Nostalgia vo videohernom priemysle je hybnou silou miliardových ročných obratov a je úplne jedno, či tou nostalgiou myslím spomienky na prvú Super Mario Bros. hru, alebo čo i len nepatrné spodobnenie s nejakým dávno zabudnutým filmom. V momente keď Teyon oznámil vývoj plnohodnotnej 3D adaptácie kultového akčného snímku RoboCop a následne pustil von aj vôbec prvé gameplay video, v mojej hlave to spôsobilo priam atómový výbuch plný nostalgie. Spomínam si, ako otec domov doniesol VHS pásku s ošúchaným nápisom kde ani nebolo poznať, o aký film vlastne ide. Neskutočne som tú surovosť a dystopickú atmosféru blízkej budúcnosti mesta Detroit miloval a razím ten názor, že RoboCop ako ikona sci-fi nebol v rámci svojej kategórie akčných mecha hrdinov nikdy prekonaným dielom. O to viac bolo dôležité, aby poliaci v prípade vývoja vôbec prvej serióznej adaptácie k látke pristupovali poctivo a nepodľahli nutkaniu, prepnúť do moderného pojatia konceptu FPS. Čo myslíte, podarilo sa im to?
Nebudem chodiť okolo horúcej kaše, ostatne asi ste to pochopili už zo samotného úvodu a rovno poviem; že tentokrát motyka konečne vystrelila. Ani si nespomínam na takto verne a kvalitne spracovanú hernú adaptáciu známej filmovej série a pochopiteľne, ak dáme bokom ikonický GoldenEye 007 na Nintendo 64, nenájdeme v histórii viac, čo i len podobných úspechov. RoboCop: Rogue City je však druhou zásadnou výnimkou a v očiach znalcov predlohy, pamätníkov ako aj o niečo mladšej generácie, sa môže už teraz stať jedným z interaktívnych prekvapení tohto roku. Aby to však bolo možné, musíte byť skutočným fanúšikom filmu od Paula Verhoevena z roku 1987 kde zažiarili herci Peter Weller, Nancy Allen a ďalší. Ich tváre a ich osudy dokázali poliaci nádherne preniesť aj do hry a už od prvého momentu jej spustenia, zatiaľ čo sa pod krokmi niekoľkotonového RoboCopa trasie celá zem, sa budete cítiť ako súčasť interaktívnej verzie mnou toľko omieľaného filmu. Nejde ani tak o to, že by ste tu dostali identickú dejovú linku 1:1, to vôbec, ale skôr o stvorenie nového úhlavného nepriateľa RoboCopa na uveriteľne poskladanom základe z konca osemdesiatych rokov, ktorý je napasovaný medzi scenár dvojky a trojky. Filmy sme milovali pre ich temnú atmosféru, gore efekty a hlavne nezabudnuteľný humor a presne takto by sa dala charakterizovať aj ich herná adaptácia.
Je nesmierne dôležité aby ste poznali aspoň prvý diel série, inak sa vám zážitok z hrania zníži takmer o polovicu. V skratke ku scenáru. V Detroite je gang predávajúci novú a vysoko návykovú drogu, v ktorého vedení je punkáč s výzorom Keitha Flinta, ktorému hovoria len "The New Guy". RoboCop aj po boku svojej partnerky Lewis, čoby policajti z OCP, vyšetrujú rôzne kriminálne udalosti spojené s vyčíňaním tohto gangu a to je, minimálne v úvode, hnacím motorom detektívnej rutiny hlavného hrdinu. Keďže však Alex Murphy, akokoľvek jeho telo zomrelo, aj naďalej v koži plechového stroju zažíva rôzne spomienky na svoju ľudskú existenciu, nie je psychicky úplne vyrovnaný, musí za ním na stanicu dochádzať odborný terapeut. Je to celé smutné a vtipné súčasne, sledovať ako sa terapeut snaží dostať do hlavy mašine stvorenej na zabíjanie zločincov, avšak samotná citová rovina spojená s minulosťou Murphyho len a len pomáha dotvárať celú tú atmosféru. Teraz, keď už som vám pomerne jasne ukotvil ústrednú dejovú linku a naznačil rôzne jej dramatické ale aj humorné vetvenie, poďme sa konečne presunúť k ďalšiemu silnému pilieru tejto hry, hrateľnosti.
