Ďalší rok v podaní športových hier z produkcie Electronic Arts znamená, samozrejme, tradičné prepnutie koncových čísloviek a týka sa to aj simulácie amerického futbalu. Séria Madden preto vstupuje do ročníka 24, a akokoľvek sme od nej opäť neočakávali žiadne zásadné novinky, nakoniec k nejakým zmenám predsa len došlo. Ešte než vám začnem referovať o kvalitách diela samotného a postupne vypisovať tie dôležité zmeny a ich dopad na gameplay, je vhodné spomenúť, že EA konečne prestáva ignorovať jednu konkrétnu skupinu ochotne platiacich zákazníkov. Fanúšikovia NFL hrajúci na stolných počítačoch totižto konečne dostávajú next-gen podobu Maddenu, ale to je len jedna z prvých dôležitých vylepšení, o ktorej teraz bude reč.
Za predpokladu, že už ste mali možnosť čítať nejakú z mojich starších recenzií na uvedenú sériu, tak určite viete, že pre mňa neexistuje atraktívnejší šport, ako je americký futbal. Taktické možnosti tohto kolektívneho a drsného športu ma už od mala vyložene fascinujú a nebojím sa ich prirovnávať k šachovej partii, čo je súčasne analógia podporujúca relevanciu videoherných adaptácií. Hier z prostredia amerického futbalu je však žalostne málo, aj keď musím jedným dychom dodať, že posledný rok ich paradoxne pribudlo najviac za celú dekádu – odporúčam napríklad pixelartovú simuláciu LEGEND BOWL. Je však jasné, kto má na vytvorenie interaktívneho amerického futbalu najviac finančných a technických prostriedkov (ehm, EA), a preto môžem s pokojným svedomím povedať, že nový Madden je súčasná špička v možnostiach hrania sa pod plnou licenciou NFL, čo síce znie ako obrovská poklona, avšak v tomto prípade viac pasuje známa fráza: medzi slepými je aj jednooký kráľom. Áno, nový Madden je, dalo by sa stručne povedať, lepší než ten starý, avšak, ak by sme na aktuálnu sezónu nazreli z historického pohľadu, tak nový Madden je zase raz len slabším odvarom dnes už dávno zabudnutých ročníkov a plne dopláca na latentnú snahu EA vymaniť sa z vlastného začarovaného kruhu. Je tu pochopiteľne niekoľko pozitív, avšak súčasne aj negatív, a ja sa vám teraz pokúsim na príklade ročníka 24 jasne dokázať, prečo je séria Madden skôr urážkou než poctou americkému futbalu.
Na každú sezónu v podaní EA pripadne heslo: jeden krok dopredu a tri kroky dozadu. Dal som si tú prácu a po tom, ako som sa sám pri hodnotení minulého ročníka nechal tak trocha, ako sa povie, opiť rožkom, som teraz poctivo zaspomínal na časy dávno minulé, aby som vedel text recenzie dostať do správnych hodnotiacich koľají. Moje atrofované spomienkové receptory si zrazu začali spomínať na hry ako ESPN NFL 2K5 (rok 2005) či na jeho priameho konkurenta Madden NFL 2005, ktorého som sám vlastnil vo verzii na Nintendo GameCube. Iste, mohli by sme teraz spomenúť práve ten efekt opíjania sa rožkom, keď engine z roku 2005 nemôže zákonite konkurovať enginu zo súčasnosti (ehm, Frostbite 3), avšak, aj keď dáme bokom technický pokrok v rámci animácií a vizuálnych efektov, zrazu si začneme uvedomovať, že ten obsah starý takmer osemnásť rokov, ktorý Madden ako aj 2K svojho času prezentovali, bol nielen markantnejší, ale aj oveľa zábavnejší. Tu by som rád upozornil, že ja, ročník 1984, dnes len tak-tak zvládam vstrebať hudobný vkus súčasnej generácie a úplne chápem, prečo je nový Madden preplnený zvukmi trap žánru a melódií ťahajúcich sa ako sopeľ z nosa, avšak nemyslím si, že súčasný hudobný vkus by mal mať výhradné právo definovať audiolinku takej očakávanej a stále starými hráčmi sledovanej značky, ako je práve Madden NFL. Pokojne nech je úvodný song taký, aký je, ale pochybujem o tom, že by niekomu prekážalo, ak by sme mali, my zo starej školy, možnosť vybrať si v menu z tej stovky pôvodných a plne licencovaných melódií, aké NFL videohry sprevádzajú už viac než dve dekády. EA na nás starších jednoducho v tomto smere doslova kašle a už taký chudobný soundtrack k svojej novej NFL hre ďalej absolútne neriedi žánrovou pestrosťou. Je síce trocha neštandardné začať recenziu na športovú simuláciu hodnotením jej audiolinky, avšak na navodenie správnej atmosféry pri akomkoľvek adrenalínom hnanom videohernom zážitku je hudba alfou a omegou a nový Madden ju má doslova katastrofálne jednosmernú a z môjho pohľadu nezáživnú.
