Ešte než sa metaforicky a pomocou viet začnem oháňať s katanou ostrou ako samotná smrť a sypať na vás svoj názor na poslednú veľkú PlayStation exkluzivitu pre nasledujúce mesiace, dovoľte mi jemnú retrospektívu štúdia Team Ninja - v kontexte celej recenzie to totižto považujem za dôležité. Uvedená japonská spoločnosť, ktorá je v interaktívnom biznise už dlhé tri dekády, si za čas svojej existencie stihla vyskúšať skutočne bohatú žánrovú pestrosť. Svoje portfólio založili na čistokrvnej bojovej sérii Dead or Alive, ktorej logo by ste dnes stále našli vysvietené v mnohých herniach s klasickými arkádami a to nie len v krajine vychádzajúceho slnka. Následne prepli spínač od konceptu aby sa zrodila akčná adventúra Ninja Gaiden, ktorej gro tvorila hack-and-slash pointa a ktorej následné predaje rástli ako huby po daždi. Dlhých šestnásť rokov sa zdalo, že Team Ninja našiel zaľúbenie práve v striedaní fighting žánru s akčnými adventúrami (odmenou im ostatne bola dôvera Nintenda, keď im umožnili pripraviť odbočky v ich cenených univerzách ako Metroid a Zelda), až prišiel rok 2017 a vydanie akčnej RPG Nioh. Jej náročnosť a schéma boja nápadne pripomínal toho času už nesmierne populárnu Souls sériu. Ako určite viete, Nioh sa pre uvedenú spoločnosť neskôr stal, v rámci ich histórie, doslova prelomovou IP, ktorá im otvorila nové brány ponúk od vydavateľov a súčasne aj nové možnosti sebarealizácie. Nasledoval cenený Stranger of Paradise: Final Fantasy Origin a v minulom roku rovnako glorifikovaný Wo Long: Fallen Dynasty. Máme rok 2024 a už za pár hodín si budete môcť zakúpiť vôbec prvú rýdzu exkluzivitu na PlayStation 5 od štúdia Team Ninja, projekt Rise of the Rōnin. S touto akčnou RPG v otvorenom svete som strávil intenzívny mesiac a musím už takto v úvode povedať, že sa jedná o akýsi koncepčný traktát všetkého, pod čím sa za tých tridsať rokov firma Team Ninja podpísala. Otázka teraz znie; je niečo takéto určené práve pre vás?
V súčasnosti sa sa vo svete VOD pohybuje nová seriálová adaptácia známeho románu Jamesa Clavella nazvaná Shōgun, ktorej príbeh rozpráva osudy rôznych postáv žijúcich v Japonsku na začiatku občianskej vojny (počiatok sedemnásteho storočia). Práve táto, z môjho pohľadu podarená mini séria, by sa dala chápať ako dejové intermezzo s príbehom Rise of the Rōnin. Cez to všetko, že sa vývojári rozhodli dej svojej akčnej RPG zasadiť do záverečnej časti obdobia zvaného Edo (rok 1603 až 1868), atmosférou a výkladom japonských dejín sa fakticky jedná o na seba silne naviazané projekcie. Apropo, Shōgun je označenie pre najvyššieho generála samurajov a na pozadí príbehu Rise of the Rōnin beží práve vojna medzi archaickým šogunátom zvaným Tokugawa a väčším počtom bojových frakcií. Jedna strana sa nechce pripraviť o zisky plynúce zo západu a druhá sa naopak nevie zmieriť s násilným otvorením "hraníc" Japonska. Team Ninja si toto temné obdobie plné násilia vybral ako nosnú tému pre svoju najnovšiu hru s tým, že fakticky ešte nikdy doteraz nič také nebolo v rámci videohier vyrozprávané. Musím povedať, že výsledok ich práce je spracovaný pútavým štýlom a vás ako hlavných účastníkov v ceste za pomstou, scenár dokáže neraz motivovať viac než samotná gameplay náplň. Príbeh je vybudovaný okolo dvojice súrodencov zvaných Blade Twins (pohlavie si môžete vybrať a dokonca vám je vďaka editoru postáv umožnená aj komplexná vizualizácia), ktorých rodnú dedinu vypálili. Dvojičky sú aj napriek rannej traume vychovávané v tradícii samurajov a jedného dňa dostanú misiu, ktorá ich krvavím spôsobom rozdelí. Nechcem vám teraz v tomto smere vysypať na stôl všetky pointy, každopádne, akokoľvek to tak na začiatku vôbec nevyzerá, hráč nakoniec ovláda len jednu/jedného z dvojice hrdinov. Príbeh sa v mnohom vetví na základe vašich rozhodnutí, kedy je možné vybrať si v boji konkrétnu stranu, čo dozaista prispieva k jeho väčšej atraktivite. Aby ste však mohli naplno doceniť tieto scenáristické cukríky, je nesmierne dôležité, akým spôsobom vlastne budete k hrateľnosti Rise of the Rōnin pristupovať.
