Aktuálne má SONY na trhu už druhú generáciu herného headsetu s virtuálnou realitou, ktorý konečne necháva v diaľke technologickú spleť nedokonalostí, ktoré sme museli tolerovať u pôvodného PlayStation VR. Stále je tu však, pre potencionálneho zákazníka, zopár slepých uličiek, kde jedna začína pre niekoho nedosiahnuteľnou cenovkou a naopak druhá pokračuje, napríklad, nekompatibilitou hier z prvej generácie. Než vám náš server ponúkne pripravovaný a komplexný HW test, máme tu pre vás sumár troch hlavných dôvodov prečo sa o prípadnú kúpu PS VR2 vôbec zaujímať.
Ak ste často čítali moje vlastné recenzie na PS VR softvér, určite ste si všimli, že neustále nadávam na nedokonalosť ovládania. SONY pri prvej generácii totižto chcelo ušetriť za vývoj hardvéru a preto vytiahlo komerčne neúspešný pokus z čias PlayStation 3, kedy sa pohybovými perifériami zvanými Move, snažili dorovnať voči ovládačom z Nintenda Wii, a vo finále si to odskákali práve hráči túžiaci po cenovo dostupnej virtuálnej realite. Prvá VR helma od SONY bola v zmysle detekcie pohybov a celkovej presnosti v praveku a na tento aspekt bolo preto pri nasledovníkovi nutné patrične myslieť. Výsledkom sú nové Sence ovládače kopírujúce funkcie hlavných gamepadov od PlayStation 5. Adaptívne spínače s možnosťou nastavovania odozvy zlepšujú zážitok z interakcie a rovnako tak aj haptická odozva - samostatnou kapitolou je potom presnosť snímania pohybov bez lagovania (tentokrát sa totižto ovládače nemusia spoliehať na zber údajov z jednej kamery pripojenej ku konzole, čo je ďalšia archaická vecička z prvého PS VR. Menšou nevýhodou, zvlášť ak si budete nastavenia daných funkcií dávať na maximum, môže byť skrátenie životnosti batérie, avšak o tom vám viacej poviem v samotnom teste.
Čo si budeme hovoriť, oči vidia a oči aj kupujú, tak ako pri akomkoľvek spotrebnom tovare. Preto aj úspech akejkoľvek novej helmy s virtuálnou realitou musí byť priamo spojený s vysokým štandardnom v rámci kvality zobrazovaného a prezentovaného materiálu. V prípade PlayStation VR2 sa rozprávame o rozlíšení 2 000 x 2 040 pixelov na jedno oko, čo možno voči konkurencii od HTC nie je úplným stropom, avšak veľkou výhodou SONY zariadenia je použitie HDR OLED panelov s obnovovacou frekvenciou 120 Hz. Tieto displeje zvládajú vygenerovať vôbec najkrajšiu čiernu farbu naprieč celým VR spektrom a súčasne tlačia spotrebovanú energiu oveľa nižšie než práve HTC, Index a iné helmy využívajúce tradičné LCD panely.
Treťou najzásadnejšou čiarkou na zozname predností novej virtuálnej reality, určenej priamo pre konzolu PlayStation 5, je funkcia sledovania pohybu očí. Dalo by sa povedať, že ak by PS VR2 nemalo práve "Eye tracking", sotva by helma samotná mohla plne konkurovať iným značkám. To nás privádza ku, v tomto texte, už spomínanom využívaní externej kamery, keďže helma samotná zvláda mapovať pohyby očí užívateľa z vnútra čím im dáva veľkú porciu slobody v pohybe tam, kde sa rozhodnú PS VR2 aktivovať. Aj tu je predmetný headset na virtuálnu realitu voči iným o niečo zvýhodnený, keďže komplexnosť mapovania očí od SONY je väčšia, avšak všetko bude záležať na prepojiteľnosti so softvérom a teda na samotných vývojároch a ich snahe preniesť daný potenciál hardvéru do svojich koncových diel.
