Bioshock je legendárna kultová hra, ktorá sa zapísala zlatým písmom do hernej histórie. O tom určite niet pochýb. Keďže na Czechgamer.com sme ešte recenziu na túto "drtičku" (pařbu pozn. redakce) nemali, sme povinný si ju pripomenúť aspoň v tomto retro článku. Je to neuveriteľné, ale už je to takmer 5 a pol roka, čo hra uzrela svetlo sveta a hráč v úvode hry zažil pád lietadla do oceánu a ten tajuplný maják, ktorý sme mali nutkanie navštíviť. Odvtedy ho autor recenzie znovu a znovu navštívil niekoľko krát. Pričom teraz je to úplne na mieste, keď sa už blíži to slávne pokračovanie Bioshock: Infinite.
Bioshock uspel na trhu vďaka veľa aspektom, ktoré sa snáď ani nedajú zpočítať, ale teraz môžeme napríklad hneď povedať, že bol titul nadčasový, nič mu nechýba z najnovších hier, snáď len systém zbytočných achievmentov na PC, ale to je úprimne fakticky zbytočný atribút. Titul dominoval atmosférickým podmorským mestom Rapture, ktorý vo videohrách, ani v inom zábavnom priemysle nemá obdoby, jeho prepracovaný "vesmír" je bez konkurencie. Architektúra, či výzdoba a dekorácie infraštruktúry v štýle Art Deco, miestny obyvatelia, ktorý sa malinko zbláznili, či rôzne audionahrávky atď. Mesto Rapture je ako už iste viete doslova legendou na poly videohier. Keď sa povie Rapture, tak majú jednotlivý ľudia zimomriavky, až tak na človeka pôsobil a pôsobí Bioshock.
Okrem samotného mesta, ktorého jedinou nevýhodou boli slabšie niektoré textúry, či menej detailov na nepotrebnejšie NPCčka sa hra vyznačovala prepracovaným príbehom, ktorý síce nedá do kolien Uncharted 3, ale na poly FPS je doteraz bez konkurencie. Hlavný hrdina, ktorý chce pomôcť zachrániť seba a rodinu istého Atlasa, ktorého pozná iba cez vysielačku, následne istá forma zrady a nečakaného zvratu a hneď iného vývoja situácie.
Do príbehu sa plus k tomu zapojuje samotná hrateľnosť, ktorá je aj napriek tomu, že sa jedná o čistokrvnú FPS, neobvyklá. Pár kúskov zbraní, ktorých každá je niečim výnimočná. Môžete si zmeniť náboje aké jednotlivé zbrane používajú, ich tvar je neobvyklý, dokonca aj streľba sa nepodobá na Glock z Max Paynea. Zbrane rozširujú plazmidy, čo sú vlastne kúzla.
Plasmidy sú základným stavebným kameňom hry. Vlastne bez nich by sme nemuseli poznať Big Daddyho, či Little Sisters, čiže toho veľkého týpka v skafandri z obrovským vrtákom a to malé strašidelné stvorenie z veľkou injekčnou striekačkou.
Dievčatko ťažilo Adama aby sme si mohli kupovať plasmidy či vylepšenia postavy, medzi ktoré patrí napríklad viac slotov na všetky schopnosti, či počet možných plazmidov. Nuž a takisto sme si mohli zväčšovať náš drahocenný život, či množstvo Evy. Heh, nejedná sa o počet žien menom Eva, ktoré môže hlavný hrdina mať, Eva je keď to povieme tak jednoducho, vašou manou, čiže vďaka Eve môžete kúzliť, čarovať.
Ďalším aspektom celého titulu je jeho filozofia na ktorú prichádza hráč postupne. Mesto Rapture bolo vybudované Andrew Ryanom práve preto , že chcel postaviť mesto, kde nebude komunizmus, demokracia, či iná nepoužiteľná forma vlády, chcel tam formovať najlepších vedcov sveta, tajný svet, ktorý by fungoval samostatným životom. Prvé roky Rapture aj tak existovalo, lenže potom ako je už u ľudí zvykom, žiadna utopia nemôže buď existovať, alebo aspoň nie dlho. A tak Andrew Ryen a ostatní z mesta boli vlastne sami zodpovedný za jeho náhly pád a práve do upadajúceho mesta vstupuje hráč. Ľudia sú deformovaný spomínanými plazmidami, napríklad aj takým vylepšovaním tela do dokonalosti. Vtedy si uvedomili, že nechcú všetci vyzerať ako cez kopirák a začali nosiť karnevalové masky aby sa odlíšili, o nejaký čas neskôr už väčšina obyvateľstva sa stalo jednoducho Splicermi, málo zmýšľajúcimi ľuďmi závislých na Adamovi, čiže bez spomínaného Adama, ktorý ťažili malé sestričky z mŕtvol by neprežili.
Spomínať nadčasovú grafiku snáď ani nemá cenu, nejedná sa síce o najkrajšiu hru, ale vďaka osobitej štylizácii, len tak nezostarne a aj teraz ju môžeme považovať za výbornú. Bežala na Unreal 3 Engine a bola presne druhou hrou v poradí, čo vyšla na tomto engine. Prvou bol Gears of War, to len pre informáciu. Ďalšími dominantami mohla byť atmosférická hudba, zvuky, či dabing postáv. Dabing postáv mimochodom urobil z mena Jack Fontaine, či Andrew Ryan, takých velikánov aký sú. A chyby? Mala vôbec tá hra chyby? Samozrejme, otravných strážnych robotov, počet rôznych nákupných a zlepšovacích automatov a rôzne iné drobnosti, čo kazili úžitok z hrania. Ako výčitku by sme mohli napísať aj to, že niekedy sme chceli vnímať nejakú audio-nahrávku, či jednoducho nejaký rozhovor a nemohlo sme z jediného dôvodu, museli sme bojovať. To sú všetky chybky, ktoré ma po viac ako 5 rokoch napadli. Bioshock je legendou, my dúfame, že takou legendou sa stane aj Infinite.
