Ak by sme sa chceli obrátiť do histórie a tvrdiť, že pojem virtuálnej reality je tu s nami len krátky čas, neboli by sme vôbec k sebe úprimní. Prvé historické pokusy o navodenie akéhosi umelého stavu reálneho bytia mimo náš svet sa traduje už od päťdesiatych rokov. Americký spisovateľ Stanley Weinbaum, ktorý sa špecializoval na žáner sci-fi, nechal vzniknúť vo svojej poviedke vôbec prvý raz nápad existencie zariadenia, ktoré je schopné na báze okuliarov previesť používateľa do umelo vytvorených svetov. Takto to celé začalo v textovej forme a od tej doby sa k prvotnej myšlienke postupne pridávali reálnejšie výsledky a to predovšetkým v hmotnejšej forme. Prišli automaty s premietacím plátnom, stereoskopické kazety, aby to celé vyvrcholilo nástupom výkonných PC schopných prenášať čiastkové virtuálne scenérie do abnormálne veľkých zariadení, ktoré by ste si v záujme zdravia nikdy na hlavu nenasadili. Dnes, v roku 2016, je však hranie už viac než len okrajová záležitosť a aj keď prvotná schéma VR, ktorú v románoch scenáristi využívali na všetko len nie na formu zábavy, mala niesť svojské posolstvo, primárne je konečne schopná prejsť aj do sveta videohier. Stolné počítače už majú dvoch zástupcov virtuálnej reality v podobe Oculus Rift a HTC Vive, čiže logicky bola na rade konkurencia vo forme konzol. Ako prvá firma prichádza v tomto smere na scénu SONY a keďže v rámci inovácií majú v technickom ponímaní asi najviac skúseností, nie je sa čomu čudovať, že sú to práve oni, kto zapichol pomyselnú zástavu VR do konzolového trhu bažiaceho po pokroku. Zoznámte sa s výsledkom menom Playstation VR!
PSVR, túto skratku budem v záujme skrátenia textu používať až do konca recenzie, sme obdržali na test v naozaj pôsobivom balení. Vôbec po prvýkrát som pri nejakom rozbaľovaní produktu mimo značky Apple mal pocit, že sa niekto s balením celkovo vyhral a už len pre tento fakt som to musel spomenúť aj tu. Obsahom krabice je spletitá sieť káblov a hlavného zariadenia (akejsi mini konzole), ktorú treba prepojiť s Playstation 4 strojom. Kto videl náš unboxing, alebo mal možnosť si pozrieť dobre spracované videonávody priamo od SONY, mi dá určite za pravdu, ak poviem, že po kúpe PSVR si domov jednoducho donesiete ďalšiu hŕbu káblov, z ktorých nebude nikto nadšený. Čo by sme ale neurobili v rámci nových herných zážitkov, však? Musím uznať, že podrobný manuál (aj mimo toho v spomínaných videách) navedie každého správnou cestou a tak nič nebude brániť tomu, aby ste si mohli vôbec po prvýkrát strčiť nohu medzi dvere dvoch realít.
Spracovanie samotného zariadenia je možno oproti konkurencii o dosť mohutnejšie (materiálom sa tu bavíme o čistom plaste a jeho viacerých variantách), ale tak ako vás jeho ťažkopádnosť zaskočí na obrázkoch, naopak v rukách vám príde váhou hodne nízko, a teda vôbec nezaťaží váš krk ani po hodinách hrania. Toto mám odskúšané sám na sebe. Prvé problémy reálne nastali po spustení zariadenia, ktoré bolo nastavené na vonkajšiu teplotu a v kombinácii s mojou horkou hlavou došlo k pochopiteľnému efektu zahmlievania šošoviek. Akonáhle som sa ja prestal potiť a PSVR sa naopak oteplilo, rosenie prestalo. Máme však október, a teda mesiac, kedy vonku teplomer neukazuje extrémne teploty. Čiže ako náročné bude v tomto ohľade používanie helmy počas letného obdobia, sa teraz môžeme len domnievať. Potenie spojené s kondenzáciou a vlhkosťou je ale reálny problém, ktorý žiadny update nikdy neodstráni.
Samozrejme, že tu v prvom rade recenzujeme PSVR, avšak jeho súčasťou, bez ktorej nemôže fungovať, je kamera a tá v spojení s pohybovými ovládačmi Move (SONY predsa len našla cestu ich využitia po tom, čo neúspešne skúšala skopírovať koncept Nintenda Wii) má navodiť u špeciálnych hier pocit používania rúk. U väčšiny testovaných produktov bol však práve Move veľkým problémom. Prevažne išlo o preskakovanie obrazu po tom ako sa ovládače dostali za váš chrbát a jednoducho prestali na čas fungovať. Dobre ale vieme, že väčšinu hier môžete ovládať aj pomocou klasického gamepadu. Poďme ale na samotné zariadenie, ktoré našťastie necháva tieto čiastkové nedostatky v prachu. Po tom ako si vaše oči premiérovo začnú zvykať na niečo úplne nové a po tom ako absolvujete úvodnú kalibráciu, sa vám pred očami zjaví klasické menu konzole PS4. Samotnú helmu si jednoduchým pohybom ruky pritiahnete k očiam tak, aby tesnila a neprerušovala váš kontakt s obrazom a naopak na zadnej strane obvodu PSVR si cez špeciálne koliesko helmu pekne utiahnete, aby vám počas používania nespadla z hlavy.