Koncept FPS bol zo strany Poliakov rozumnou voľbou, keďže sám RoboCop prostredníctvom svojej helmy využíva rôzne technológie, či už je reč o nočnom videní, skenovaní okolia, matematických výpočtov alebo nahliadania do registrov trestov. RoboCop je v princípe len ťažko zastaviteľným strojom, ktorému projektily z bežných automatických zbraní škodia len minimálne, pokiaľ ich nie je v jeden moment vypálených viacero. Vývojári túto skutočnosť zohľadnili a preto sa pohyb hlavného hrdinu dá označiť za spomalený a účelovo ťarbavý - tak ako to bolo vo filmoch. Aby však bol gameplay dostatočne zábavný, nášho robota sa snaží zabiť v jeden moment často až päť alebo šesť protivníkov a do toho ešte sám musí čeliť granátom a nepredvídateľným pasciam. Rovnováha v akcii je vyvážená takmer do roviny, keďže okrem ikonickej zbrane skrytej v stehne, môže RoboCop zbierať arzenál po mŕtvych gangstroch, schmatnúť ich za krk a hodiť do priestoru, alebo po nich hádzať rôzne ťažké predmety. Toto samo o sebe by však sotva mohlo fungovať bez postupného navyšovania EXP bodov (zbieranie dokumentov, stôp a zabaveného kontrabandu), čo vedie ku odomykaniu nových schopností - môžete preraziť hrubú stenu rukami a prekvapiť tak nič netušiacich grázlov, môžete otvárať komplikované trezory, robiť skoky vpred a tak ďalej a tak podobne.
Pocit zo streľby sa mne osobne neomrzel ani po dvadsiatich hodinách hrania a v tomto ohľade musím autorom zatlieskať - skúšal som PC verziu, ktorá má pochopiteľne oveľa väčšiu voľnosť v nastaveniach vizuálu, ale rovnako tak som testoval aj PlayStation 5 formát, kde mi zase učarovala haptická odozva gamepadu a jeho adaptívne spínače. Na uvedenú konzolu však RoboCop: Rogue City vyzerá rovnako perfektne ako na PC a vďaka realistickým odleskom a dobovo autentickému dizajnu jednotlivých častí Detroitu, máte skutočne pocit, ako keby tá mnou proklamovaná VHS páska so slabo čitateľným názvom, razom ožila. Kapitolou samou o sebe sú postranné misie, ktoré vám rozhodne odporúčam plniť. RoboCop je v jadre naivný policajt konajúci dobro za každých okolností, avšak vykonávanie jeho služby má dve roviny - môže byť striktne akurátny a neustúpiť požiadavkám, alebo sem tam privrieť jedno zo svojich vylepšených očí a šplhnúť si tak u bežných ľudí. Hráč sa v takýchto prípadoch rozhoduje a mení tak reputáciu ústredného hrdinu. Je to ako keby mimo filmov vznikol aj seriál a vám je umožnené v ňom vyšetrovať vraždy, vypisovať pokuty za zlé parkovanie alebo pomáhať kolegom hádzať za mreže rôzne stratené existencie. A vôbec to najlepšie? Spomínané tempo plechového dôchodcu-výletníka na prechádzke, od ktorého sa odrážajú streli ako od hrude Supermana, ide ruka v ruke s vybuchujúcimi kusmi tiel zasiahnutých zbraňou AUTO-9. Stačí len stlačiť zameriavanie a zelená grafika vám označí ciele tak ako vo filme a na vás už je, aby čo najskôr boli premenené na krvavú kašu.
Áno viem, aj keď som v prvej časti recenzie hovoril, že Rogue City je prvou skutočnou adaptáciou kultového akčného filmu RoboCop, pravdou je, že v minulosti to už niekoľko firiem vlastne skúšalo, ale výsledok ich práce bol sotva podpriemerný. Preto si stojím za tým, že práve Teyon dokázal niečo o čom sme ešte pred dvoma rokmi ani len nesnívali - vytiahol pre generáciu "Z" zdanlivo mŕtvu predlohu, bez akejkoľvek snahy o jej modernizáciu ju dokázal adaptovať na súčasné mašiny a čo je na tom všetko najlepšie, podarilo sa mu z toho dostať, pre milovníkov prvého filmu, skutočne prémiovú zábavu. Ak si spomínate na tohto robota lomeno človeka a túžili by ste sa na pár desiatok hodín vžiť do jeho neľahkej hrdinskej polohy, Rogue City je pre vás to pravé oceľové. Nemôžeme pri ňom síce hovoriť o dokonalom AA produkte, keďže fyzika hádzania predmetov nie je tak úplne dotiahnutá a neraz sa vám z nej bude chcieť plakať, avšak to je len malou prekážkou pred celkovo pozitívnym zážitkom, ktoré vám toto všetko prinesie. A viete čo? Možno príde aj ED-209, aby to bolo ešte o chlp zábavnejšie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Playman
