Je to už šestnásť rokov, čo sa premiérovo objavila na scéne značka Deus Ex. Za jej zrodom stál rešpektovaný vizionár interaktívnych príbehov Warren Spector, ktorý dokázal previesť navonok zložitú RPG koncepciu rozvetvenej dejovej linky do súvislého a na tú dobu hlavne krásne hrateľného výsledku, čím sa zo dňa na deň stal z tejto IP kult. Warren v tej dobe ani len netušil, aký potenciál sa mu podaril pod patronátom Eidos Interactive vytvoriť, keďže päť rokov od vydania prvého dielu série Deus Ex (vyšla pod ním ešte dvojka) krachuje jeho vlastná spoločnosť Ion Storm a neodnáša si z popularity tejto značky, až na financie a krásne spomienky, takmer nič hmatateľné. Deus Ex musel následne ustúpiť finančnej kríze a po ďalšom krachu, tentokrát firmy Eidos, to jeden čas vyzeralo aj s ním veľmi nepekne.
Našťastie prišla záchrana v podobe japonského investora a práve pod Square Enix sme mohli presne pred piatimi rokmi zažiť veľkolepý návrat a oslavu tejto sci-fi v podtitule Human Revolution. Starú generáciu herných strojov sme však už nechali za sebou a prísľub novej časti v novom a oveľa prepracovanejšom svete tohto univerza vrcholí práve teraz vydaním toľko očakávaného Deus Ex: Mankind Divided. Určite mi odpustíte možno trocha roztiahnutý úvod plný omáčky, avšak značka Deus Ex je pre mňa natoľko komplexnou chuťovkou, že nepovažujem za šťastné vynechať zopár dôležitých detailov z jej minulosti pri hodnotení prítomnosti. Vitajte vo svete, kde byť lepším neznamená automaticky šťastie.
Označiť príbeh za samostatný dôvod prečo hrať nový Deus Ex sa jednoducho tlačí na jazyk už v úvode. Adam Jensen (hrdina z Human Revolution) sa dva roky od udalostí z predchádzajúceho dielu ocitá presne v strede výsledku ľudskej snahy o pokrok, ktorá je aktuálne potlačovaná politickou situáciou a mocnými záujmovými skupinami. Zjednodušene povedané, umelo vylepšené ľudské bytosti sú zrazu cieľom segregácie a verejnosť zmanipulovaná médiami pod kontrolou Iluminátov. V nich vidí teroristov a niečo, čo sa musí prinajmenšom selektovať od "normálnych" obyvateľov Zeme. Adam je však vysoko cenený kompromis medzi človekom a strojom, ktorý úrady radi využívajú a aj preto ako hlavná postava meníte zamestnanie.
Z člena ochranky nechválne slávneho Sarif Industries (spoločnosť, ktorá roky verejnosti zabezpečovala biomechanické úpravy organizmu) sa z vás stáva agent medzinárodného interpolu a vaše kroky nevedú nikam inam než do stovežatej matičky Prahy. Vašim cieľom je vyšetriť do akej miery sú Ilumináti zapletení do chodu vecí všade vo svete a ešte než stihnete vystrčiť svoju mechanickú nohu z vlaku, dochádza k teroristickému útoku a vaše telo prerazí stánok s občerstvením a skončí rovno za obľúbenou lavičkou bezdomovcov (áno, aj v roku 2029 sa bude táto milovaná sorta spoluobčanov zohrievať na hlavnom nádraží).
Vývojári z Eidos Montreal chceli, aby Praha bola ako Praha, a preto je dabing niektorých vedľajších postáv (nie všetkých, keďže hlavné mesto Českej republiky je už plne multikultúrne tak, ako to určite ocení docent Konvička) plne autentický, a to vrátane väčšiny nápisov a reklám všade po meste. Ak ste nezaznamenali jemnú iróniu v predchádzajúcej vete, tak to napíšem viac konkrétne. Kvalita nepriamej CZ lokalizácie by sa dala prirovnať ku kurzu anglického jazyka, na ktorý príde učiť negramotný samouk so slovníkom ruských fráz.
