Značka Horizon, respektíve jej druhý diel s podtitulom Forbidden West, patrila medzi to najlepšie čo ste si mohli v minulom roku zahrať. Sám som predmetnej akčnej RPG dal v recenzii našu vôbec najvyššiu možnú známku a dobre si spomínam na dôvody tohto počínania. Najhlavnejším kladom sa stala nádherná atmosféra post-apokalyptického sveta idúca ruka v ruke s jedinečným audiovizuálom. Aj z tohto dôvodu som rovnako kladne reflektoval na potvrdenie menšej odbočky v danej IP, keď Guerrilla oznámila dielo Horizon Call of the Mountain výhradne určené pre nový hardvér PlayStation VR2, čiže pre headset zameraný na virtuálnu realitu. Síce mňa trocha mrzelo, že v hlavnej úlohe sa tentokrát nepredstaví hlavná hrdinka Aloy, každopádne, onen fakt netreba brať ako nejaké zásadné negatívum, keďže s Aloy samotnou sa počas hrania Call Of The Mountain rozhodne môžete stretnúť.
S VR verziou Horizonu prichádza zásadná zmena vnímania prostredia. Z tretej osoby, čiže z kamery umiestnenej za ramenom hlavnej postavy, sa všetko presúva do prvej osoby čo logicky mení aj prístup ku interakcii. Ako už uvádzam vyššie, hlavným hrdinom je tentokrát úplne nové meno. Ide o Ryasa, bývalého rebelanta klanu Carja, ktorého osudom sa stane skúmanie nebezpečnej oblasti plnej smrtiacich robotov - áno, táto konkrétna premisa ostáva nemenná tak ako aj u dvoch hlavných častí série. Ešte než vôbec začnem komentovať moje osobné pocity z Horizon Call of the Mountain, musím vopred varovať všetkých potencionálnych hráčov uvedenej VR značky. Drvivá väčšina obsahu sa totižto krúti okolo lezenia po skalách a prekonávania prekážok používaním rúk, kde naopak zvyšnú akciu reprezentuje občasné strieľanie z luku. Vďaka nádhernému vizuálnemu spracovaniu sú preto výškové body výrazným lákadlom pre každého, kto sa do "volania hory" zamiluje na prvú dobrú. Osobne mňa prekvapila dohľadnosť objektov a moja celková chuť liezť čoraz vyššie a vyšplhať sa takmer všade kam mňa neviditeľná stena pustí.
Voľnosť je tu samozrejme skôr umelo navodená a aj keď sem tam máte pocit, že by ste sa mohli skúsiť pohnúť o pár metrov do strany, mimo jasne definovaných značiek, ide len o to, aby ste si ten pocit uvedomili a nič viacej. Skúmanie okolie je totižto zásadne lineárne a nerátam do toho malé odbočky za roh, kde sa nachádza nejaký ten v zásade nepodstatný bonusový obsah (väčšinou malé minihry). Vďaka dokonalej prednosti nových pohybových ovládačov je streľba zo spomínaného luku, po výhľade, druhým výrazne atraktívnym prvkom celej hry. Bojovania, či už na vode, vo vzduchu alebo na pevnine, si tu užijete dostatok a primárnymi terčmi sa pre vás stanú nepriateľskí robotický dinosaury. Celková dĺžka Horizon Call Of The Mountain sa u mňa osobne pohybovala na úrovni siedmich hodín, avšak viem si predstaviť, že ak by som túžil po tom trocha viacej skúmať uvedené záhyby gameplay scény, nejaké tie desiatky minút by to k celkovej hodnote dozaista prirátalo. Je tu však jasne badať snahu autorov o neprerušovaný a neraz aj adrenalínom hnaný spád a živenie ráznejšieho tempa pri postupe vpred.
Vo svetle početne slabšej ponuky úplne nových videohier pre PlayStation VR2 (tých starých je tu samozrejme viac ako dosť a ja osobne nijako tento fakt nerozporujem), sa kvalita Horizon Call Of The Mountain razom násobí vyššími číslami. Ťažko si viem predstaviť scenár, kedy si niekto zakúpi vôbec nie lacný headset PS VR2 a súčasne, vynechá práve odbočku v populárnom univerze Horizon. Za predpokladu, že je navyše fanúšik tejto série a túži po tom vidieť Aloy aj z úplne inej perspektívy (dokonca sa s ňou pozhovárať a ukázať jej zdvihnutý prst - palec samozrejme), tak investícia do Call Of The Mountain je úplne prirodzená. Aby som však zachoval istú objektívnosť, tak v porovnaní s nejakými, neraz prehnanými očakávaniami od novej VR generácie, sú interakcia a jej možnosti v danom projekte vlastne dosť udusené. Uvidíme ako si SONY s týmto poradí v rámci svojich ďalších investícií a čím všetkým sa nás budú u softvérovej produkcie PS VR2 snažiť zaujať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
