Na rovinu, takýto text, respektíve recenziu s tak silným potenciálnym presahom a metaforou ohľadom tikajúcej bomby, som nikdy nepísal. A ani som ho písať nemusel, pretože som doteraz nikdy nežil len pár stoviek kilometrov od reálneho vojenského konfliktu, kde umierajú deti, ich rodičia a kde sa ničí infraštruktúra s takou razanciou, až mám chuť začať z celého hrdla kričať na každého jedinca verejne schvaľujúceho neoprávnené narušovanie územnej celistvosti. Áno, politika možno do hier nepatrila do roku 2022, avšak teraz sme ňou naplno zasiahnutí, či už sa nám to páči alebo nie. Termíny ako hybridná vojna sú už aj u nás viac menej známe, avšak doteraz sme nemali úplne možnosť naplno odhadnúť, kam až táto forma digitálneho lovenia sympatií môže zájsť. V tejto súvislosti sa dnes porozprávame o kontroverznej a vám dobre známej FPS hre Atomic Heart, ktorá má viac vrstiev než cibuľa a ktorej pochopenie si vyžaduje predsa len trochu viac než poznámku „je to ruský BioShock“.
Ruský BioShock alias Atomic Heart začal svoju mediálnu púť už pred mnohými rokmi. Stačilo mu na to debutové video, z ktorého bolo cítiť originalitu, level dizajnu a v tom čase sotva pochopiteľnú gameplay voľnosť v zmysle interakcie. Debut ruskej spoločnosti Mundfish sľuboval skutočne veľa už vtedy a dnes, zatiaľ čo sa po takmer šiestich rokoch vývoja samotný výsledok konečne chystá vtrhnúť na scénu, je záujem verejnosti minimálne rovnako intenzívny. Ešte než prejdem ku kvalite hry samotnej, musím vám vysvetliť detaily celej tej kontroverznosti, aj keď to možno teraz považujete za bezpredmetné. Už od začiatku vývoja sme sa ako novinárska obec pozastavovali nad tým, kde totálne neznáma a navonok jasne profilovaná indie spoločnosť vôbec berie peniaze na vývoj AAA akčnej hry s ambíciami celosvetového komerčného úspechu. Samotné vedenie Mundfish všetko zahralo do autu so zmienkou o bohatých sponzoroch a tým bola celá vec uzatvorená. Ako dobre viete, je to už rok čo Ruská federácia zaútočila na svojho suseda a rozpútala tým vojenskú agresiu, na akú si málokto mierovo zmýšľajúci jedinec vie nájsť akékoľvek ospravedlnenie. Firma Mundfish, ruská firma, sa pred mesiacmi na margo tohto konfliktu vyjadrila, že ich spoločnosť je apolitická a pro-mierová, pôsobí na Cypre a nestotožňuje sa s politikou Ruska ako takého. Následne však na povrch vyplávali obvinenia ohľadom cieleného zhromažďovania údajov cez svoj internetový obchod, ktoré podľa uvedených podmienok mali byť poskytnuté FSB, čiže ruskej federálnej bezpečnostnej službe. Mundfish celú vec popreli a označili to za nepravdivé, no samotný obchod zatvorili. Druhý zásadný problém je aj samotný dátum vydania nebezpečne kopírujúci ročné výročie invázie na Ukrajinu, čo už však osobne považujem za hlúposť a hľadanie nezmyselných argumentov. Autor hudby pre Atomic Heart, známa osobnosť vo svete hier, Mick Gordon, do celej veci vstúpil oveľa vecnejšie a celý svoj honorár za daný projekt venoval Červenému krížu na pomoc Ukrajine.
