A máme to tu zase! Opäť so mnou silno lomcujú spomienky na detstvo a keby ste ma teraz videli naživo priamo pri písaní tejto recenzie, mali by ste neprestajné nutkanie ma objať a pohladkať ako týraného psa. Samotné spomienky si však nemôžem nechať pre seba, pretože úzko spájajú históriu spoločnosti Rare s hráčom, aký zo mňa dnes je, a celé sa to strastiplnou horskou dráhou času opäť vracia späť. Máme síce rok 2018, avšak exkluzívny (čo do konzol) projekt Sea of Thieves je v mojich očiach vrtom do hernej dekadencie deväťdesiatych rokov, teda zlatej éry plošinoviek, kde jedna firma bezkonkurenčne vládla všetkým. Toho času to bola zložením úplne iná spoločnosť a viedlo ju duo pokrvných bratov, menovite Tim a Chris Stampeovcov. Z ich kuchyne sme mali možnosť ochutnať dnes už kultové chody ako GoldenEye 007, Banjo-Kazooie, Perfect Dark, Conker, Donkey Kong a tak ďalej a tak podobne. História teda evidentne opradená aurou úspechu však upadla s odchodom zakladateľov a zároveň prísľubom vývoja hier pre Microsoft.
Rare sa tak razom rýchlo zmenilo a so samotnou zmenou prišli aj postupné zlyhania vo výbere projektov nehodných mena s veľkým R. Sám som postupne stratil dôveru v ich akékoľvek prípadné oslnivé návraty a aj keď by bolo možné môjmu plaču oponovať a spomenúť pár svetlých výnimiek (Viva Piñata, Banjo-Kazooie: Nuts & Bolts, Kameo), ani jedna z týchto hier sa bohužiaľ kvalitám legiend starej éry Rare nikdy nepriblížila a to je fakt, s akým sa u nás doma, teda v mojej nadutej hlave, vôbec nediskutuje. Aj z toho dôvodu som v roku 2014 pri prvej prezentácii hry Sea of Thieves dvakrát nenarážal tou veľkou hlavou do plafóna a opäť som len mávol znudene rukou niekam smerom k otvorenej toalete. Vývoj išiel pomaly a jeden čas sa dokonca zadalo, že táto pirátska kooperácia možno ani nedokáže vyplávať na šíre more drsného herného trhu dneška, avšak s poslednými mesiacmi sa našťastie veci rozbehli správnym smerom a po nedávnych beta testoch som ja sám musel priznať evidentné kvality hre ako takej a dokonca som spomínal nejaké to sypanie si popola na hlavičku makovičku (to tu mimochodom robím pomerne pravidelne). Dnes už máme nejaký ten deň od vydania a po tom, ako sa už vyjadrili všetky svetové médiá a pár lokálnych odborníkov, nastal čas, aby som aj ja pozdvihol čašu čistého a nezriedeného moču a pripil na slávu jednej legende. Tentoraz si to plne zaslúži!
Hlboko sa vám musím ospravedlniť za šialene roztiahnutý úvod, ktorý by sa opäť uživil v nejakej relácii typu Modré z Neba, ale bolo to nutné s ohľadom na to, ako razantne sa populárne servery rozhodli použiť Sea of Thieves na vytretie vlastného zadku. Pomaly začínate už tušiť, že na konci tejto recenzie rozhodne nenájdete žiadne prehnane nízke číslo a máte úplnú pravdu. Dôvodov, prečo tomu tak je, mám na svojej palube dostatok a postupne ich teraz budeme vyťahovať na ostré slnko krutej pravdy. Začneme prostými faktami, ktoré sú chrbtovou kosťou hrateľnosti tohto netradičného herného konceptu, keďže nič podobné ste doteraz nemohli hrať a pochybujem, že sa to v budúcnosti nejako zmení. Predstavte si more šíre tak, ako to vidíte každé leto na dovolenke. Predstavte si obrovskú interaktívnu vodnú nádrž, po ktorej vývojári rozhodili sieť ostrovov a kedykoľvek ich môžu stiahnuť a nahradiť za nové s novými úlohami. Zamerajte teraz svoju predstavivosť na masový záujem o povolanie piráta a je úplne jedno, o aký typ piráta stojíte (môžete byť hrdým a férovým, či slizkým a zákerným). Na jednej strane sa teda formuje akési hráčske pole plné neprebádaných miest na mape a na tej druhej hladná komunita schopná svojim nadšením potrieť akékoľvek prípadné nedostatky hry ako takej.