Keď už som sa rozhodol o tú komplikovanejšiu cestu hodnotenia jedinej aktuálnej videohry s NFL licenciou na trhu, poďme to pojať bez akýchkoľvek skratiek. EA si je dobre vedomá, že neprodukuje kvalitatívne vyvážené simulácie amerického futbalu, a preto sa snaží svoje každoročné „prepínanie čísloviek“ zabaliť do dokonalého marketingového alobalu – aby novinári a hráči milujúci predmetný šport boli v prvom rade oslnení a následne aby dúfali v zázrak. Máme ročník 2024 a zázrak sa opäť nekoná. Než vôbec budem pokračovať, tak by som rád pripomenul, že Madden potrebuje vydýchnuť a dať si minimálne 2 až 3 roky pauzu – ja viem, z pohľadu relevancie držania licencie na šport operujúci s miliardami dolárov ročne je to predstava naivná, a to v maximálnej možnej miere, ale píšem to, čo si myslím, a myslím si, že práve takáto veľká pauza by sérii nesmierne pomohla a EA by sa mohla konečne rozlúčiť aj s nedokonalým Frostbite enginom. Nebudem teraz riešiť všetky tie vtipné videokoláže kolujúce po internete a len napíšem: Madden NFL 24 nie je ani náhodou dostatočne technicky odladenou videohrou a bude potrebovať desiatky veľkých opráv a záplat, aby sa to celé pohlo aspoň čiastočne správnym smerom. Áno, na „prvú dobrú“ síce grafická stránka hry dokáže očariť a ruka v ruke s čistým gameplayom vás, ako fanúšikov NFL, vie dotlačiť k zábave a chuti hrať sa, avšak musíte byť nesmierne tolerantným jedincom, aby ste EA dokázali odpustiť vynechanie všetkých tých stoviek funkcií, aké sme videli pred desiatimi rokmi v praxi a o akých vieme, že fungovali viac ako len dobre. Pokračujme preto tým, čo sa do hlavného a až neštandardne spomaleného menu vlastne vrátilo.
Veľký návrat kariérneho režimu nazývaného Superstar kvitujem s potleskom, avšak aj v ňom sa, ako už asi tušíte, skrýva veľa nedotiahnutých nápadov a hlavne rovnaká miera ignorancie zo strany EA. Hráč má možnosť vytvoriť si svojho unikátneho športovca a dostať ho z neznámych vôd do maximálnych výšin. Na tomto by, samozrejme, nebolo nič neštandardné, avšak na výber pozície sa myslelo len z pohľadu toho, kto sa chce stať quarterbackom, running backom, wide receiverom, linebackerom alebo cornerbackom. Pre sporadického hráča interaktívneho amerického futbalu je to asi ponuka viac ako štedrá, avšak divili by ste sa, koľko je na svete ľudí, čo by si radšej vybrali tight enda, defensive linemena, defensive enda alebo kickera. Ak medzi nich patríte, Superstar režim pre vás nebude zrovna tou správnou šálkou kávy. Tak či onak, oceňujem slušne spracovaný edit postáv a priame napojenie na draft a NFL Combine – pre menej informovaných doplním, že Combine je akási preddraftová atletická šou, keď sa adepti na NFL (prevažne amatérski športovci prechádzajúci z univerzitnej do prvej ligy) snažia predviesť pred agentmi v dokonalej forme a ukázať im, čo dokážu na ihrisku, ale aj mimo neho. V hernej podobe ide o sériu minihier, v ktorých je cieľom správne stláčanie gombíkov a následné kvízy pred novinármi. Kvízy sú zostavené z desiatky otázok v rámci histórie amerického futbalu a musím povedať, že boli príjemným osviežením celkovo slušne spracovaného Combine modusu. Neodpustím si však opäť námietku na isté nedotiahnutie potenciálu, keďže následný draft vôbec nezohľadňuje výsledky, akých váš avatar dosiahne v Combine a, čo je horšie, vedenie slávnych klubov neváha predať svoje najväčšie hviezdy, len aby vás („chudáka z Hornej Dolnej“) dostali do tímu. Čím dlhšie budete kariéru drviť, o to viac nelogických krokov samotnej hry vám bude vyskakovať rovno pred nos, a to vlastne platí pre všetky modusy v testovanej hre.
