Monster Hunter. Existuje hráč, ktorý snáď túto sériu nepozná? Pomerne komplikovaný titul s pomerne jednoduchou zápletkou, kde vlastne nejde ani o príbeh, ale o užívanie si lovu neuveriteľných monštier a úžasného craftingu. Je až zarážajúce, že táto hra nemá alebo vlastne nemala úctyhodného konkurenta. To sa ale má zmeniť! Spoločnosť EA sa rozhodla, že do vôd loveckých RPG vyrazí v spolupráci so štúdiom Omega Force, ktoré má už samo o sebe určité skúsenosti a to vďaka značke Toukiden, ktorá bola skôr priemerná a rozhodne nezaujala také publikum, ako práve konkurenčný Monster Hunter. Onou odpoveďou má byť titul Wild Hearts, o ktorom sa dnes budeme spoločne rozprávať, teda ja budem písať a vašou úlohou, ak ju prijmete, bude to celé vydržať než sa prepracujeme k záverečnému číslu. V hre som strávil približne 25 hodín a myslím si, že po tomto čase som schopný ju dostatočne poctivo zhodnotiť a prípadne vám ju aj odporučiť, či naopak.
Od hry som si sľuboval trochu menej japonský prístup a bohužiaľ dostal som pravý opak, keďže celé dielo je z môjho pohľadu ešte viac japonské, ako séria MH a aby toho nebolo málo, odohráva sa v období feudálneho Japonska, takže si asi dokážete predstaviť, že sa ma zmocnila panika. Po chvíľkovom šoku som sa do toho celého nakoniec predsa len pustil a začal si užívať jej hrateľnosť. Mnoho vecí vo Wild Hearts je riešených jednoduchšou formou, než u konkurencie a napríklad aj samotný pohyb postavy mi príde viac plynulejší, toto je asi spôsobené tým, že hra obsahuje jeden zo zásadných prvkov, ktorý by mohol byť prípadne kŕčovitejším ovládaním negatívne ovplyvnený.
Nehovorím o ničom inom, ako o veľmi diskutovanom prvku a to používaní takzvaných Karakuri mechaník. Čítal som niektoré recenzie, v ktorých sa tvrdí, že tento prvok hry je možné ignorovať a Karakuri vôbec nemusíte používať. Súhlasím, ale len v prípade, že sa chcete sami okradnúť o veľkú porciu zábavy, ktorú ponúka práve aktívne využívanie Karakuri. A o čo vlastne ide a čo vlastne to záhadné Karakuri je? Ide o akési magické drevené kocky, ktoré vám výrazne pomáhajú v boji a aj mimo neho. V hre sa vyskytujú tri druhy tohto kúzelného dreva. Prvý formát je veľmi jednoduchý a obsahuje základné bloky, ktoré môžete použiť v boji, napríklad kocka, trampolína, vrtuľka alebo jednoduchá horiaca fakľa. Druhý formát s názvom Fusion Karakuri, skoro nie je samostatná kategória, ale akási kombinácia základných Karakuri prvkov. Postupom hry si odomykáte rôzne kombinácie, jeden príklad za všetky; ak použijete 5x kocku, vybudujete veľkú stenu, za ktorú sa môžete schovať a prípadne z nej zoskočiť na monštrum a zasadiť mu tvrdú ranu. Ďalšou kombináciou je napríklad trampolína, fakľa, trampolína, ktorá vytvorí výbušnú mínu, a ktorá taktiež zasadí brutálnu ranu nepriateľovi, samozrejme, kombinácií je omnoho viac a pre mňa objavovanie týchto kombinácií bolo veľké prekvapenie a preto ďalšie kombinácie nebudem v recenzií radšej spomínať. No a máme tu tretiu formu s názvom Dragon Karakuri, ktorá má komplikovanejšiu formu a ide vlastne o stavby, ktoré môžete v otvorenom svete umiestňovať a tak si prostredie prispôsobovať svojim potrebám. Ide o rôzne kempy, miesta na vylepšovanie zbraní a zbroje, budovy ktoré vám budú automaticky loviť ryby alebo vyhľadávať nepriateľov na mape a tak ďalej a tak podobne. Samozrejme, ako postupujete hrou tak sa vám otvárajú nové a nové podoby Karakuri a to vo všetkých troch kategóriách a tým vám hra prináša nové a nové možnosti hrateľnosti. Za mňa teda používanie Karakuri rozhodne nie je okrajová záležitosť hry Wild Hearts, ale jej pevná súčasť a bez toho, aby ste túto funkciu používali si radšej pustite Monster Hunter World, pretože asi nemá moc veľkú cenu hrať hru, bez toho aby ste využívali jej plný potenciál.