Autori tejto lokalizácie však nemusia smútiť, keďže u mňa ako milovníka bizarného humoru rozhodne zabodovali a len ma nútili skúšať konverzovať s každým, kto sa mi priplietol do cesty, čím automaticky napomohli aj navýšeniu hracej doby o nie príliš bežný aspekt. Aj keď ulice a názvy rôzne po stenách sú z väčšej časti fiktívne, a teda vymyslené, mňa osobne ich jednoducho bavilo študovať a skúšať objaviť čo najväčšie množstvo tohto čarovného materiálu. Väčšine z toho som sa potom jednoducho musel smiať, keďže by ma nikdy nenapadlo, že budem v nejakom dieli série Deus Ex počuť a čítať takto známy jazyk, čo môže byť pridaná hodnota pre tunajšieho zákazníka a určite bod navyše. Poďme ale na koncept Mankind Divided a to, čo robí túto sériu tak atraktívnou.
Atraktivita pestrosti výberu ciest, po ktorých sa hráč v tomto prípade môže vydať, je opäť značná. Koncept FPS krížený s TPS kamerou pri krytí tak nejak už v základe evokuje možnosť klasickej akčnej strieľačky, pri ktorej hráč dáva prednosť výbuchom pred nejakou tou taktickou a tichou variantou. Ak ste rýdzo akčne ladení, nebude vám v tomto bode nič odoprené a logicky sa pri RPG vývoji svojich vylepšení budete orientovať na prvky dopomáhajúc vám k väčšej prevahe nad umelou inteligenciou (Adam si premiérovo dokonca môže určité vylepšenia permanentne uzamknúť), ako je možnosť odtrhnúť hlavu dvom jedincom naraz či prišpendliť protivníka o stenu kovovou skobou. Fantázii sa tu medze nekladú a boj, ako prostriedok na splnenie danej misie, je vo veľkom merítku podporovaný, čím sa dostávame k jeho protipólu, a teda snahe nezabiť ani tú muchu.
Osobne milujem koncept stealth a presne v jeho duchu som sa prechodom cez nový Deus Ex snažil držať cieľa, na konci ktorého nezanechám za sebou ani jedno čierne vrece na mŕtvoly. Moja taktika začínala u aktivácie potrebných pomôcok, ako je dokonalé oko (schopnosť vidieť pohybujúce sa objekty cez steny a predvídať ich konanie), hackovanie prístrojov (dôležitý aspekt na získanie informácií a kódov od zamknutých dverí) či prach obyčajná konverzácia (dokázať odhadnúť, či vám niekto klame alebo naopak, je často na nezaplatenie). Adam sa tak dokáže skutočne premeniť z väčšej časti na pacifistu a vďaka svojim "augmentation" preplávať hrou bez jediného zabitia.
Musím sa trocha chytiť za nos pri spomienke na moment, kedy som si v rámci hrania Mankind Divided po prvýkrát uvedomil, že spracovanie levelov nie je až tak oslnivé a komplikované ako som si zo začiatku myslel. Ak milujete hranie pekne potichu tak ako ja, neubránite sa po nejakej dobe myšlienke, že za každé zatvorené dvere vedie nejaká tá šachta alebo poškodená stena, ktorú môžete preraziť. Celá kauza s ventilačným systémom, ktorej sa obsiahlo venoval aj jeden svetoznámy server, je v prípade tejto hry skutočne do očí bijúca. A to teraz nemám nutne na jazyku proporčné veľkosti potrubia, cez ktoré sa Adam môže pretlačiť za chrbát kadejakého mafiána, ale skôr fakt, že si Eidos nedal veľa roboty s plánovaním prekážok a jednoducho rozhodil siete šácht po celej mape, ako keď hodíte šípkou na fotku nahatej rosničky.