Poďme sa teraz, i keď po tak náročnom úvode, zamerať už priamo na hru samotnú, keďže si sama, okrem vyššie uvedených skutočností, nezaslúži prvoplánové dehonestovanie - minimálne ja si to tak myslím, hoci je tu stále jedno veľké ALE, o ktorom ešte bude reč. Atomic Heart som testoval vo verzii pre PlayStation 5 a ak by ste chceli nejaké reálne potvrdenie toho, či ide o trójskeho koňa ruskej politiky distribuovaného cez celosvetovo populárnu interaktívnu zábavu, tak vám ho nedám. Ja skutočne neviem, či je táto podarená, áno, podarená akčná FPS súčasťou dlho pripravovanej a novej formy hybridnej vojny. Jej obsah to v istej miere naznačovať môže, príbeh zasadený do roku 1955, v ktorom sa pod vplyvom alternatívnych dejín Sovietsky zväz stáva poprednou veľmocou v technologickom odvetví, je už od prvého momentu oslavou ZSSR a starých dobrých časov. Vedec Dmitrij Sečenov totižto vynašiel unikátny programovateľný modul, vďaka ktorému dokázal priviesť na svetlo plnohodnotných robotov, schopných oslobodiť obyvateľstvo od manuálnej práce. Robotov samotných prepája pochopiteľne umelá inteligencia a zo začiatku sa všetko javí ako krásna idyla plná slnečných dní, kde nenájdete ani mráčik zármutku, avšak s verziou 2.0, ktorá má spomínaný modul previazať s ľudským genómom, sa spustí reťazová reakcia prepnutia robotov z užitočných strojov na vraždiace mašiny. Hlavným hrdinom je P-3, dôstojník Sergej Nečajev, prostredníctvom ktorého máte za úlohu, nutné dodať že na popud Sečenova, potlačiť vzburu strojov a zistiť viac informácií o jej vypuknutí. Znie vám to ako absolútne dobrý scenár na niečo, čo sa nazýva ruský BioShock? Určite áno, avšak keď si začnete trochu preverovať tie mená, razom vám môže začať blikať pár varovných kontroliek. Sergej Gennadievič Nečajev bol reálnou osobou (išlo o ruského anarchistu a revolucionára), ďalší Sergej Nečajev bol ešte pred nedávnom ruským veľvyslancom v Nemecku. Nehovoriac o tom, že akonáhle sa v hre Atomic Heart dáte do rozhovoru s pomocnými robotmi, pomenovanými súhrne Tereškovová, to blikanie sa ešte zintenzívni. Valentina Vladimirovna Tereškovová bola prvou ženou v kozme a v súčasnosti je zastankyňou prezidenta Ruskej federácie, nehovoriac o tom, že sama je autorkou čerstvého výroku „Vo vesmíre som stretla boha. Hovoril mi, že sa objaví Antikrist a jeho meno bude Zelenskyj!“. Toto všetko sú veci, pri ktorých nemôžete mať úplne pocit, že Mundfish naplňuje svoje vyjadrenia ohľadom apolitickosti, keď do svojej hry vedome dáva odkazy na osobnosti z pôvodnej, aj súčasnej ruskej politiky.
Atomic Heart ponúka dvadsať hodín hlavnej príbehovej línie, rozšírený o viac než desať hodín postranného obsahu. Dejová linka vykazuje znaky komplexnosti a, ak sa vôbec dokážem teraz odosobniť od mnohých ďalších náznakov na možnú existenciu onoho „trójskeho koňa", môžem ju definovať ako vysoko kvalitnú. Scenár zasadený do utopického sveta plného vizuálne atraktívnych technológií umne využíva zavedené filmové, či historické stereotypy, aby ich pretavil do maximálne zábavnej hrateľnosti. Stačí si len vybrať jednu z troch dobre vybalansovaných stupňov náročnosti, usadiť sa v kresle, nechať za dverami všetku tú podozrievavosť a užívať si reálne dobrú akčnú FPS s prímesou RPG schémy. Nebudem vám však vôbec vyčítať, ak niečoho takého nebudete tak úplne schopní, sám som to vlastne nedokázal. Jednotlivé kapitoly sú rozdelené v rámci rôznorodosti čo do terénu, ale to, čo majú všetky lokácie s čiastočne otvorenou mapou spoločné, je ono neustále brnkanie na slovanskú nôtu. Pre nás, ľudí čo vyrastali v Československu, alebo minimálne detí, čo počuli často o daných časoch hovoriť, je hranie Atomic Heart ako nečakane uspokojivá návšteva z dôb dávno minulých. Akokoľvek nie je kvalita vizuálnej stránky úplne konzistentná, a v niektorých častiach tejto hry je grafika vyložene odporná, súčasne sú tu momentky, aké som počas takmer troch dekád hrania nikdy nezažil a asi už ani nikdy nezažijem. Interakcia boja a neustáleho napätia, ba až akéhosi strachu z konfrontácie medzi P-3 a robotmi, vo vás dokáže naštartovať skutočne pestrú zmesku pocitov. Počas testovania som narazil len na pár oblastí, ktoré by sa dali považovať za nudné a aj tam som bol vďaka zbieraniu zdrojov vlastne dobrovoľne dlhšie, len aby som si dokázal vyrobiť unikátnu novú zbraň, či navýšiť skúsenostné body vo vývojovom strome.