Tieto dva úkony budete opakovať vždy, keď si dáte zariadenie na hlavu alebo dole, čiže sa to stane rituálom, na ktorý si rýchlo privyknete. Celý proces je viac menej pohodlný a nijako nekomplikovaný. Kábel vedúci od zariadenia do konzole je dostatočne dlhý, aby vám nič neprekážalo a aj keď videonávody tvrdia opak, pokojne môžete mať okolo seba zopár predmetov a PSVR bude fungovať bez problémov. Nadviažem teraz rýchlo na už spomenuté menu hry priamo vo vašom zornom poli. Jeho rozlíšenie je samozrejme limitované výkonom a kto by očakával nejaké ostré orgie plné opracovaných pixelov, môže si nechať rozhodne zájsť chuť (960 × 1080 na každé oko zvlášť). Samozrejme, že tu opäť platí: čo hra to iné prevedenie, ale zopár exkluzivít ako Driveclub VR vyzerá skutočne ako rozmazaná machuľa a budeme sa asi spoločne tešiť na príchod Playstation PRO, ktoré by mohlo kvalitu budúcich VR hier posunúť v kombinácii s PSVR zase o kus vyššie.
Zdravotné dopady na používanie niečoho podobného sú tu s príchodom každej technológie. Ja osobne som v tomto ohľade otrlý jedinec a z 3D filmov mi nikdy nebolo zle (bujará mladosť a šialené nápady ako využiť potenciál alkoholu sa mi asi v tomto prípade zúročili do poriadnej dávky skúseností). Avšak musím pripustiť, že pri špecifických hrách, ktoré som s PSVR testoval, mi došlo párkrát skutočne zle a jednu konkrétnu hru som nedokázal hrať dlhšie než pár desiatok minút. Predovšetkým pri konceptoch, kde je hráč vrhnutý do veľkého priestoru a rýchlo otáča hlavou a pohybuje sa celým telom. Vtedy môj organizmus reagoval dosť nepríjemne a prišla závrať. Ako sa ale vraví, na všetko sa dá zvyknúť a PSVR nie je určite niečo, čo by ste mali mať na hlave celý deň a pri tom držať kýblik na zvratky. Všetkého moc škodí a tu by človek mal dávať dobrý pozor ako chce zábavu podriadiť iným nepríjemnostiam. Tak či onak, vďaka 3D zvukovému efektu a pribalením klasickým slúchadlám, s prekvapivo slušnou kvalitou, vás môže aj banálna arkáda zabaviť na pekne dlho a človek pohltený novými zážitkami je schopný zabudnúť na čas.
Našťastie nás telo samo upozorní, práve nástupom spomínaných fyzických problémov, a tak nehrozí situácia z jedného dielu kultového seriálu Red Dwarf. S PSVR som strávil intenzívny víkend a ak by som to mal vyjadriť percentuálne, samotné zariadenie mňa osobne v súčasnom spracovaní presvedčilo, že tu je oprávnený priestor na integrovanie virtuálnej reality do hier. Pohodlie používania (nech už vaše telo bude reagovať akokoľvek) je na vysokej úrovni a akonáhle si váš zrak bude schopný uvedomiť, že nie všetko rozmazané po bokoch je na škodu, začnete si užívať aj s hrami ako takými. PS4 vám ponúka prezeranie filmov priamo pred vaším zrakom tak ako v kine (s inou kvalitou obrazu samozrejme), rovnako sa už na Store nachádzajú aplikácie schopné vám vyhľadať klasické videá s 360 stupňovým efektom, z ktorých vám určite príde zle od žalúdka. Osobne vidím najväčší potenciál v hrách s temnou a hororovou atmosférou, ktoré v spojení s VR sú neskutočne intenzívne a ponúkajú zážitky pre konzumenta aké doteraz nemal možnosť absolvovať. V tomto smere to je rozhodne lepšie než život samotný, kde vás nôž zabije, ale vo VR si môžete prežiť jeho dopad v čisto vnemovej forme tak, akoby sa vám o tom ani nesnívalo.
Nakoľko nemám reálne skúsenosti s dlhodobým používaním konkurenčných zariadení oproti PSVR, nemôžem vám zaručiť vlastným názorom o koľko je to a ono lepšie. Každopádne cenová relácia (400 Eur) jasne vraví za kúpu, ak sa vám už doma povaľuje PS4 a chceli by ste skúsiť naplno vkročiť do sveta VR a spraviť prvý nesmelý krok. S touto perifériou vám to bude umožnené a aj keď treba rátať s pár kompromismi, stále tu máme priestor na svetlú budúcnosť, ktorú môžu podporiť vydavatelia originálnymi hrami a zároveň zaplatiť konzumenti spokojnosťou svojich peňaženiek. Ja som rozhodne rád za vlastníctvo tohto zariadenia a ak patríte medzi nadšencov podobne razených technológií, vravím smelo do toho. Treba si dobre premyslieť, čo na tomto zariadení budete chcieť hrať a čo nie.
