Druhá generácia VR helmy od SONY má rozhodne oveľa slabší štart než tá prvá a aj keď nasledujúci článok nechcem vôbec venovať rozboru dôvodov, prečo tomu tak je, fakty hovoria jasne. PlayStation VR2 prestrelilo svoje cenové relácie a ja plne chápem, že sa SONY nechcelo zhostiť dotovania tohto hardvéru a preto nasadilo cenovku akú nasadilo, avšak reakcia trhu a majiteľov predchádzajúcej helmy je v tomto momente ešte jasnejšia než tomu bolo krátko po launch okne. Jednou z dôležitých hier PS VR1 bola dozaista taktická FPS lomeno multiplayer akcia Firewall Zero Hour, ktorá si aj v našej recenzii odniesla nadpriemernú známku. Z tohto dôvodu som sa tešil z oznámenia pokračovania priamo z dielne štúdia First Contact Entertainment, ktoré od SONY dostalo druhú pečiatku výhradnej PS VR2 exkluzivity. Ako to dopadlo?
Áno, recenzia z môjho pera prichádza s výrazným odstupom času od vydania, avšak dôvodov je v tomto prípade viacero. S testovaním Firewall Ultra som mal už od začiatku značné problémy a tohto koncepčného kríženca medzi sériou Rainbow Six a Left 4 Dead (zaberám si ochrannú známku na dané spodobnenie a spoplatňujem ju sumou 0,99 Centa za každé použitie v textovej a inej podobe) som behom prvých dvoch týždňov od vydania nedokázal zrecenzovať. Prečo? Dôvodov bolo viacero, ale tým najzásadnejším bol fakticky nulový obsah v menu skombinovaný s hromadou technických nedostatkov. Pokojne som mohol napísať dva ufrflané odstavce a okoreniť ich extrémne nízkou známkou, ale tak nejako som tušil, že keďže nový Firewall nehráva zase toľko ľudí a súčasne autori úpenlivo pracujú na opravách a rozširovaní obsahu, nebolo by to voči tejto hre s vysokým potenciálom vôbec fér. Takže som si s touto primárne taktickou FPS/VR značkou prechádzal akýmisi fázami vzdoru až to celé vyvrcholilo nečakaným zvratom, o tom však ešte bude reč nižšie.
Firewall Ultra sa síce zbavil nepresného pohybového ovládania prostredníctvom tých blikajúcich zmrzlinových kornútov z čias PlayStation 3, avšak koncepčne voči prvej časti neprináša nič nové. Žiadna kampaň, žiadna komplexná invencia v podobe nepredvídateľnej umelej inteligencie, jednoducho opäť hlavne tímová PVP alebo v rámci tréningu PVE strieľačka, kde sa bojuje o každý kus staronových máp. Asi vás teraz nešokujem informáciou, že bez aktívneho členstva PlayStation Plus si v tejto hre ani necvrknete, každopádne, porovnávaniu predchádzajúcej časti, tejto teraz už série, sa jednoducho nedá ubrániť. Venujme sa teraz primárne vytváraniu stretnutí pre PVP modus, ktoré sa už krátko po vydaní dalo spodobniť s menším peklom. Časovač s odpočítavaním do spustenia zápasu bol extrémne dlhý a neraz sa mi stalo, že aj keď sa nazbierali účastníci, tak než časovač dobehol na nulu, tretina z nich to vzdala. Nasledoval update, ktorý tento dlhý čas skrátil a spustenie hry sa tak výrazne zrýchlilo. Po dobehnutí času sa všetci účastníci dostanú do virtuálneho obchodu kde sa vybavia arzenálom. Tam majú možnosť nakupovať nové zbrane a predmety za virtuálnu menu (každý nováčik obdrží 100K dukátov, avšak než začnete skákať do stropu, za takúto sumu si tu toho zase veľa nekúpite). A tu prichádza ďalší problém, ktorým sú platby za reálne peniaze.
Firewall Ultra zlyháva v mnohom a najhoršie na tom je jeho nekonzistentne spracované míňanie peňazí. Aby ste tomu rozumeli, ja nemám problém s tým, že kto chce, môže si kúpiť novú zbraň za skutočné prachy bez toho aby plnil rôzne misie a získaval in-game kredit, to ani náhodou. Ja mám problém s tým, že hra vás pokojne nechá kúpiť si čokoľvek a vôbec vás neupozorní na to, že vami vybudovaný charakter tú zbraň vlastne ani nemôže reálne držať v rukách a tá je určená pre inú triedu. Pritom slušná porcia reality počas akcie dáva celej hre punc solídnej atmosféry a mne osobne sa, v prípade ak sa mi podarilo dať dohromady odhodlaných bojovníkov, čo si povolili mikrofón na PS VR2 helme, jednotlivé partie páčili. Jeden zásah do kritických miest na vašom tele znamená fakticky okamžitú smrť a preto plazenie sa interiérmi a exteriérmi s tým, že každú sekundu to môžete schytať, dokáže aj tým najväčším veteránom poriadne pošramotiť nervy. Je tu však obrovské množstvo premenných a stačí len aby jeden z vášho tímu nemal zapnutý mikrofón a akákoľvek taktika ide okamžite do kôpru. A o tom to je. Je jednoduché Firewall Ultra označiť za nepodarený akčný projekt, avšak ak sa na vás usmeje šťastie, samozrejme, že tomu šťastiu môžete ísť naproti založením vlastného klanu, a podarí sa vám dostať do partie relevantných bojovníkov na oboch stranách, razom tie chyby zmiznú do úzadia a začne vás to nesmierne zabávať.
Zhodou okolností sa mi ešte v poslednej časti testovania Firewall Ultra dostala do redakcie na test aj unikátna vesta s haptickou odozvou (Wooyer Vest 3), ktorú keď som prepojil s hrou ako takou, zobral do rúk duo Sense ovládačov a vkročil do akcie s dobre zadefinovaným nastavením (aj toto je u Firewall Ultra dôležité), razom sa zážitok z akcie ešte navýšil. Projekt po technickej stránke beží na Unreal Engine 5 a aj vďaka výkonu PlayStation VR2 všetko vyzerá skutočne realisticky a príjemne. Horšie však je, že z toho malého počtu máp čo sa v hre nachádzajú, nie je vlastne ani jedna úplne nová a jedná sa len o jemne upravené arény z predchádzajúcej Firewall značky. A je tu toho samozrejme ešte o niečo viac. Nožík? Pekný prívesok, ale v praxi nemá dobre nastavený damage. Zničiteľnosť prostredia? Nulová. Myslíte si, že ak idete okolo otvoreného okna, stačí cez neho len preskočiť? Zabudnite, neviditeľná stena vás nikam nepustí. A zabudnite aj na streľbu cez tenké steny či okná. Pritom pocit zo streľby samotnej a to vrátane realistických zvukov, je v rámci virtuálnej reality súčasnou špičkou a ak ste vždy túžili si zastrieľať na skutočnej strelnici, ale nemáte čas alebo možnosti, s Firewall Ultra sa tomuto zážitku dokážete aspoň trocha priblížiť. Ako vidíte, s PS VR2 exkluzivitou Firewall Ultra je to celkovo nesmierne komplikované. Dielo by potrebovalo výrazne zjednodušiť systém nastavenia, upraviť internú menu, pridať nové mapy a integrovať relevantnú AI.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
