Je to už viac než rok, čo som pustil von recenziu na bezzrkadlovku Nikon Z30, ktorá kompletne zmenila môj prístup k tvorbe reportážnej a produktovej fotografie. Než som vôbec dostal možnosť poctivo a dlhodobo testovať model Z30, moje povedomie v rámci uvedeného segmentu fotoaparátov s vymeniteľnými objektívmi bolo pomerne ploché - recenzoval som síce niekoľko modelov od SONY, avšak sotva si viete vytvoriť ucelenejší názor na celý segment len na základe opakovaného nazerania do portfólia jednej a tej istej značky. Práve až príchod Nikonu a neskôr aj foťákov značky Canon, vo mne začal naplno búrať akúkoľvek predstavu o mobilnom telefóne, čoby viac než dostačujúcom formáte liahne fotografií, ktoré pri svojej práci pravidelne vytváram. Výsledkom bolo, že som si vlastný Nikon Z30 kúpil ešte počas testovania vzorky (len podotýkam, že za viac než dve dekády na pozícii technologického redaktora, som nikdy nič podobné neurobil) a dodnes ho využívam denne počas práce. Ako to už ale býva, s jedlom rastie chuť a keďže Z30 používa APS-C snímač, zaujímalo ma, ako by som bol spokojný s plnohodnotnou Full-frame kamerou a či nie je preto načase presedlať na vyšší model. Pre pozbieranie skúseností v tomto konkrétnom smere som preto oslovil opäť lokálneho distribútora spoločnosti Nikon, ktorý mi ochotne vyšiel v ústrety a na dlhodobý test zapožičal Full-frame model Z6 II - nezabudol mi k nemu naložiť aj trojicu rôznorodých skiel, s ktorými by som si mohol patrične pokropiť pracovnú rutinu, či už sa rozprávame o štúdiovej alebo reportážnej fotografii.
Určite je na mieste spomenúť, ostatne, tak ako som to spravil aj v úvode recenzie na Z30, že moje praktické skúsenosti s bezzrkadlovkami ako takými nemôžem a ani nechcem stavať do pozície technologického redaktora, ktorý má s týmto odvetvím kamier bohaté skúsenosti. Ak sa preto k tomuto článku dostal niekto oveľa skúsenejší v danom smere a nájde v ňom akúkoľvek faktickú chybu alebo nezrovnalosť, nech neváha a upozorní na ňu. Moje doterajšie koexistovanie s modelom Z30 môžem, ono to ostatne vyplynulo asi už z úvodu, charakterizovať ako pozitívne. Prechod na Full-frame senzor spolu s Z6 II som preto vnímal ako upgrade, ktorý by v mnohom mohol všetko zmeniť. Fotoaparát Z6 II bol uvedený na trh takmer dva roky skôr než Z30 a pochopiteľne, na rozdiel od tridsiatky, toho času neprichádzal čoby kamera primárne určená na vlogovanie. Z danej pozície preto ide o oveľa ťažšie a súčasne aj väčšie telo (Z30 má váhu a rozmery 405 g pri128 x 74 x 60 mm a Z6 II naopak 705 g a 134 x 101 x 70 mm - bez skiel), ktoré nedisponuje možnosťou prevrátenia 3,2 palcov veľkej obrazovky tak, aby ste sa mohli počas nakrúcania alebo fotenia zo statívu kontrolovať. Na rozdiel od Z30 má však jeho braček vstavaný elektronický hľadáčik. V recenzii na Z30 som absenciu hľadáčiku neriešil ako chybu, keďže som si prehľadnosť snímaných objektov dokázal kontrolovať cez 3 palce veľkú LCD obrazovku. Poviem vám však, že akonáhle som pri práci so Z6 II začal hľadáčik aktívne používať, zvykol som si naň tak zásadným spôsobom, že keď som nakrúcal sám seba cez Z30, aktívne som si musel v štúdiu pripájať externý monitor. Jednoducho tu zase platí, že čo človek nikdy nevyskúša, nevie o čo prichádza.
Okrem hľadáčika, čoby prednosti, ktorú viem jasne doceniť hneď zo začiatku, vnímam ako menšiu výhodu modelu Z6 II podporu duálneho ukladania - užívateľ má k dispozícii nielen slot pre SD karty, ale rovnako tak môže využiť oveľa sofistikovanejšie CFexpres karty. Oba pamäťové vstupy sa nachádzajú na pravej hrane tela fotoaparátu, s tým, že kryt si viete pohodlne otvoriť jednou rukou. Apropo, tú menšiu výhodu dokáže Z30 v zmysle SD kariet obratom okresať podporou UHS-II, keďže Z6 II je na tom o jeden stupeň horšie a podporuje „len“ UHS-I. Zhodnotiť praktické aspekty o držaní a schéme ovládania z mojej pozície, kedy s týmto druhom foťáku pracujem nielen vonku, ale aj v pohodlí interiérov, je dosť schizofrenické. A to celé samozrejme vychádza aj z povahy samotných zariadení, kedy Z30 proporciami viete zamestnať predovšetkým v teréne a pri ideálnom svetle si s ním dokážete nazbierať pútavé video/foto materiály aj medzi štyrmi stenami. Zaujímalo ma teda, či onen rozdiel v snímačoch bude pri mojom štýle práce tak zásadný, že Z30 predám a priplatím si dvojnásobok priamo za Z6 II alebo vyberiem niečo v jeho štýle. Nikon Z30 využíva APS-C CMOS snímač s 21 Mpx rozlíšením a naproti tomu Nikon Z6 II je vybavený Full-frame BSI-CMOS snímačom s rozlíšením 25 Mpx. Hlavným rozdielom medzi uvedenými typmi snímačov je ich fyzická veľkosť, kde Full-frame snímače sú logicky väčšie ako APS-C snímače. Niekomu by sa mohlo automaticky zdať, že jasnou prevahou výhod disponuje práve ten väčší snímač, lebo toho v úvodzovkách vidí viac, avšak realita je taká, že oba formáty majú svoje výhody ako aj negatíva a je práve na konzumentovi, aby sa pri výbere toho správneho zariadenia dokázal zorientovať a zistiť, ktorý HW jeho potrebám bude čo najlepšie vyhovovať.