Automaticky generované postavy pirátov (myslené obe pohlavia) vás v úvode síce ukrátia o hodiny bedlivej skladby vášho vyvoleného hrdinu, avšak, keďže ide o FPS čo do kamery, nikoho okrem vašich spoluhráčov či náhodných okoloidúcich nebude trápiť vaša škaredá tvár a drevená noha. Piráti hold nikdy nepatrili na titulné obálky módnych časopisov, aj keď sa vám možno Hollywood snaží už roky narozprávať opak. Kto nemá dôveru v skladbu väčšej posádky a radšej dáva prednosť ceste osamelého morského vlka, môže si pokojne skúsiť scenár jednočlennej výpravy. Začínate už klasicky od nuly. V inventári vám zíva len základné vybavenie a u brehu sa kolíše polorozpadnutá plachetnica s výzorom odpadkovej lode. Aj to je však úvodná motivácia skúsiť veci zmeniť a keďže jediné, čo viete a vždy ste vedeli, je hľadať poklad a chľastať rum, začnete teda okamžite konať. Zoberiete prvé bezplatné misie (u vybraných NPC postáv) týkajúce sa klasického pátrania po zakopaných pokladoch a hor sa na šíre a technicky nádherné more. Rare tu ukazuje cit pre detail v každom ohľade. Akonáhle pochopíte ovládanie kormidla, kotvy, plachiet a navigácie, môžete sa nechať ohúriť krásou štvrtej generácie Unreal Engine. Slaná voda vo videohre nechutila nikdy tak autenticky a to sa dá samozrejme vydedukovať aj z obrázkov v tomto článku.
Keď sa budeme rozprávať o nejakej simulácii vedenia starej pirátskej lode cez reálne vyzerajúce morské vlny, určite by som kývol na znak súhlasu. Avšak nie všetko v tomto ohľade sa dá logicky označiť za nejakú realitu. Vývojári sa evidentne snažili nájsť kompromis medzi originálnym pocitom schopnosti ovládať väčšie či menšie galéry a nechať zároveň vo vás dobrý pocit z nenáročnosti. Stačí vám ale, ak pochopíte efekt akcie a reakcie. S veľkou loďou sa nedá zabrzdiť ako s autom a ak narazíte na skalu či prekážku vo vyššej rýchlosti, hrozí vám potopenie. Každý katastrofický scenár sa potom dá teoreticky odvrátiť a to aj keď ste na palube úplne sám. Rare do svojej najnovšej hry totižto vložilo pár jednoduchých survival prvkov a okrem toho, že vám banán môže doplniť energiu, či zároveň pevnou doskou môžete opraviť prasklinu v lodi, je možné vedrom vyťahať vodu z podpalubia. Toto sú prvky aké pochopíte takmer okamžite a aké prispievajú svojou správnou troškou k hrateľnosti. Základy nepotrebujú žiadne hĺbkové sondy, každý do nich prenikne behom prvej hodinky a nebude mať problém to ako celok s úspechom vstrebať.
Na jednu stranu chápem výhrady kolegov z rôznych médií, ktorým príde obsah samotného výsledného produktu dosť chudobný. Veď uznajte sami. Rozlohou obrovská vec za 50 Euro a úlohy tu dostávate len od troch NPC postáv (piráta s červivou nohou, obchodníka pochybných pachov a čarodejnice s výzorom suda na použitý olej). Avšak ja osobne na celý koncept nazerám z úplne inej strany paluby. Rare sa rozhodlo priniesť na scénu niečo, čo je z časti tak prosté, až to s niekým môže švihnúť o zem, a zároveň niečo, čo otvára tretie oko jednoduchosti podloženej schopnosťou každého sa baviť vlastným spôsobom. Sea of Thieves nie je preto ani náhodou nejakou morskou obdobou GTA, čo si asi určite pár z vás možno aj myslelo. Táto videohra stojí a padá na túžbe po dobrodružstve v "slanej zátoke" vašej predstavivosti a aby to neznelo až moc ako z nejakej doskovej hry na hrdinov, tak prípadný úspech Sea of Thieves bude záležať od komunity, aká ho chce takpovediac kolonizovať. Vývojári na nás ešte len chystajú obrovský obsah (bez nejakých dodatočných platieb), ktorý bude živiť hlad komunity a dávať im nové a nové úlohy. Nie je to teda len o nejakom plachtení do neznáma, vykopaní pokladu a jeho následného prevozu späť k autorovi danej misie. Toto všetko má slúžiť len na základné prostriedky k zisku financií a vylepšenia si inventára. Tá pravá zábava na nás a vás ešte len čaká.
