Francúzska spoločnosť Dontnod Entertainment toho má za sebou už pomerne dosť a to nie len v súvislosti s produkciou hier ako takých, ale rovnako tak aj s bojom o vlastnú existenciu. Nebudem vás teraz nudiť obchodnými víziami, ktoré vedeniu tejto vývojárskej liahne adventúr vo finále stroskotali a prejdem rovno k tomu najdôležitejšiemu. Dontnod Entertainment sa do herných análov už navždy zapísal ako strojca kultovej sére Lite Is Strange a rovnako tak by sa, aj po premenovaní na Don't Nod, chcel opäť vryť do pamäti verejnosti so svojou aktuálnou novinkou. Budem vám preto teraz rozprávať o kvalite ich akčnej adventúry s názvom Banishers: Ghosts of New Eden, ktorá by sa dala definovať ako traktát doterajšej histórie samotného štúdia.
Banishers: Ghosts of New Eden bol už od svojho ohlásenia v roku 2022 predstavovaný ako duchovný nástupca Vampyra (2018), čo je vlastne z pohľadu celej histórie interaktívneho softvéru od Don't Nod nesmierne signifikantné. Akonáhle som totižto začal ukrajovať z tej takmer tridsaťhodinovej hracej doby, videl som v tejto novinke akýsi prierez celým portfóliom samotnej spoločnosti. Začnime príbehom, ktorý je, ako asi tušíte, jedným z hlavných pilierov kvality predmetnej hry. Píše sa rok 1695 a ku brehom zeme pomenovanej New Eden pripláva dvojica lovcov duchov. Red a Antea boli do oblasti pozvaný tamojším vedením na základe snahy zrušiť údajnú kliatbu uvalenú na komunity roztrúsené po ostrove. Osadníci majú nočné mory, záhadne miznú alebo zomierajú za bližšie nejasných udalostí. Prvá hodinka s Banishers: Ghosts of New Eden by sa dala označiť za sotva zaujímavú a v jeden moment som si myslel, že ak je toto veľký návrat slávnej francúzskej vývojárskej spoločnosti, tak sa to pre Don't Nod stane súčasne ich verejnou popravou. Proces úvodného predstavovania dvojice hlavných postáv je však akýmsi nutným zlom, keďže krátko po nešťastnej udalosti, kedy sa milenecká dvojka rozdelí tým najhorším možným spôsobom, sa okamžite začne odvíjať originálne podaný a scenáristicky premyslený koktail emócií, ktorých jadro má v rukách hráč ako taký.
Red miluje Anteu a tú lásku si tu predstavte ako do červena rozpálenú ihlu. Máte ju v rukách a svojimi rozhodnutiami si razíte cestu cez biele plátno. Páli to, syčí to, smrdí to a prináša to hodinu od hodiny čoraz náročnejšie rozhodnutia. Chcel by som vám ohľadom scenára povedať viacej, avšak dôvod prečo to neurobím pochopíte až v momente, keď si Banishers: Ghosts of New Eden začnete užívať v pohodlí svojho domova. Bez nejakého chodenia okolo horúcej kaše rovno poviem, že z pohľadu dejovej linky je novinka od Don't Nod malým veľkým prekvapením, ktoré nás stretlo už takto v úvode nového roku. Príbehová linka, čoby pevný a dobre fungujúci pilier kvality hry samotnej, ide ruka v ruke s gameplay formou. Ste lovec duchov, respektíve spirituálne založený odborník na stopovanie a vyháňanie entít. Na ostrove plnom zmätených osadníkov máte za úlohu postupne rozpliesť klbko podivuhodných udalostí v čom vám pomáha niekoľko vecí - detektívna práca pri zbieraní stôp, miešanie špeciálnych bylinných prípravkov a využívanie komunikácie s duchmi. Nie všetky blúdiace entity, ktoré uviazli medzi dvoma brehmi sú totižto automaticky zdrojom zla samotného a často, špeciálne pri riešení postranných misií, zistíte, že to zlo prevláda viac u živých, než mŕtvych. Autorom musím v tejto súvislosti zatlieskať za výborné prepojenie celej tej duchovnej roviny s reáliami ostrova a aj keď to v prípade bojov nie je vôbec ideálne (o tom si ešte povieme svoje), tak atmosférou sa jedná o jedinečný zážitok.
