Je to len môj pocit, alebo sa fakticky archaický videoherný koncept Roguelike v poslednej dobe vyrojil na všetkých frontoch ako huby po daždi? Snáď to spustil trocha nečakaný úspech Returnalu, čoby príkladu, kde sa malé ale komunitou rešpektované štúdio dokáže predať obrovskému koncernu a zabezpečiť si tak budúcnosť na dlhé dekády. Tak či onak, aj mnou nedávno testovaná hra Nightmare Reaper, ktorá sa minulý rok dostala von na PC a ten aktuálny kalendár to skúsila aj vo vodách konzol, je postavená na koncepcii spomínanej v úvodnej vete. Koncept je však len kostrou a nech už je táto kostra založená na akomkoľvek základe, pre úspech potrebuje svalstvo a energiu hýbať sa vpred, priamo do náručia náruživých nadšencov.
Všetko začína v izbe psychiatrickej liečebne, kde sa prebúdza ústredná a podľa indícií aj v celku sympatická hrdinka. Útek z jej vezenia nie je evidentne možný, ale keďže sa pod posteľou nachádza tajomný spínač, stačí ho zapnúť a razom sa jej fatálne odsúdenie na pojedanie liekov do konca života rozplynie ako sen. Nová realita, akokoľvek už nie je uzatvorená v cele, nie je však vôbec romantickej povahy, keďže odvšadiaľ naokolo sa na vás začnú hrnúť nebezpeční démoni. Ich likvidáciou vám v rukách končí nie len hromada mincí, ale aj zaujímavo koncipované zbrane a práve v tomto momente si uvedomíte, že mimo vyššie spomínaného Roquelike konceptu tu hrá prím aj klasický FPS žáner aký zažil prvotný boom v deväťdesiatych rokoch. Po prejdení danej úrovne, kde sa neustále mení atmosféra level dizajnu, obdrží hráč jednoduchú infografiku s časom a koncovým hodnotením, tak ako to bolo u legendárneho diela DOOM a po jej potvrdení a výbere jednej z ukoristených zbraní, sa vraciate zase späť do liečebne.
Opakovaný návrat do liečebne má svoje dôvody. Vždy keď prejdete konkrétnu úroveň, respektíve, keď prežijete krvilačný boj s démonmi mimo danej reality, získate možnosť si prečítať jeden list od niekoho, kto sa profiluje ako váš lekár. Čím viac týchto dokumentov prečítate o to skôr vám docvakne gro celej pointy dejovej linky Nightmare Reaper - scenár má svoje svetlé miesta, ale rozhodne nejde o niečo kvôli čomu by ste si predmetnú hru nemali nechať ujsť. Tak či onak, návrat z reality do snov alebo naopak (po pár úrovniach sa vám to celé začne zlievať a budete pochybovať prakticky o všetkom okolo vás) sa po pár hodinách premení na silnú stereotypnú nálož a keďže ústredná dejová linka vám môže zabrať až dvadsať hodín, opakovanie toho istého vám skôr či neskôr začne jednoducho vadiť. Aby som bol však fér, tak autori sa snažili to nekonečné skákanie a strieľanie do všetkého čo sa pohne, aspoň trocha zmierniť perfektný audiom, ale na mňa to fungovalo len dočasne a čiastočne.
Nie len scenárom sa firma Blazing Bit Games snažila rozbiť už spomínaný stereotyp a preto do svojej hry implementovala aj netradičnú formu vývojového stromu. Pomocou mincí si môžete aktivovať novú zručnosť, avšak, než sa tak stane, musíte súčasne prejsť aj akési minihry odkazujúce na legendárne série z minulosti. V tomto bode sa autori snažili pokloniť oveľa slávnejším kolegom a aj preto je napríklad úvod získavania schopností spojený s doslovnou kópiou mapy z hry Super Mario Bros. 3. Zo začiatku som bol z takéhoto nápadu vlastne nadšený, avšak, čím viac som sa musel predierať cez technicky nie zrovna dobre navrhnuté úrovne, začalo mňa to celé vyložene iritovať - aj z takejto nepodarenej invencie sa však hráč dokáže vymaniť a to tak, že skočí do nastavení a celé to vypne. Pôvodná hra Nightmare Reaper vyšla na PC ešte minulý rok a nedávno sa dočkala portu na konzoly, na základe čoho bol postavený aj tento test - skúšal som verziu pre PlayStation 5. Ovládanie bolo zvládnuté na výbornú, avšak cez to všetko že sa jednalo o port, narazil som na pár problémov so zamrznutím obrazu a raz mi hra dokonca celá padla.
Odporúčať kúpu Nightmare Reaper, či už v Steam alebo konzolovej verzii, môžem len výhradne milovníkom klasických FPS z čias prvého DOOMa a série Duke. Kto miluje pixelart a frenetický boj so šialeným pobehovaním po bizarných úrovniach, nájde si v tejto Roguelike značke zaľúbenie a ako bonus mu k tomu strojcovia prihodia aj priemerný príbeh s perfektným audiom. Komu je však toto participovanie na retro vlne dnes už vyložene nesympatické, nech od predmetnej ženskej hrdinky dá rovno ruky preč, pretože si s ňou neužije nič viac než nábeh na epileptický záchvat.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Blazing Bit Games