Ak ste to z textu vyššie úplne nepochopili, tak mne osobne sa scenár a jeho komplexnosť v hre Rise of the Rōnin skutočne páčili. Viem si však predstaviť situáciu, kedy to na hráčoch nemusí zanechať vyložene pozitívny dojem, čo nás privádza k už spomínanej hrateľnosti. Gameplay je totižto natoľko variabilný, že vám servíruje cestu toho maximálne sústredeného samuraja, ktorý sa s nemým výrazom v tvári prechádza bosí po bambusových alejach aby každého nepriateľa rozsekal zásadne len vo férovom boji. Na druhej strane je tu však súčasne cesta infiltrovania a stealthu, kedy sa súper dozvie o vašej prítomnosti až v momente, keď mu, čupiac vo vysokej tráve, podrežete hrdlo. Ani jedna z uvedených situácií sa ale nedá paušalizovať na každý súboj, keďže na mape nájdete vždy slabších ako aj oveľa silnejších protivníkov, ktorý si vyžadujú väčší damage, a kde jeden ťah katanou jednoducho nestačí. Takýto mix gameplay prístupnosti zvádza hrať sa v Rise of the Rōnin na akéhosi pretekára, ktorý má miesto monopostu formule jedna k dispozícii extrémne rýchleho koňa (ten proces nasadania a zosadania je tak šialený, že sa to ani nedá opísať) a s ním brázdi, na pomery autorov, obrovský výsek mapy. Nie s cieľom aby ju pozvoľna odkrýval a objavoval historické mestá Edo, Jokohama a Kjóto, ale aby čo najskôr naplnil strom RPG možností a navýšil si tak bojový výtlak. Akonáhle skĺznete do niečoho takéhoto, začne pre vás byť príbeh a jeho variácie v zmysle rozhodovania skôr otravným doplnkom. Ja osobne som sa preto už po pár hodinách testovania rozhodol, že budem k interakcii a pohybe mapou pristupovať ako onen "samuraj bez pána" Yojimbo, zo slávneho snímku režiséra menom Akira Kurosawa. Len tak som totižto mohol po záverečných titulkách Rise of the Rōnin doceniť tú krvopotnú snahu o historicky korektnú atmosféru dobového Japonska, na ktorej Team Ninja konceptuálne pracoval takmer desať rokov. Dobové zasadenie a avizovaný zánik archaického prístupu k boju so sebou automaticky prináša aj možnosť využívania iných než sečných zbraní, čo opäť môže výrazne narúšať tempo interakcie, ale o tom ešte bude reč neskôr.
Naznačil som to už viackrát, každopádne, pre Team Ninja je Rise of the Rōnin skutočne doteraz ich najväčším projektom a to aj na základe jeho rozsiahleho sandbox prostredia. S takto enormne otvorenou mapou nikdy nepracovali a tam kde sa ich Nioh vizuálne stával jedinečným, len preto, že išlo z väčšej časti o koridor, sa Rise of the Rōnin nevie absolútne stotožniť s nálepkou PlayStation exkluzivity. Animácie postáv nemajú dostatok variácií, v teréne je ich pohyb neraz nesúrodý a po čase vám táto jednotvárnosť začne trocha prekážať. Nemôžem však prostrediu v istých momentoch uprieť zmysel pre detail, osobne som si konkrétne zamiloval vlniacu sa vysokú trávu počas západu alebo východu slnka a vlastne vidiek celkovo, avšak, aj v ňom panuje nesúrodosť. Samostatnou kapitolou sú už spomínané mestá, kde tá neskúsenosť autorov udiera do očí asi najviac a kde efekt zastaranosti už nemožno zakryť žiadnou prírodnou dekou - ak to tak môžem povedať. Hráč si jednoducho musí zvyknúť na vizuál Rise of the Rōnin a zmieriť sa s tým, že hra vo svojej podstate a prinajlepšom vyzerá ako Ghost of Tsushima z roku 2020. Čo sa týka audia, tak tu, ostatne, aj podľa predpokladov, nenachádzam žiadne negatívne vibrácie. Jedine snáď v rámci japonského dabingu, kde vývojári mohli niektorým NPC postavám pochádzajúcim zo západu automaticky vložiť do úst angličtinu, alebo aspoň anglický akcent. Nastavenia vám ponúkajú klasicky voľbu lepšieho rozlíšenia pred snímkovaním a naopak s tým, že moje hodnotenie vizuálneho aspektu logicky vychádza z prvej uvedenej voľby - ono je to snímkovanie podľa mojej mienky dostatočné aj pri plnom 4K. Dobre, nechajme onen kontroverzný vizuál bokom a poďme sa pozrieť na spracovanie súbojov, možnosti výberu zbraní a v tomto smere celkový dopad stretu pušného prachu so sečnými zbraňami.