Vypadli z toho situácie, kedy dve garáže pretínajú otvory o veľkosti pol metra, cez ktoré sa pretlačí nielen Bruce Willis ale aj jeho celá rodina. Pátram v pamäti ako to bolo spracované v predchádzajúcom dieli, a teda Human Revolution, bez nejakého konkrétneho dojmu, že by mi tento fakt udrel tak do očí pri jeho viac ako sto hodinovom dobrodružstve (hral som to viackrát po sebe). Stále sú to však detaily, ktoré možno nie je fér ťahať do hodnotenia a zrážať tak známku nižšie, už len pre tú pestrosť, ktorá je v rámci hrateľnosti garantovaná a u tohto dielu opäť dostupná. Ale vy ako konzumenti máte právo tento fakt poznať, zvlášť ak si pozriem svetové recenzie a práve tie ho nejako vôbec nespomínajú.
V krátkosti musím hodiť slovíčko k nohám autorov v súvislosti s ovládacou schémou a možnosťami vypnúť všetky HUD ikonky. Dôvod, prečo to spomínam, nadväzuje priamo na moju poznámku o chabom level dizajne, ktorá by sa dala zabiť jednoduchou elimináciou vylepšenia zraku Adama, a teda nechať všetko na klasické pátracie schopnosti bez pomoci modernej techniky. V tomto smere môžete rovnako vypnúť mapu, kurzor mierenia a tonu ďalších ikoniek, čo vám neustále radia a ukazujú tak nejako postup vpred. Táto možnosť eliminácie pomocnej ruky sa mi veľmi páči a určite aj preto nechcem záverečné číslo nejako zrezať na základe kategorického odsúdenia dizajnu hry.
Čo mňa potešilo ešte viac než nastavenia a hrateľnost? Asi už dobre tušíte, že narážam na meno Michael McCann, a teda autora hudby, ktorý dokázal so soundtrackom u Human Revolution vytočiť moje epické čidlá do červených čísiel. Tento štyridsaťročný Kanaďan sa so svojim citom pre chladné sci-fi tóny opäť trafil do čierneho a zmes hudby, ktorá vám bude znieť do uší pri hraní Mankind Divided, by sa pokojne mohla okamžite stať aj vašou obľúbenou kulisou do auta. Hra ako taká je schopná budovať atmosféru prepracovaným dejom a komplikovanými sieťami rozhodnutí, avšak ak tomuto prvku kryje chrbát ešte navyše dokonalá hudba, je to vo výsledku skutočná chuťovka, ktorú som spomínal v úvode našej recenzie.
Napísať by sme si tu mohli ešte zopár odsekov a väčšina z nich by sa aj tak niesla na vlne chvály a spokojnosti. Pre mňa ako milovníka tejto série bola jej najnovšia časť prevažne príjemným zážitkom. Technická stránka má svoje nedostatky a nedá sa tu hovoriť o nejakom next-gen vyobrazení budúcnosti (ospravedlniť to veľkosťou mapy nie je adekvátne, keďže tá sa nerozkladá v nejakom razantnom merítku). Obraz sa trhá, titulky často nesedia a naraziť môžete rovnako na nejaký bug. Ak to však zoberiem ako celok, Deus Ex: Mankind Divided je stále jedinečným zážitkom bez konkurencie (koľko hier tohto tipu podľa vás prichádza ročne na trh?), ktorý by si fanúšikovia série nemali nechať utiecť medzi prstami. Ak som minulú časť hodnotil ako takmer dokonalú, nemôžem u tohto pokračovania nechať nikoho na pochybách a zraziť je známku do šedého priemeru. Už dlho som nerecenzoval niečo, čo by mi takto rozpoltilo osobnosť a pri výbere onoho čísla roztriaslo ruku, nakoniec som misku váh priklonil o pár milimetrov doľava a vyšlo z toho nasledovné.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
