Zo spojenia Mario a Sonic na pozadí olympiády sa hráči tešia už od roku 2007, kedy sa toto pomerne netradičné duo rozhodlo po prvýkrát začleniť medzi tých päť povestných kruhov. V tom čase ešte na Nintendo Wii a DS umožnili hráčom zápoliť v klasických športových disciplínach upravených do zábavnejšej podoby v rámci interakcie a dodnes bola publikovaná štvorica častí, ktorá mala vždy nejakú viazanosť na konkrétne olympské hry a nijako inak tomu nebude ani pre rok 2016. Zo zimných hier, ktoré mali svoju verziu len pre Nintendo WiiU v roku 2013, sa tentokrát presúvame do slnečného Rio De Janeira, a teda pôvabnej Brazílie, a to vrátane prenosnej verzie pre handheld Nintendo 3DS.

Rio 2016 je opäť to, čo by ste od podobnej hry očakávali. Súhrn väčších či menších minihier na pozadí blížiacej sa olympiády, ktorou bude žiť celá zem a o ktorej budeme dookola počúvať či už v tom pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Tak či onak, 3DS a jeho koncept zobrazovania a ovládania v sebe už od základu ponúka niekoľko zaujímavých nápadov, ktoré sa vývojárom do určite miery podarilo zrealizovať a zdvihnúť tak kvalitu ich produktu o pár stupienkov vyššie. Menu rozdeľuje pozornosť hráča na štyri hlavné režimy, z ktorých v rámci noviniek vyberám modus menom Pocket Marathon. Jeho koncept je priamo prepojený s krokomerom handheldu 3DS, ktorý jeho majitelia určite dobre poznajú v súvislosti so získavaním zlatých mincí a ich použitím na puzzle či RPG putovanie s Mii postavičkami. V tomto prípade sa však vaše kroky môžu pretaviť do reálneho pôsobenia v maratónskom behu, kde vďaka denným výzvam môžete ukrajovať zo skutočných kilometrov a prísť si tak jednak k zaujímavým predmetom do príbehovej linky tejto hry a zároveň súperiť s celým svetom o prvenstvo v prestížnej súťaži. Jednoducho povedané, koľko krokov denne so svojím 3DS-kom spravíte, toľko metrov sa vám prenesie do reálneho závodu na olympiáde. Túto funkciu u hry musím proklamovať ako viac než vydarenú a je to znova tá stará škola využívania originálnych možností hardwaru od Nintenda.

Z textu vyššie teda viete, že hra disponuje aj akousi príbehovou linkou. Jej názov Road to Rio už asi prezrádza, o čo pôjde. So svojou Mii postavičkou si postupne prejdete fiktívne časti reálnych olympijských miest, v ktorých budete v prvom rade trénovať a pripravovať sa na boj o zlaté medaile v rôznych disciplínach. Na pomoc sa vám prihlásia známe osobnosti zo sveta Maria či jeho oponenta Sonica (to bude záležať na tom, ktorú stranu si vyberiete ako svoje zázemie) a v akomsi ekonomickom systéme, kde platidlo stelesňujú sladké červené jablká, si postupne nakupujete nové športové vybavenie a oblečenie pre váš charakter. Po každom tréningu sa vám na konto prirátajú exp body a čím viac ich máte, tým vyšší level vám umožní navliecť na seba lepšiu kombinézu, ktorá automaticky zvyšuje jednotlivé atribúty schopností (rýchlosť, energia, odolnosť, sila atď). Príbeh je rozdelený do štyroch väčších miest, ktorých prejdenie aj na vyššiu obtiažnosť nezaberie hráčovi dokopy ani dve hodinky. Všetko totižto stojí a padá na kvalite spomínaných minihier, z ktorých je životaschopnosť Mario & Sonic at the Rio 2016 Olympic Games poskladaná.

Je to bohužiaľ tak. Obsahom sa dajú jednotlivé minihry rozdeliť na tie, ktoré si bez problémov budete užívať a opakovať ich dookola, a tie, ktoré po prvom skúsení už nikdy nebudete chcieť vidieť (za mňa jednoznačne závod v kajakoch, pri ktorom som si skoro vykrútil palec). V zásade je tu 12 menších hier a 2 veľké (Futbal a Golf), ktoré sa rozdeľujú na klasické športy a na Nintendo športy upravené do fantasy roviny. Vývojári tak ponúkajú hráčom možnosť ozvláštniť si ich milované disciplíny o bláznivé elementy, ktoré sú tak nejako v podobných hrách s maskotom Nintenda a značky SEGA očakávané. Komplexnosť daných hier sa priamou úmerou odráža na ovládaní a je tak dosť náročné predpovedať, či vás bude baviť viac lukostreľba, pri ktorej používate dve tlačítka, alebo plávanie, kde musíte fúkať do mikrofónu. Pestrosti sa tu každému dostane plnými hrsťami a verím, že by si mohol jednotlivec ako aj skupiny prísť na chuť. Hra vo verzus režime ponúka zápolenie v pomere 2 - 4 hráčov, kde môžete využiť lokálne hranie, ak máte obaja tú istú hru alebo klasický Download Play, kde hru vlastní len jeden a ostatní ju zdieľajú. Kto by čakal akékoľvek online funkcie, tak bude sklamaný. V tejto verzii vás, až na štatistiky okolo hore opisovaného maratónu, nič také nečaká.

Po grafickej stránke sa jedná o klasický štandard handheldu 3DS, kde hĺbka 3D efektu ani zďaleka nesplňuje to, na čo som u hier z produkcie Nintenda naučený. O to horšie je na tom potom zvuková stopa, ktorá zahrňuje kolovrátok so strojovou melódiou a sériou otravných pazvukov, ktoré vám začnú takmer okamžite liezť na nervy. Možnosti okolo akéhosi RPG progresu u Mii postavičky, v spojení s pár zábavnými disciplínami a samozrejme reálnym maratónom, sú hlavné stavebné kamene pre záverečné hodnotenie. Je to pre vás dostatočným dôvodom na kúpu novej olympiády?

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.