Poďme na tie súboje, ktoré sú, čiastočne s grafickou stránkou hry, tými slabšími piliermi v rámci kvality. Banishers: Ghosts of New Eden je akčnou adventúrou z pohľadu tretej osoby kde mapa ostrova samotného má síce ambície v zmysle svojej rozlohy, avšak možnosťami pohybu vás nepustí do nejakej sandbox prechádzky. Ústredná dvojka hrdinov má tak k dispozícii akési pevne stanovené výseky mapy v ktorých sa môže pohybovať, riešiť prípady (miestami to skutočne pripomína detektívku) a pátrať po nových predmetoch. Nebol by to totižto Don't Nod aby nevykastroval svoje staré herné značky a popritom nestrčil nos aj ku konkurencii. Preto boje samotné pripomínajú projekt Vampyr, interakciu pri rozhovoroch a zásadné rozhodnutia v nich zase sériu Lite Is Strange a okrajovo dôležité RPG možnosti? Tie si požičali z nekonečnej studnice bohatej hernej histórie. Akcia sa sústredí na mix chladných zbraní so strelnými, ktoré má v ruke Red a naopak to spirituálne magické útočenie v tomto prípade zabezpečuje jeho láska Antea - hráč počas boja môže ľubovoľne prepínať medzi oboma a prispôsobovať si tak taktiku na základe súpera, ktorý mu aktuálne stojí v ceste. Po väčšinu času ide o rôzne variácie démonov stvorených párením prírody a nadprirodzených entít. Po vizuálnej stránke slušne spracované príšerky, avšak už menej zaujímavý je samotný proces bojov, ktorý sa sústredí na repetitívne opakovanie najsilnejších kombinácií. Boje mňa jednoducho omrzeli príliš skoro na to aby som ich mohol hrdo vyhlásiť za jasné pozitívum.
Autori našťastie ponúkajú viacero úrovní náročnosti a pre toho, komu boje prídu po čase príliš fádne, je tu dostupná vyložene len cesta príbehom. Ja som však z pozície recenzenta musel zvoliť aspoň normálnu náročnosť, čím som bol nepriamo nútený absolvovať náročnejšie súboje s bossmi - zbieranie EXP bodov a následné odomykanie nových schopností pri boji je správna cesta na zvládnutie týchto silných protivníkov, avšak oveľa viac sa tu cení upgrade vybavenia ako takého. Nadviažem teraz na vizuálnu stránku. Banishers: Ghosts of New Eden by sa z pohľadu úrovne grafiky dal z časti prirovnať k prvému dielu série A Plague Tale. Miestami sa na vizuálny aspekt dá preto nazerať ako na AAA produkciu plnú očarujúcich scenérií lesov, jaskýň a malebných dediniek, avšak stačí sa presunúť o pár desiatok metrov ďalej a zrazu máte pocit, ako keby ste si zapli nejakú indie hru za pár korún. Predmetnú (ne)konzistentnosť nerieši ani duálne nastavenie grafiky, kde je možné uprednostniť ostrosť pred snímkovaním a naopak. Tak či onak musím povedať, že som počas recenzovania nenarazil na žiadny zásadný bug, ktorý by mi hranie vyložene znepríjemnil. Hudobný aspekt je naopak voči vizuálu jasnou ozdobou a v tomto bode musím špeciálne vyzdvihnúť profesionálny dabing u všetkých, čiže nie len pri ústredných, postáv. Aj vďaka nemu sa hlavná dvojica dá označiť za maximálne sympatickú, čo u podobných hier tie nebýva rovnako úplným pravidlom.
To nám ten nový kalendárny rok začína skutočne pekne. Z mediálne nenápadnej značky Banishers: Ghosts of New Eden sa totižto vo finále vyliahlo malé veľké prekvapenie. Hnacím motorom kvality sa stáva scenár a vaša schopnosť si ho ohýbať podľa aktuálnych citových výlevov, to všetko za asistencie hladkého ovládania a atmosférou špecifických lokácií. Svet duchov snáď v žiadnej videohre doteraz nebol takto výraznou súčasťou detektívnej hrateľnosti, ako tomu je v novinke od Don't Nod a nebyť tej stereotypnej bojovej náplne a nevyrovnanej vizuálnej stránky, neváhal by som ísť s finálnymi percentami ešte vyššie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Playman