Kto by si v rámci modusu Superstar nemohol pre seba vybrať tú vyvolenú pozíciu na ihrisku, môže skúsiť prepnúť na Franchise. Ten je spracovaný v rámci obsahu do troch rovín, ktoré sa odvíjajú od tréningu, vizualizácie a nárastu skúseností vami vytvoreného tímu. Je zaujímavé, že do výberu štadiónov pribudli nové mestá, ako napríklad Tokio, avšak ich vizuálny part je vo výsledku sotva atraktívny a ide zase len o to generické blikanie do očí záujemcu, ktorý sa má nabažiť sériou šablón určených pre výber tak, aby čo najrýchlejšie zabudol, že niekedy existoval aj nejaký Madden, ktorý umožňoval nielen kreatívnu tvorbu dresu, loga, heliem, čísla, ale ktorý rovnako kládol dôraz na editáciu vlastného štadiónu a priestor na úpravu takmer úplne všetkého. Tréningový kemp a, samozrejme, ani klasický tréning opäť nie sú žiadnou novinkou, aj keď tentokrát vsádzajú na implementáciu minihier operujúcich s presnosťou hodu loptou alebo orientáciu v priestore. Je zaujímavé, že v menu tréningu sa dá nájsť náznak spomienok na staré dobré časy, keďže je tu možnosť zapnutia efektu veľkých hláv, avšak tým to celé aj končí. Vami dosiahnuté výsledky sú podávané „suchou“ formou a bez akejkoľvek motivácie pokračovať a skúšať prekonať vlastné rekordy – ono sa to tu ani nedá, keďže všetko stojí a padá na splnení cieľa. Zisk EXP bodov vás nebude dostatočne dlho motivovať na to, aby ste pokračovali ďalej, keďže je tu vysoká šanca, že všetky tréningové programy začnete postupom času vnímať ako neskutočne jednoduché alebo technicky nedokonalé. Použijem zase tú analógiu s jedným krokom vpred a troma vzad. Je síce super, že vývojári zapracovali na niekoľkých novinkách v rámci rokovania s agentami alebo možnosti sťahovať sa hore-dole po mestách, avšak súčasne zabudli na budovanie dostatočnej hĺbky samotnej hrateľnosti. Spomínate na to prirovnanie k alobalu? Tak tu to sedí zo všetkého najviac.
Pôvodne som chcel hodnotenie Madden Ultimate Team modusu vlastne úplne vypustiť, keďže jeho relevancia v predmetnej hre je vyložene okrajová, nakoniec však napíšem aspoň pár slov. EA má s receptom, ako systematicky vyťahovať z hráčov viac grošov, teda nadštandard platby za plnú hru, bohaté skúsenosti, avšak je dobré sledovať, že v prípade Maddenu sa im to ani náhodou nedarí tak dobre ako v prípade ich simulácie tradičného futbalu. Iste, hráč tu má možnosť namotať sa na plnenie každodenných výziev a v rámci sezóny je doslova zahltený rôznymi úkonmi, vo finále to ako celok nedrží tak konzistentne pokope, ako by EA určite chcela, a ten tlak na dodatočné platenie za balíčky je tu sotva polovičný než u série FIFA. Napriek tomu všetkému sú dodatočné platby prítomné na každom vašom kroku, a preto vás prosím, neplaťte im nič navyše, inak sa celá séria Madden v hernom prostredí nikdy od tohto „zla“ výraznejšie neodtrhne.
Poďme sa teraz pozrieť trocha na umelú inteligenciu a jej prínos do gameplay mechaník úradujúcich priamo na ihrisku. AI začlenená do hry Madden NFL 24 disponuje viacerými vrstvami a chvíľu mi trvalo, než som priamo v praxi overil celý progres voči minulému ročníku. Začnem rovno obranou, ktorá v rukách umelej inteligencie zvláda čo-to naznačiť už po pár úvodných zápasoch, a to dokonca aj v očiach neskúsených hráčov. Za asi najväčší progres považujem schopnosť obrany zareagovať na opakujúce sa scenáre útokov, z ktorých sa vám najskôr podarí vyťažiť výrazný postup smerom ku koncovej zóne. Je tu, samozrejme, stále dôležité hrať minimálne s nastavením PRO/Simulácia, keďže v arkádovom režime si AI dáva takmer úplne pauzu a do popredia ide výrazné zjednodušenie. Potešilo ma, ako súper prehadzuje svoj play calling systém pokojne aj na poslednú chvíľu, len aby zareagoval na moje nečakané prepínanie taktiky. Je o to viac smutné, že v EA nedokázali rovnako nastaviť AI aj pre útočné scenáre a hráč tak musí neraz sledovať, ako sa jeho súper opakuje alebo ako tréner zahlási time out v čase, keď by ho v realite nezahlásil ani ten najväčší šialenec. Pripomínam už vyššie neraz uvedenú frázu: jeden krok dopredu a tri dozadu.
