Akčná adventúra prekladaná hack-and-slash mechanikou a ako bonus, vizuálna bizarnosť tak explicitná, až by sa dalo hovoriť o umeleckom výjave. Tak presne takto by som ja osobne stručne charakterizoval značku Bayonetta. Jej tri radové pokračovania sú dnes skutočnou raritou, pretože, ak by sa svojho času Nintendo nerozhodlo poskytnúť svoje vydavateľské skúsenosti autorom z PlatinumGames, dnes by predmetnú čarodejnicu v latexovom obleku spoznal len málokto. Nintendo však, po tom ako SEGA nedala zelenú vývoju dvojky, vycítilo príležitosť a investovalo do atraktívnej exkluzivity, ktorá je v súčasnosti ozdobou ich komerčne úspešného Switchu. Koncom minulého roka preto prišla dlho pripravovaná Bayonetta 3 a cez to všetko, že výkon Switchu už jasne limitoval jej rozlet, čo do originálneho level dizajnu, stále sa jednalo o jedinečnú akčnú jazdu. PlatinumGames však má dôvod rozvíjať predmetnú IP aj do ďalších uličiek a preto tu dnes máme odbočku s názvom Bayonetta Origins: Cereza and the Lost Demon.
Navonok je jasne badať snahu vyššie spomínaných autorov o preklenutie celej značky Bayonetta smerom ku mladšiemu publiku. Sexuálny podtón z výjavov, kde sa Cereza kotúľa po zemi a v priamom zábere kamery ukazuje svetu svoje oblé partie, sa mení na kreslený art s akým by nemalo mať mladšie publikum žiadny problém. Osobne si však myslím, že gameplay náročnosť boja ako aj hádaniek, nekorešponduje s cielením na deti a Bayonetta Origins: Cereza and the Lost Demon by mala nakoniec nájsť cieľ výhradne v rukách skalných fanúšikov série, ktorým nebude vadiť potlačenie brutálnej akcie, ako aj už spomínaných erotických narážok. Tak či onak, nech už to PlatinumGames myslelo akokoľvek, minimálne v prípade ovládania sa im v tejto akčnej adventúre podaril skutočne husársky kúsok. Hráč totižto súčasne kontroluje dve hlavné postavy, kde ľavý Joy-Con prináleží Cereze a pravý zase jej démonovi menom Cheshir. Akokoľvek vám to možno bude znieť krkolomne a neprakticky, vo finále sa to celé hrá viac ako dobre a nech už v tom celom sám vidím zopár nedostatkov, tak práve ovládanie medzi negatíva rozhodne nespadá.
Áno, v tomto prípade je naša mladá, či presnejšie povedané; mladšia čarodejnica, skutočne tá rozumnejšia a menej agresívna z celej dvojice. Jej primárnou úlohou je pomocou mágie blokovať útoky súperov a súčasne tak pomáhať svojmu démonovi, aby mal hladšiu cestu v pred - naopak Cheshir využíva výhradne hrubú silu a on je tu zástupca uvedenej hack-and-slash mechaniky. Ovládanie oboch hrdinov súčasne je dozaista výzvou, ale súčasne je to vlastne nesmierne osviežujúci prvok, ktorý by ste vo svete videohernej kultúry hľadali len márne. Tých desať hodín príbehovej linky, ktorá čiastočne vysvetľuje udalosti z hlavnej trilógie, utečie ako voda. Prvú polovicu by som si dokonca dovolil označiť za nadpriemerne dobrú - neustále sa niečo deje a po tom, ako si sprístupníte vývojový strom pre obe hlavné postavy, začnete ignorovať aj skromné proporcie jednotlivých úrovní (niekedy je to skutočne len malá plocha s jednou environmentálnou hádankou a po jej splnení sa ide na ďalšiu). Ako uvádzam, do polovice je to všetko zábavné a chytľavé, avšak následne nastúpi stereotyp opakujúcich sa procesov riešenia puzzle ako aj samotných súbojov. Poslednú hodinu sa síce PlatinumGames zase predvedie a ponúkne niekoľko originálnych ťahákov, ale to už je tak trocha neskoro.
Interakcia s dvoma hrdinami súčasne dáva v praxi niekoľko zaujímavých možností. Môžete si novú Bayonettu užiť vo dvojici s kamarátom, alebo ovládač dať do rúk úplnému začiatočníkovi, aby skúsil prevziať úlohu čoby Cereza. A keď vás rozdelené osobnosti začnú nudiť, môžete využiť funkciu spojenia. Cereza zoberie svoju plyšovú hračku v ktorej uviazol démon do rúk a spoločne sa zlúčia do jednej interaktívnej postavy. Týmto krokom si hráč dokáže výrazne oddýchnuť od neustáleho kontrolovania dvoch postáv súčasne. Spojenie však funguje len mimo boja a samozrejme, aj mimo riešenia puzzle. Vývoj schopností démona znamená zmenu jeho podoby do rôznych foriem, čo sa dá využiť nielen v bojoch, ale samozrejme aj počas prekonávania hádaniek. V doterajšom texte recenzie som zámerne akosi nespomínal dejovú linku Bayonetta Origins: Cereza and the Lost Demon, každopádne, ide o jeden z hlavných pilierov mojich finálnych percent. Pre znalcov trilógie sa za podtitulom "Cereza a stratený démon" skrýva veľa odkazov na dôležité, ale aj menej dôležité udalosti predostreté v prvých troch častiach a musím priznať, že niekoľko riadkov textu v tejto odbočke mňa skutočne zaskočilo a donútilo o celej sérii premýšľať zase trocha inak. Ak vás preto vždy zaujímalo, ako vlastne Cereza vyrastala a čo všetko musela vytrpieť než sa z nej stala tá očarujúca sexi čarodejnica s iskrou v oku, budete musieť mávnuť rukou nad možno pre vás vizuálne neatraktívnym artom danej odbočky a pustiť sa do toho.
Úprimne? Neviem. Sám sa považujem za fanúšika hlavných častí a aj keď nie úplne súhlasím s tým, ako s dobre rozbehnutým príbehom v prvých dvoch dieloch Japonci naložili práve v trojke, stále to má svoju jedinečnú atmosféru. Špecifickú atmosféru vám však dá aj Origins odbočka, ale logicky, s úplne iným nábojom. Pre skalnú vetvu fanúšikov je jej obsah atraktívny výhradne v podobe vysvetlenia rôznych dejových prvkov voči hlavnej sérii, avšak zvyšok je už silne subjektívny a rovnako diskutabilný. Ako keby PlatinumGames úplne nevedelo, pre koho vlastne túto odbočku robí (pre deti je to príliš náročné a pre dospelých zase málo vtipné a brutálne), každopádne, vo finále si z toho oba tábory môžu niečo zobrať a nájsť v diele zaľúbenie. Minimálne prvá polovica je vyložene návyková a než nastane stereotyp a opakovanie toho istého vzorca hádaniek, budete moje vymenované negatíva vnímať skôr len okrajovo. Osobne som proti umelecky ladenej audiovizuálnej stránke nemal počas recenzovania zásadné námietky, aj keď si osobne Cerezu budem už navždy spájať s tou jej dospelou a vyzývavou podobou.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