Hra sa odohráva vo svete Azuma, ako som už zmieňoval, vo svete inšpirovanom feudálnym japonskom, ktorý je rozdelený do viacerých lokácií - tie sa od seba dosť líšia prostredím, takže postup do novej lokácie pre vás bude príjemný a svieži, pretože uvidíte úplne nové scenérie. No a keď sme už u tých lokácií, k ním sa samozrejme viaže to najdôležitejšie čo sa hry Wild Hearts týka a to sú jednotlivé monštrá, ktoré sa v hre Wild Hearts nazývajú Kemono. Je potreba zmieniť, že Kemono príšery sú hlavným pilierom celej hry a tak sú jednotlivé monštrá navrhnuté absolútne dych vyrážajúco ostatne, ako v konkurenčnom MH. A prečo vlastne tieto monštrá lovíte? Samozrejme lov má príbehové pozadie, pretože tieto monštrá reálne ohrozujú životy obyvateľov sveta Azuma, takže ich lov pre vás môže znamenať akúsi záchrana ľudstva. Druhým, menej spasiteľským dôvodom prečo loviť Kemono príšery, sú jednoducho peniaze a jednotlivé materiály z nich, ktoré vám umožnia vyrobiť si silnejšie zbrane, ktoré použijete na ešte silnejšie monštrá a tak sa hra stále opakuje. Lovíte aby ste si mohli vyrobiť lepšiu výbavu a poraziť mocnejšie monštrum. O tom to celé je.
Stále sa nedokážem nejako vysporiadať s technickou stránkou diela a do dnešného dňa nie som vlastne rozhodnutý, či sa mi hra páči alebo nie. Monštrá a samotný gear je spracovaný na výbornú, ale občas mám problém so samotným svetom, ktorý sa miestami zdá nádherný a v určitých momentoch si hovorím, že titul snáď portli z predminulej generácie. Občas som mal aj problémy s padajúcimi snímkami, čo bolo pre mňa omnoho nepríjemnejšie, ako špekulovanie nad tým, či sa mi hra páči alebo nie. Taktiež som zaznamenal, že hra vyzerá pomerne zvláštne v HDR móde a po niekoľkých minútach hrania som toto nastavenie musel vypnúť pretože v defaultnom nastavení sa jednalo o strašne presvietené prostredie, ktoré doslova trhalo oči. Napriek tomu sú tieto veci asi jedinou vecou, ktorá mi zásadnejšie pri hraní vadila. Samozrejme, je tu stereotypný gameplay, ktorý je pre tento tip hier typický, ale myslím si, že ak sa pustíte do hrania loveckého RPG, tak musíte očakávať práve tento opakujúci sa kolobeh.
Ak by som teda mal zhrnúť svoje pocity z hry Wild Hunts musím byť vo finále pozitívny. Skutočne si hru užívam, lov monštier ma baví a zároveň si užívam aj odhaľovanie nových technológií Karakuri, ide o akési budovanie vlastnej základne, tvorbu rôznych jedál, ktoré vám vylepší atribúty pre boj. Svet je pestrý a aj napriek niektorým slabším momentom v grafike som nezaznamenal nič, čo by mi vyložene vadilo a odradzovalo ma od hrania tejto skvelej hry. Myslím si, že Monster Hunter tu má reálne vážnu konkurenciu, ktorá stojí za zahranie, takže ak ste milovníkom tohto žánru a chýba vám nový MH, neváhal by som sa pustiť do Wild Hunts a to plnými dúškami.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Electronic Arts