Moja prezývka, teda tá v rámci internetového života, ktorá sa so mnou nesie od istého času je Apsi - na požiadanie vám korešpondenčnou cestou viem vysvetliť o čo ide. Preto je snímač APS-C tak nejako už v základe šitý práve pre mňa a aj keď som sa to počas testovania Z6 II snažil mnohými spôsobmi vyvrátiť (predovšetkým sám sebe), zdá sa, že v tomto ohľade nie je dôvod myslieť si, že prechod na Full-frame nejako zásadne zlepší moju výslednú prácu. V štúdiu, kde mám k dispozícii pestrý set svetiel a viem si scénu nastaviť tak, aby vyhovovala mojim požiadavkám, je úplne jedno, či nakrúcam s Z30 alebo Z6 II - obe kamery majú limit 4K a aj keď drahší Nikon disponuje možnosťou video záznamu pri 120 FPS, toto pre moju tvorbu produktových recenzií, nakrúcaných v uvedených podmienkach, nehrá žiadnu zásadnú úlohu. Pri reportážnej fotke sa Z6 II dostáva mierne do vedenia na základe rýchlejších reakcií pri fotení a rovnako tak, z mojej skúsenosti, lepšie zvládnutom automatickom zaostrovaní. Keďže som však technologický novinár a v mojom hľadáčiku sa objavujú často laptopy, mobilné telefóny, prípadne iná spotrebná elektronika, tak nie je dôvod nemať čas na zdĺhavejšie nastavovanie - ak sa samozrejme rozprávame o manuálnom moduse. Tu Z30 nemá dôvod zúfať, keďže svojou kompaktnosťou ho viem nosiť v rukách dlhodobo alebo strčiť do stredne veľkého batohu aj s ďalším vybavením. V teréne, zatiaľ čo som zbieral rôznorodý materiál, či už pracovnej alebo osobnej povahy, som sa za ten mesiac veľakrát utvrdil v tom, že nateraz nepotrebujem prechod od zavedenej rutiny. Faktor orezania obrazu pri APS-C snímači aj tak vo finále viete skrotiť vhodne zvoleným sklom, kde Z30 už zo svojej povahy vlogovacieho zariadenia ide v ústrety akejsi všestrannosti a v tomto smere jej to ide stále, aj po roku, perfektne. Mohli by sme sa rovnako rozprávať o detailoch, kde Z30 snímač nemá anti-alias filter a preto dokáže vytvoriť ostrejšie a detailnejšie zábery, avšak hrozí tu neduh v podobe rušivého moaré efektu. Ale zase by sme skončili pri tom, že to nie je nič, čo by nevyriešila postprodukcia.
Teraz mi došlo, že pri opisovaní oboch zariadení tak trochu preskakujem rody. Kameru mám v ženskom a fotoaparát v mužskom. Akokoľvek ide o neživý predmet bez schopnosti sa rozmnožovať, cítim, že mám k tomu celému viac osobný vzťah. Fotografia, špeciálne fotografia, je totižto synonymom tej absurdnej predstavy o zastavení času a tie najsilnejšie snímky, aké si viete vo svojom živote vytvoriť a následne zaarchivovať, sa pre vás môžu stať spojnicou k nekonečnej škále pocitov. Moje testovanie Z6 II po boku dlhodobých skúseností so Z30 bolo vo finále príjemne stráveným časom. Zistil som, že obe zariadenia majú toho veľa spoločného a tých rozdielov je vlastne oveľa menej, než by ste si mysleli, špeciálne pri pohľade na cenovky - Z30 sa aktuálne predáva za sumu cca 900 eur (telo) a Z6 II viete kúpiť za zhruba 2 000 eur (telo). Pritom, čo sa týka konektivity a intuitívnosti ovládania, vidím nielen podobnosť, ale v prípade Z30 dokonca aj miernu prevahu. K čomu toto celé polo-review rozjímanie vlastne dospelo? Na vlastné oči som sa presvedčil, že Full-frame snímač v oveľa drahšom tele kamery nemá pre (moje) potreby človeka, čo do svojich článkov a video projektov vyžaduje stále maximálnu profesionalitu, žiadne zásadné opodstatnenie. Väčšie snímače poskytujú fotografom automaticky väčšiu kontrolu nad hĺbkou ostrosti a rozmazaným pozadím v porovnaní s menším snímačom pri snímaní s rovnakou ohniskovou vzdialenosťou a clonou. Ale. Obe telá, ako už názov napovedá, fungujú s bajonetom Nikon Z, čo znamená, že si medzi sebou vedia prehadzovať dnes už šesťdesiat objektívov. Áno, treba si uvedomiť, že Z6 II snímač disponuje funkciou stabilizácie obrazu a Z30 ju nemá, avšak tridsiatka dané negatívum dokáže potlačiť výberom skla schopného obraz samostatne stabilizovať. Ako vidíte, zistil som, že oba svety majú svoje negatíva a pozitíva, avšak ani náhodou neplatí to, že by sa profesionál so Z30 v rukách, pri výbere vhodného skla, nevedel dostať k uspokojivej výstupnej kvalite.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Nikon
