Herecké duo Terence Hill a Bud Spencer (vlastnými menami Mario Girotti a Carlo Pedersoli), z čoho druhý menovaný už rozdáva facky a pojedá fazuľu na druhej strane rieky života, dokázalo počas svojej kariéry natiahnuť do kín milióny nadšencov do akčných komédií a špagety westernov. Nemôžeme sa preto čudovať, že skôr či neskôr muselo dôjsť aj na nejaké tie herné adaptácie a v prípade série Slaps and Beans, ktorá vďaka Kickstarteru aktuálne dostala druhý diel, sme koncepčne stále viac či menej v nezávislých vodách. Ja osobne som pri vydaní jednotky v roku 2017 nemal tú česť ju testovať, avšak keď sa naskytla príležitosť skúsiť dvojku, nenechal som si ju ujsť. Dobrých a komplexných arkád na štýl osemdesiatych rokov je dnes totižto strašne málo, takže som chcel zistiť, ako je na tom práve dielo od Trinity Team.
Úprimne, cez to všetko, že ja sám som v detstve videl veľa filmov postavených na chémii oboch vyššie spomínaných talianskych hercov, nikdy som nespadal medzi ich fanatickú vetvu uctievačov. Aj napriek tomu som sa už od úvodu hrania Bud Spencer & Terence Hill - Slaps and Beans 2 nemohol ubrániť silnej dávke nostalgie, stačilo len aby začala hrať znelka z filmu Banánový Joe a okamžite som začal spomínať. O to horšie prebudenie nastalo v momente, kedy prišiel prvý nástup "faciek" a teda boj. Recenzoval som verziu pre Nintendo Switch a kampaň prešiel po boku brata behom šiestich hodín (dĺžka nech vás nejako nezavádza, na základe technických chýb a zle riešeného ukladania pozícií, sme museli niekoľko kapitol opakovať viackrát). Uvedomujem si, že hra tohto formátu nevznikala v strede početného vývojárskeho tímu, ale čo sa týka boja a interakcie, dielo sa vo finálne vôbec nepodarilo odladiť. Základné údery oboch hrdinov (v prípade ak hráte sólo, môžete si medzi postavami prepínať ako sa vám zachce) síce korešpondujú s filmovou predlohou a facká sa, kope sa do rozkroku, dávajú sa kladivá na temeno, avšak toto samo o sebe je jednoducho málo. Po niekoľkých sekvenciách tak boj začne nudiť a nezachráni to ani možnosť zobrať do rúk predmety povaľujúce sa kade tade naokolo. S panvicou je na krátko síce sranda a dáva krásny zvuk v momente, keď ňou niekoho šľahnete po hlave, ale sledovať ako všetci naokolo chodia so zbraňami prilepenými k rukám a počas animácie vyzerajú ako keby vlastne v rukách nič nemali, to je doslova utrpenie.
Pochopiť scenár je rovnakou výzvou ako pochopiť absolútnu laxnosť v animovaní pohybov postáv počas boja, každopádne, musím dať tvorcom facku do hornej časti (hahaha) za použitie už vyššie spomínaného filmu o banánoch ako aj zakomponovanie mnohých odkazov na filmovú pop kultúru. V závere sa už však scenár začne rútiť do absolútnych nezmyslov, čo nikdy neboli videné ani vo filmoch a tak nejako mi to celé prišlo ako; nevieme čo tam dať, tak tam šupneme prvé čo nás napadne. Bizarná pointa príbehu je však to najmenšie čo mi na Bud Spencer & Terence Hill - Slaps and Beans 2 vadilo, oveľa viac som trpel pri už spomínaných technických nedostatkoch (spam nepriateľov bez konca, zasekávanie sa o predmety, prepadajúce sa postavy, poskakujúca kamera, nemožnosť pokračovať a tak ďalej a tak podobne) a pri nudných súbojoch. Pritom celý ten základ má v sebe obrovský kus potenciálu, keby sa strojcom chcelo zapracovať na pestrosti boja a nesústrediť sa len na audiovizuálny aspekt. Áno, retro pixelart celému facky/fazuľa univerzu nesmierne svedčí a bola radosť sa pozerať na dialógové scény ako aj minihry, avšak postaviť na tom celé čaro takejto hry, je jednoducho málo.
Práve pri arkádových minihrách môžete do akcie zapojiť až štyroch účastníkov súčasne a ak som na testovanú vzorku doteraz všeobecne kydal, tak za spracovanie minihier by som im naopak rád zatlieskal. Je tu obrovská pestrosť dostupná pre štyroch hráčov súčasne a ak je kampaň jednoduchá a pri ideálnom technickom stave nepredstavuje žiadnu zásadnú výzvu, tak práve minihry, špeciálne nastavené na vyšší stupeň náročnosti, sú už úplne inou pesničkou. Lakros, karty, preteky v pojedaní, únik zo spievajúceho chóru, plavba loďou napadnutou krokodílom, toto a mnohé iné výzvy si môžete užívať po boku priateľov a nesmierne sa u toho zabávať. Nemožno necítiť istý stupeň lásky voči téme, ktorú hra Bud Spencer & Terence Hill - Slaps and Beans 2 reprezentuje, ale mnou vymenované nedostatky vidím osobne ako dosť zásadné na to, aby som hru mohol odporúčať len milovníkom predchádzajúcej časti a skalným fanúšikom slávneho hereckého dua. Keď už nič iné, tak v menu nájdete možnosť si prelistovať oficiálny soundtrack z filmov, ktorý do kútika oka vytlačí nejednu slzičku nostalgie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Trinity Team