Boj a akcia sú skôr priamočiarejšej povahy a aj keď sa dá sem tam preplaziť za chrbát nejakého toho robota, aby ste ho zlikvidovali v tichosti a bez spustenia alarmu, v drvivej väčšine prípadov budete čeliť presile, čo je však vlastne dobre. O to viac motivovaným hrdinom sa stanete, keďže zlikvidovať päticu robotov súčasne si bude vyžadovať um, ako aj správny druh vylepšeného arzenálu. Pri voľbe vyššieho stupňa náročnosti sa pripravte na tŕnitú cestu do cieľa, plnú sĺz a krvavého potu. Zbrane a schopnosti napojené na špeciálnu rukavicu, ktorú používa ústredný hrdina, sú nedielnou súčasťou zábavnej interakcie a tak, ako je tu obrovský počet nepriateľov so sebe vlastným postupom útočenia a obrany, máte v inventári dostatok priestoru na obmenu ničivej kadencie. Mundfish odkopíroval nielen toľko proklamovaný BioShock, ale rovnako tak si zobral čo to zo série Half-Life, Halo, Fallout a iných slávnych produkcií. Napriek tomu to ale mohlo dopadnúť ako ona povestná Potemkinova dedina, či v tomto prípade Potemkinova Видеоигра, čo sa ale nakoniec nestalo. Atomic Heart nie je síce dokonalým dielom, najviac mi prekážali opakujúce sa tváre NPC postáv v úvode, nie vždy dobre nastavený pomer medzi hudbou a grafikou a rovnako tak takmer nulová deštrukcia okolia, chabo maskovaná cielenými bariérami. Napriek tomu však musím autorom priznať, že si ma ich práca v gameplay zmysle podmanila a získala na svoju stranu (originálne hádanky, zábavné súboje s bossmi, veľa odkazov na ruskú kinematografiu). Stále som však nemohol úplne vytlačiť tú pachuť z pozadia a kontroverznosť, ktorá sa už predstavila a vlastne sa ešte len, v hojnejšej miere, objaví krátko po vydaní.
Za predpokladu, že sa na Atomic Heart trasiete už od vydania prvého videa, nevidím dôvod, prečo by ste sa mali pridať na stranu nejakého bojkotu, ktorý istotne príde skôr než toto dočítate. Je to totižto len a len vašej rozhodnutie, či budete investovať svoje peniaze do daného projektu. Je však možné, že týmto krokom prispejete ruskej vláde na strelný prach a ja som povinný vás o tom informovať. Z herného pohľadu je Atomic Heart podarenou AAA produkciou, ktorá si zaslúži toľko opakované prirovnávanie k BioShocku, avšak všetko to, čo sa v jeho útrobách skrýva, či už ide o odkazy na ruskú históriu, alebo konkrétne mená zo súčasnosti (nehovoriac o nejakých cielene skrytých kódoch), to všetko by ste mali brať do úvahy a mali by ste si to vedieť pred sebou nejako obhájiť. Takže úplným záverom asi takto. Je Atomic Heart dobrou videohrou, za ktorú sa nemusíte obávať vyhodiť peniaze? Určite áno! Je Atomic Heart propagandou dávno zabudnutej éry ZSSR? Čiastočne áno, aj keď je tu rovnako dostatočný priestor pre jeho parodovanie. Je Atomic Heart trójskym koňom ruskej politiky a ďalším nástrojom ich hybridnej vojny? Neviem, no existuje tu aj takáto možnosť. Zvyšok je na vás.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Playman