Rise of the Rōnin z pohľadu nejakej škatuľky nemá jednotvárnu osobnosť, ide o už uvedený traktát mapujúci históriu štúdia ktoré ho stvorilo. Počas bojov a pri voľbe vyššieho stupňa náročnosti (áno, toto dielo vo finále nemusí byť prekážkou ani pre úplných začiatočníkov) je nutné si sledovať úroveň takzvanej KI mantry. Nehľadajte za uvedenou skratkou žiadne mystické prvky, ide jednoducho o úroveň výdrže bojovníka, ktorá kulminuje na základe rozdaných alebo inkasovaných úderov/zásahov. Pointou je nájsť vyvážený systém správneho načasovania obrany a odhadnutím budúceho ťahu nepriateľa, získanú KI obrátiť proti nemu. Gro toho celého je tak časovanie a pozorovanie taktiky vašich protivníkov, kde silnejší bossovia navyše využívajú rôzne strategické doplnky v rámci prostredia. Váš Rōnin môže siahnuť po rôznych druhoch zbraní, kam spadá už spomínaná katana, kopia, veľký meč, šabľa a to celé doplniť sekundárnym arzenálom v podobe rovnako pestrých strelných zbraní. Nemyslite si však, že vytiahnutím pušky automaticky získavate nejakú výhodu - na takéto zákernosti sú vaši súperi dostatočne vycvičený. Samozrejme je vám umožnené ťahať z neviditeľnej kapsy rôznorodé granáty, vrhať hviezdice a podobne, avšak pre vývoj boja je oveľa dôležitejšie vedieť prepínať postoj samuraja s konkrétnou zbraňou. Práve v tomto aspekte sa láme chlieb v rámci intenzity možného poškodenia a akonáhle si so svojou postavou nájdete to správne tempo striedania postojov, zoči voči postupne získavaným výpadom, začnete nad protivníkmi pociťovať istú výhodu. Onen pocit sa dosť ťažko opisuje, a určite poznáte to filmové a klasické useknutie hlavy alebo končatiny, ale to je v hre Rise of the Rōnin už len prirodzeným vyvrcholením vami správne zvolenej taktiky. Tá cesta k tomu finále je často oveľa zábavnejšia, než samotná brutalita ako taká. V ponuke rôznych zbraní by ste našli desiatky vizuálne atraktívnych kúskov, kde v niektorých prípadoch asi budete pochybovať o ich historickom pozadí, ale na tom celom je krásne vidieť, že autori na hre samotnej pracovali viac než len pár rokov a v istom smere preto výber itemu dotiahli do dokonalosti.
Mimo zbraní má váš hrdina k dispozícii hromadu funkčného oblečenia - jednotlivé kúsky si viete individuálne prispôsobovať v zmysle výzoru a ako inak, výsledok má reálny dopad na obranyschopnosť celej postavy. Oveľa zaujímavejšia je však interakcia s neomylným hákom (stačí namieriť na správny bod interakcie a nemôžete minúť), pomocou ktorého sa dokážete presúvať na vyvýšené miesta a z nich následne plachtiť priestorom pomocou historického rogala. Tlieskam vývojárom za spôsob, akým využívanie týchto predmetov dokázali prepojiť s príbehom a súčasne neskĺznuť do nejakej bizarnej roviny a rovnako tak dostať do, navonok nudných postranných misií, zábavnú rovinu. Naozaj by mňa vyložene neťahala úloha doniesť predmet z bodu A do bodu B, len tak pomocou koňa, avšak ak to môžem urobiť rogalom, je to už razom o niečom inom. V rámci opisu možností nemôžem vynechať aj zaujímavú integráciu kooperácie. Hlavné príbehové misie totižto viete absolvovať po boku ďalších dvoch spojencov - môžete pozvať priateľa, nastaviť si NPC alebo sa nechať prekvapiť náhodným pripojením kohokoľvek z celého sveta. Počas recenzovania som však tento režim nedokázal dostatočne technicky overiť priamo s reálnymi hráčmi, avšak čo sa týka umelej inteligencie, fungoval obstojne a v istom bode bol v rámci potierania náročnosti prínosom.
Čo povedať záverom? Rise of the Rōnin je po stránke príbehu dozaista unikátom, aký sme tu ešte nemali a v tomto smere sa spoločnosti Team Ninja podarilo priniesť na scénu kus kvality. Už menej nadšenia som prežíval pri rozbore vizuálnej stránky, kde sa neskúsenosť vývojárov s otvorenou mapou prejavila až nečakane rázne a kde si koncový hráč bude musieť neraz zahryznúť do jazyka a úkosom si neustále overovať, či ide naozaj o exkluzivitu na PlayStation 5. Našťastie mu však celkový výhľad dokáže spestriť variabilná a zábavná hrateľnosť, ktorej duša je postavená ako traktát portfólia produkcie Team Ninja. Milujete akčné adventúry s rôznorodým prístupom k boju a nekonečnými možnosťami skúmania rozľahlej mapy? Máte radi dobovú atmosféru nezmapovaného Japonska v jeho temnej ére občianskej vojny? Tak práve pre vás bol stvorený Rise of the Rōnin.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech
