Začnem trocha retrospektívne a to s ohľadom aj na svoje vlastné pocity. Nemeckú spoločnosť Daedalic Entertainment som osobne začal vnímať v reáliách ich populárnej point-and-click série Deponia, ku ktorej som sa dostal výrazne neskôr a až následne objavoval ich rannú produkciu. Firma so sídlom v Hamburgu sa viac než dekádu sústredila výhradne na tvorbu klasických adventúr a aj preto si vyslúžila neoficiálny, ale príslušnou komunitou uznaný status; nemecký LucasArts. Drvivá väčšina ich produkcie sa krútila vždy okolo žánru tradičných adventúr a preto keď pred pár rokmi ten istý Deadalic ohlásil spustenie prác na hre z univerza The Lord of the Rings s prívlastkom Gollum, čoby akčnej adventúry, mnohých z nás to prekvapilo. Cez to všetko som ja osobne, či už z profesnej alebo citovej roviny, Daedalicu jednoducho musel dôverovať, keďže všetky hry čo som z ich dielne mal možnosť vyskúšať, vykazovali vysoký stupeň kvality. Dnes tu však sedím pred PC v kancelárii a so smútkom vkoreneným do brušiek vlastných prstov musím konštatovať, že legendárny Daedalic si utrhol až priveľmi veľké sústo.
V tomto prípade nemusíme chodiť okolo horúcej kaše, či presnejšie povedané; okolo horúcej licencie. Pán Prsteňov je aj u nás natoľko populárna IP, že vždy keď sa na scéne objaví nová hra z tohto inak komplexného sveta kníh, filmov a už aj seriálov, verejnosť na to vie patrične reflektovať. Nemci sa aj za podpory Francúzov (Nacon) rozhodli spracovať dejovú linku okolo rozpoltenej osobnosti Gluma alias Smeagola. Príbeh tak sleduje snahu tohto tajomného tvora dostať sa späť ku svojmu milovanému "miláškovi" a k tomu potrebuje vaše prsty a hlavne vašu nekonečnú trpezlivosť. The Lord Of The Rings: Gollum som testoval vo verzii pre konzolu PlayStation 5 a musím konštatovať, že takto technicky rozbitú hru som na konzolu, ako herný nástroj, netestoval roky rokúce. Len behom prvých dvadsiatich minút mi to celé padlo do menu viac ako päť krát a prejsť hrou mi tak zabralo viac ako 15 hodín s tým, že päť hodín z toho zapríčinilo opakované spúšťanie a snaha o prehryzenie sa ku ďalšiemu save bodu. Technická stránka Golluma sa síce bude ešte upravovať, ale neviem v akom vesmíre si autori mysleli, že im takéto niečo u recenzentov prejde na prvú dobrú. Dajme však teraz bokom nejaké to padanie a veci čo sa asi s najväčšou pravdepodobnosťou podarí neskôr opraviť a poďme v tejto tragédii do už neopraviteľného dejstva.
Gameplay forma je zmesou lezenia po rímsach a plazenia sa faunou terénu rezaného laserom - skutočne iritujúce prostredie, kde sa evidentne učili upravovať terén pomocou pravítka. Je to z časti 3D plošinovka a súčasne stealth akcia? Áno, avšak ani jedno v tomto prevedení nefunguje a to absolútne žiadnym spôsobom. Dokázal som ešte pochopiť, prečo je kamera braná z akéhosi pohľadu čiastočného rybieho oka - myslím si, že tým autori chceli priblížiť pozíciu z akej samotný Glum vníma okolie, avšak, čo im nemám ako odpustiť je to sterilné a nechutne nudné prostredie v ktorom sa musíte presúvať štýlom skákania z bodu A do bodu B. Dejová schéma je rozdelená do desiatich kapitol a každá jedna na mňa pôsobila ako keby ju vývojári nechali nedokončenú a dúfali, že sa to dokončí samé a bez ich pričinenia. Boj, či skôr paródia na škrtenie, kde sa Glum vešia na krk škretom, je jednou z mála tých menej nudnejších rovnako tak ako aj škaredé CGI prestrihy čoby hnací motor z jednej kapitoly do druhej. Oveľa horšie na tom je už spomínaný dizajn levelov, kde hráč vlastne ani netuší kam ísť, keďže neustále pátra po rímsach a ak sa ich cesta skončí, môže len tápať čo ďalej. Chaos ohľadom orientácie strieda zúfalstvo pri interakcii a človek do toho neustále čaká, že mu to celé zase padne na hlavu a môže začať na novo.
Tak nejako som očakával, že keď už sa Daedalic nedokázal vžiť do pozície úspešného tvorcu akčnej adventúry v 3D prostredí, dajú si aspoň tú prácu aby ukázali svoj scenáristický talent vo využití licencie na Pána Prsteňov. Nanešťastie ani v tomto ich práca nevykazuje žiadne známky kvality ba naopak. V ich podaní sledujeme predvídateľné putovanie Gluma naprieč územím elfov a cez ohnivé jamy občasne prerušované stretnutím s NPC charaktermi pripomínajúcimi jedného čarodeja a jedného povedomého hraničiara, ale vo výsledku je celá licencia The Lord Of The Rings s logom Daedalic absolútne mdlá a nevyužitá. Preto ak ste dúfali, že aj keď už všetko dopadne zle, aspoň scenár vás, ako milovníkov univerza, poteší, tak na to rovno zabudnite. Vlastne zabudnite na akékoľvek pozitívne vibrácie, mimo tých čo počas recenzovania vydával náš redakčný DualSense gamepad. Na samotný záver som si nechal jednu jedinú invenciu, ktorú som od hry vôbec neočakával a ktorá aspoň trocha naznačuje, kto tohto zmrzačeného Gluma varil vo svojej rozborenej kuchyni. V jeho dobrodružstve a s ohľadom na jeho rozdvojenú osobnosť, budete musieť viesť konverzáciu sám so sebou, respektíve so svojou temnou stránkou. Práve tento prvok, aspoň v začiatkoch, dáva priestor na uvažovanie kde sa snažíte presvedčiť tú temnú stranu o svojej pravde a vyťažiť z toho niečo pozitívne. Avšak aj z tejto invencie nakoniec vylezie len generická schéma reakcií, ktoré v závere nemôžete vôbec ovplyvniť a celé to tak stráca na význame.
The Lord Of The Rings: Gollum je dôkazom skutočnosti, že nie každá úspešná firma má na to preliezť z jedného žánru do druhého a ani nadšenie ohľadom potencionálne silnej licencie na výsledku nič nezmení. Gollum by bol oveľa kvalitnejší ak by ho pretiahli cez archaickú schému point-and-click, avšak je jasné, že by hru v tomto koncepte kupovalo len malé množstvo skalných. Cez to všetko si myslím, že by Daedalic na tom zarobil vo finále viac než na tejto čistokrvnej katastrofe. Sám nespadám medzi výhradných fanúšikov predlohy, ale aj ja musím pokrútiť hlavou nad celou tou premárnenou príležitosťou, ktorú mali Nemci v rukách. O to smutnejšie je, že ani po rokoch nádejí a odkladov, skalný fanúšikovia "prsteňa" nedostávajú nič než hnusne vyzerajúci výsmech.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Daedalic Entertainment