Systém prihrávok z pozície QB ponúka trojitú formu ovládania, z ktorej som paradoxne aj ja ostal u tej najnovšej, ktorá využíva dĺžku držania predmetného tlačidla – môžete však pokojne ostať u klasiky alebo skúsiť minuloročnú (ne)novinku z Maddenu 23. Vyššie som spomínal, že aj keď nová NFL hra zlyháva v mnohých ohľadoch, nemožno jej uprieť vysoký stupeň zábavy, ktorý je skrytý priamo v gameplay podobe. Systém zrážania prihrávok z rôznych pozícií obrany je krásnym príkladom toho, že nejaký progres sa EA predsa len podaril. Rovnako tak nutnosť si pri behu chrániť šišku pred vyrazením, keďže k tomu môže kedykoľvek dôjsť, a to z rôznych pozícií (špeciálny tím sa o to permanentne snaží). Konečne máme aj rozumne použiteľný onside kick, z ktorého sa mi podarilo neraz vyťažiť výrazné momentum a preklopenie prevahy smerom na moju stranu. Účelové nepresnosti (vyrazenie lopty, zrazenie prihrávky, nepodarený prienik cez obranu) tu ruka v ruke vyvažujú nepresnosti v štatistikách, ktoré sú založené na poslednej sezóne NFL (v čase, keď pripravujem tento článok, už netrpezlivo odpočítavame posledné dni do štartu tej novej). Napríklad taký Lamar Jackson, môj vôbec najobľúbenejší súčasný hráč NFL, má váhu svojich skúseností premietnutú do štatistík s výrazným skreslením, ktoré je spôsobené jeho posledným zranením, a to nie je v zozname vôbec sám.
Keby máme rozprávať sa o kvalitách/nekvalitách Madden NFL 24 aj naďalej, tak spoločne doslova začneme kopať do už tak zraneného šteniatka. EA sa v snahe vyleštiť svoju simuláciu amerického futbalu dostalo do momentu, keď zabudlo na konzistentnosť zábavy a všetko stavia na tom, aby to hlavne pekne vyzeralo a zvyšok už vlastne nie je taký dôležitý. Napriek tomu všetkému to nie je ani náhodou technicky dostatočne vyladené a osobne je mi úplne jedno, že hráči nosia aktuálne helmy a ich pohyb je údajne oveľa viac realistickejší (ehm, no... nie je), keďže na obrazovke neraz vyzerajú, ako keby mali v zadku vrazenú násadu od metly a v hrudníku im rástlo mimozemské embryo. Spracovanie trávnikov je ako cez kopírovací stroj a neveril som vlastným očiam, keď som si našiel video zo spracovania povrchu ihrísk v Maddene z roku 2010, ktoré ako keby z oka vypadlo tomu aktuálnemu. Napriek tomu viem, že minimálne niekoľko virtuálnych sezón v testovanej hre ešte vydržím, pretože jednak NFL milujem natoľko, že si dokážem nahodiť klapky na oči a zmieriť sa s jeho chabým obsahom a spracovaním, a jednak aj preto, že budúci obsah bude korešpondovať s reálnymi situáciami v skutočnej lige. Pre majiteľov minulého ročníka však nemám pádne argumenty na to, aby som tých uchopiteľných 24 noviniek náležite predal (na tie hlavné som vás v texte vyššie upozornil, avšak vynechal som hlúposti, ako je napríklad voľba oslavovania TD alebo 3 vs 3 zápas s nelogickým bodovaním).
Dlho som uvažoval nad výškou finálnych percent až som sa rozhodol takto. Dávam 60% z čoho však reálne 20% nadhadzujem ako oddaný fanúšik skutočného a súčasne virtuálneho amerického futbalu. Je mi však smutno z toho, kam EA značku založenú renomovaným trénerom a skutočnou legendou, Johnom Maddenom, dokázalo dotlačiť – spravili si z toho pračku na peniaze poháňanú mnou prízvukovaným jedným bodom zastupujúcim ochotu skalných fanúšikov im toto celé tolerovať. Pritom po nich nikto nechce, aby objavovali koleso alebo prepisovali technické limity. Z pozície milovníka NFL jednoducho túžim aspoň po takej kvalitnej simulácii, akú nám ponúkala dnes už sedemnásť rokov stará verzia bežiaca na konzolách s výkonom varnej kanvice. Apropo, v úvode som spomínal skutočnosť, že Madden 24 dostáva next-gen podobu aj vo svete stolných počítačov. Ja osobne som dostal na test len verziu pre PlayStation 5, avšak, čo som mal možnosť čítať reakcie ľudí vlastniacich alebo testujúcich nový Madden na PC, tak sotva v ich prípade môžeme hovoriť o nejakej spokojnosti so stabilitou – aj tu budú vývojári pľuť do éteru jednu záplatu za druhou.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Electronic Arts