Mohol by som vám tu vyložiť na stôl desiatku zábavných historiek, ktoré som prežil počas dlhého testovania tejto jedinečnej hry. Vo všetkých prevažne figurovalo moje stretnutie s inými hráčmi a niekedy to bolo možno viac kruté než by som si želal (zrada je hold denný chlieb každého piráta), ale prežil som aj romantické situácie a veľké nečakané zvraty. Presne toto je to know how projektu Sea of Thieves, aké väčšina recenzentov ani náhodou nezažila a nezahrnula do svojho často smiešne krátkeho bádania. Kašľať na to, že spomínaný pirát vám predáva mapy len v dvoch rovinách (textová alebo kreslená) a všetko teda prechádza do rutiny. Kašľať na to, že čarodejnica po vás chce len stále to isté, a teda likvidáciu mŕtvych pirátskych kapitánov z legiend (je nutné vystopovať ich ostrov a vyčistiť ho od hrkotajúcich kostí). Kašľať na to, že obchodník po vás chce prevoz smradľavých zvierat pomocou drevených bední a navyše to je nutné vykonať v časovom prese (špecifické ostrovy hostia rôzne druhy zvierat a to vyžaduje znalosť mapy všeobecne). Toto všetko je len akýsi zdĺhavý tutorial, ktorý má naučiť hráčov základom kultúry v Sea of Thieves. Toľko deklarovaná zábava sa totižto skrýva v spôsobe, akým a hlavne s kým samotné misie vykonávate. To je pointa celého môjho nadšenia.
Nič získané a uložené na vašej alebo priateľovej lodi nemáte reálne isté. Stačí, aby prišla búrka alebo neúspešný súboj s obávaným Krakenom a všetky nadobudnuté predmety (mimo tých zakúpených u obchodníkov) idú ku dnu aj s vašou slušnou povesťou. Po smrti nasleduje akási medzicesta cez duchovnú rovinu, za akú sa síce momentálne neplatí, ale vývojári už naznačili, že budúci update to celé zmení a budeme musieť za návrat do hry platiť. Samotná výška poplatku sa určí podľa toho, akým spôsobom sme zomreli. Momentálne na mape nenájdete z veľkých misií nič viac než len spomínaný súboj s obrovským Krakenom (naň je nutné vyraziť po boku skúsených pirátov a s poriadnou zásobou streliva do kanónov) a akúsi pevnosť kostlivcov, ktorá na seba upozorňuje obrovským oblakom v tvare lebky. Rare nás však nenechá ani po tejto stránke dlho čakať a už teraz pripravujú ďalší zástup menších DLC, ktoré nám dajú impulz a poriadne výzvy. Mojim cieľom je momentálne sa dostať na rank takzvanej legendy pirátov, čím by som si sprístupnil akúsi zátoku najskúsenejším a zároveň otvoril nové cestičky k pokladom. Toto všetko je samozrejme otázka času a trpezlivosti.
Bolo by trestné zakončovať túto recenziu bez jedinej zmienky o nádhernom dynamickom počasí. To ide samozrejme ruka v ruke s úžasným stvárnením vodnej hladiny. Podnebie sa teda môže zatiahnuť tak rýchlo, ako vám vlezie do krčahu s rumom nejaký hmyz a potom sa už len čudujete, prečo sa strelka kompasu roztočí ako ventilátor. Vychádzajúce slnko, dážď bičujúci morskú hladinu, vietor lámajúci obrovské vlny či aj hladný žralok skrývajúci sa na vode bez jediného pohybu. Toto všetko sú scenérie priam ideálne na fotografovanie a vhodná kulisa na dotváranie jedinečnej atmosféry. Celkový text vyššie je možno pre vás ostrým kontrastom voči názorom mojich slávnejších kolegov, avšak nech už sa herné dejiny vyvinuli akokoľvek, tak Sea of Thieves je zase raz tá poctivá Rare produkcia plná osviežujúcej hrateľnosti a priestoru na staré dobre "hranie sa" v pravom slova zmysle. Tá jednoduchosť obsahu je ako z 90-tych rokov a stále je to vec, ktorá môže byť doplnená behom jedného DLC balíčku. Ten obrovský prst ukazujúc na online komunitu budúcich obávaných pirátov nie je nedostupný pre nikoho práve vďaka svojej nenáročnosti a aj keď nepopieram mieru frustrácie zo stretávania rôznych hajzlov, stále musím vyzdvihovať rovnako veľkú porciu zábavy, aká pramení z podstaty návratu jednej vývojárskej legendy na scénu.
Ako vidíte tak obsahom textu by som vás mohol zásobiť až do rána bieleho, ale nebude to myslím nutné. Moje nadšenie z hry ako takej prebíja aj vlnu menších technických nedostatkov, aké sa v priebehu budúcich dní budú opravovať a tak isto zatiaľ nie úplne naplnený prísľub v hustote obsahu. Keď ale zapínam Sea of Thieves (mimochodom na Xbox One X), tak si predstavujem všetky nové zážitky, aké v daný deň môžem prežiť a aj keď sa nič zaujímavé práve nestane, tak motivácia si hromadiť zisk a vylepšovať tak svojho hrdinu je v mojom prípade dostatočne vysoká, aby som sa na ďalší deň zase objavil na palube vlastnej galeóny. Pridáte sa?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microsoft s.r.o.
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
Ceny hry Sea of Thieves srovnáte na Zboží.cz.
