O videohre z univerza populárnej manga a anime zvanej One Piece sme si v zmysle recenzie naposledy rozprávali ešte v roku 2019, keď sa na scéne zjavila údajná evolúcia naprieč celým spektrom anime adaptácií. One Piece World Seeker bol totižto prvou sandbox hrou, čo do celej tejto inak bohatej IP vkročil s veľkou parádou, avšak očakávania spojené s pádom nemalých mantinelov v zmysle voľnosti nakoniec prevalcovali samotný výsledok. Dnes už tu však stojím nad ďalším zárezom do tohto viac než dve dekády fungujúceho vesmíru a sám dúfam, že sa Namcu konečne podarilo spracovať aj niečo viac, než len ďalšiu tuctovú a nudnú adaptáciu. Bandai Namco si vydanie One Piece Odyssey pripravilo, symbolicky, na oslavy dvadsiatych piatych narodenín značky One Piece aby pre nás pripravili novú Japan RPG s dejom zasadeným do niekoľkých štandardných epizód predlohy. Takže si nazujte virtuálne gumáky, hoďte na hlavu slamený klobúk a z povale vytiahnite zaprášenú sieťku na motýli.

Hlavnou prednosťou celej série One Piece, či už sa rozprávame o klasickej mange, rozhýbanej anime podobe alebo v niekoľkých prípadoch vlastne aj o videohrách, bol vždy príbeh. Originálne dobrodružstvá Luffyho a jeho kompánie aj preto ostávajú hlavným motívom novinky s prívlastkom Odyssey, ktorá nás už v úvode zoznámi so starou známou partiou potácajúcou sa nad priepasťou totálneho zničenia. Po záhadnej poruche lietajúceho plavidla sa Luffy a spol. musia vysporiadať so statusom stroskotancov. Stroskotajú konkrétne na ostrove Waford a jediná cesta ako sa z neho dostať späť do vzduchu, je pozbierať všetky súčiastky ich lode, ktorá sa počas pádu rozsypala kade tade po ostrove. Už úvod je nesmierne zaujímavý a to minimálne v tom, že zatiaľ čo som sa spamätával z prítomnosti extrémne veľkého poprsia jednej z hlavných postáv, súčasne som počas ťahových súbojov nepociťoval žiadny efekt vyššej náročnosti. Autori si však so mnou len tak trocha zahrávali, keďže krátko na to mne a celej mojej partii, odobrali všetky skúsenosti a ponechali nás so základnými útokmi na pospas osudu.

Za stratou schopností stojí konkrétne istá záhadná postava s menom Lum, ktorá sa nedopatrením postarala o odňatie potenciálu Luffyho a jeho tímu. Nebol by to však svet One Piece, ak by aj toto nepovýšil na novú bizarnú úroveň interakcie. A tak si autori z japonského štúdia ILCA vymysleli podivnú formu premeny skúseností na akési pulzujúce kocky. Tieto kocky následne roztrúsili, tak ako tie súčiastky z lode, po ostrove Waford a to aj do jeho samotných útrob. Spomínaný Lum má po boku svojho ochrancu menom Adio a práve on vám bude počas pátrania pomáhať a navádzať vás tým správnym smerom. Proces vrátania schopností späť prebieha jednoduchou aktiváciou, avšak samotná kocka vás následne prenesie do snového sveta Memoria, ktorý je plný odkazov na predlohu - milovníci seriálov a filmov budú práve túto dimenziu doslova milovať, keďže je až po okraj naplnená ikonickými situáciami a nezabudnuteľnými lokáciami. V tomto momente musím spomínaným autorom doslova zatlieskať, keďže sa im nápadom s kockami konečne podarilo priniesť videohernú adaptáciu One Piece, ktorá v sebe nesie kvality originálu. Doteraz to totižto nikto iný nedokázal.

Luffy dostane nevídanú príležitosť cestovať v čase a aj po vašom boku spomínať na vlastné zážitky premenené do interaktívnej podoby. Avšak pozor, v tomto prípade nefunguje automatické očakávanie opakujúcej sa histórie a preto je aj pre znalcov veľkým osviežením, meniť zavedené dejové situácie na niečo úplne nové. Nejde pri tom o koridorový systém máp, ktorý by vám nedával dostatok priestoru na objavovanie, čo je ďalší pozitívom tlačený palec smerom k nebesám. Čaká vás zábavné dobrodružstvo naprieč členitým terénom, striedajúce rýchle a pomalé pasáže s bossmi tak originálnymi, až sa vám z toho zakrúti hlava. Sám sa sotva môžem pasovať za nejakého znalca univerza One Piece, videl som pár anime sérii a hral niekoľko hier, však to, čo som mal počas testu One Piece Odyssey pred nosom, sa mi nesmierne páčilo a doslova som si u tejto videohry dokázal oddýchnuť, ba až zrelaxovať telo. Pomohla k tomu aj možnosť prepínania postáv, čiže nie je nutné skúmať Memoriu len prostredníctvom tenkých nožičiek hlavného hrdinu Luffyho. Má to svoje opodstatnenie, keďže každý jeden charakter disponuje odlišnými schopnosťami aj počas prieskumu a Luffy dokáže ničiť steny, skákať do diaľky a pátrať po vzácnych predmetoch.

Tak nejako som dúfal, že Namco konečne dokáže prísť aj s niečím technicky oveľa kvalitnejšie spracovaným, než tomu v prípade danej IP bolo v minulosti. Nemôžem samozrejme povedať, že by One Piece Odyssey bol v tomto smere vyloženou katastrofou, avšak strnulé animácie hlavných postáv, ako aj koridorové bariéry v level dizajne silno zrážajú atmosféru smerom dole - nemáte ani náhodou pocit voľnosti aký vám z diaľky onen dizajn naznačuje. Cez to všetko sa ale na One Piece Odyssey pozerá príjemne a niektoré scenérie sú vyložene nádherné. Špeciálnou kapitolou hrateľnosti sú ťahové súboje zastupujúce množstvo rôznych taktických cestičiek, kde sa viete vyžiť a to nie len v zmysle grindu, ale aj pri účelovom navyšovaní skúsenostných bodov. Princípy správne zvolených útokov síce stoja na dobre známych JRPG klišé - čiže jedno funguje na druhé a naopak, avšak nič iné sa ani v tomto smere nedalo očakávať. Tak trocha netuším, prečo v súbojoch nie je vôbec aplikovaný systém obrany a prečo na niektoré postavy môže súčasne útočiť presila a na iné je vždy aplikovaný len systém 1 vs 1, každopádne, akonáhle v bojoch naskočíte na tú správnu vlnu, negatíva sa dostanú do úzadia a začnete si to celé vlastne užívať.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega