Na tri roky takmer presne sa opäť vraciame do sveta nemilosrdnej akčnej RPG Nioh, ktorej samotná existencia niekoľkokrát visela doslova na vlásku. Komplikovaný vývoj, zopár reštartov a výmena štúdií sa pritom len pramálo otlačili na samotnom výsledku a ak si dobre spomínate, toho roku 2017 sa Nioh stal suverénne jednou z najlepšie hodnotených hier vôbec. Známa japonská spoločnosť Koei Tecmo si mydlila ruky aj na poli oficiálnej kritiky, keďže nielen náš web ich túžbu doviesť produkciu tejto prekliatej hry do reálneho vydania nakoniec docenil vysokými známkami. Aj samotní hráči, naštartovaní znovuobjavením vysoko náročných titulov ako Darks Souls, sa postarali o miliónovú predajnosť a pôvabne temnú atmosféru loga Nioh tak zaliali do statusu; celosvetovo najúspešnejšia produkcia Koei Tecmo Holdings. Bolo by preto čírym nerozumom, už len z pohľadu biznis plánu manažérov tejto firmy, aby to neskúsili ešte raz a neodsúhlasili prípravu priameho pokračovania.
Rovnako ako v prvom prípade, tak aj teraz si vydanie Koei podelilo s pobočkou Sony Interactive Entertainment, čím minimálne nateraz odobrili časovú exkluzivitu pre PlayStation 4. Dá sa však, rovnako ako u jednotky, očakávať, že po istej dobe príde aj port na počítače. Celý vývoj ostal v rukách legendárneho štúdia Team Ninja, ktoré tak dostalo pochopiteľnú dôveru od investorov, aby sa ukázali, čo dokážu s tak komplexným dielom, akým značka Nioh rozhodne je. Fakticky sa pri Nioh 2 dej kategorizuje ako prequel, teda sleduje udalosti odohrávajúce sa ešte pred osudom hlavného hrdinu jednotky Williama. Kalendáre na slamených stenách obydlí v ďalekej Ázii ukazujú číslovku začínajúcu rokom 1500 a ústrednou zmenou voči prvému dielu je zásadná integrácia označenia Yōkai. Duchovia, spirituále formy a spojnice s druhým brehom sa tak, na rozdiel od pôvodného projektu Nioh, napevno zlúčili s hrateľnosťou a tento fakt vám môže v istej fáze hrania začať prekážať. Túto myšlienku staviam na predpoklade, že prvý diel ste si neskutočne zamilovali a od dvojky tak očakávali minimálne zmeny za sprievodu krajšej technickej stránky a dlhšej hrateľnosti. Autori sa ale v tomto smere rozhodli zobrať vývoj z trocha odlišného pohľadu a na výsledku ich práce sa to poriadne podpísalo.
Začneme trocha povrchne a odstrčíme sa od brehu individualizácie vašej túžby vytvorenia svojho vlastného hrdinu. William má na svoju osudovú bitku so španielskym vojskom ešte pár desiatok rokov čas a tak vám Team Ninja, ako prvú novinku v Nioh 2, dáva šancu vymodelovať si prototyp bojovníka lomeno bojovníčky. Milovníkov tretieho a v súčasnosti dosť mediálne a politicky riešeného pohlavia asi trocha sklamem, keďže sa voľba "transgender" do tejto sekcie nedostala, každopádne editor ako taký je to čo do možností poriadne luxusný. Ak spadáte do tej kategórie konzumentov, čo sú schopní hodinu nastavovať sklon lícnej kosti, len aby sa vo finále mohli ukojiť nad realizáciou dokonalého hrdinu, budete mať úvod tejto akčnej RPG poriadne hustý. Editor totižto dokázal uspokojiť aj menej trpezlivé bytosti, kam pre zmenu spadám zase ja, a aj po voľbe náhodného zlosovania všetkých estetických kriviek som sa za výber hlavnej postavy nemusel vôbec hanbiť, ba naopak. No a to nás privádza k ďalšej, silno povrchnej časti hodnotenia, kde sa ocitá grafika a jej progres oproti Nioh jedna. Nioh 2 sa v tomto duchu dá definovať ako o pár úrovní detailnejší nasledovník tri roky starého základu, avšak hodne bude záležať na vašich technických preferenciách, ktoré sa úzko spájajú s háklivosťou na klesanie snímkov.
Trio modusov začína na efektnom rozlíšení s 30 FPS, pokračuje do rýdzo akčného režimu, kde dominuje stabilný frame rate a celé to zakončuje dôraz kladený na lepšie textúry. Odporúčam si vyskúšať všetky tri nastavenia tak, aby vám prezentácia sadla čo najlepšie do oka, keďže to, čo začnete prežívať po ponorení sa do hry samotnej, je istý druh dobrovoľného masochizmu. Odďaľoval som to najdôležitejšie, čo vás v súvislosti s druhým dielom, teraz už oficiálnej série, Nioh napadlo určite ako prvé. Náročnosť sa totižto u jednotky dala pokojne klasifikovať ako nefalšovaný hardcore zážitok, a tak som ja osobne vôbec nečakal, že by vývojári chceli v tejto oblasti priraziť plynový pedál ešte viac k podlahe. No a svete div sa, firma Team Ninja to dokázala. So svojou najnovšou víziou o jedinečnej akčnej RPG s temnou aurou plnou prskajúcich duší s prehľadom ašpirujú na post producentov najnáročnejšej videohry všetkých čias. Také Sekiro: Shadows Die Twice, kde sa postupné poznávanie jeho mechaník rovnalo značnému zjednodušeniu v bojoch samotných, vyzerá voči Nioh 2 skôr ako arkáda na pár hodín než seriózna výzva. V istých momentoch testovania, ktoré vlastne v mojom prípade stále neskončilo, som stihol rozmlátiť DualShock o hranu nevinného radiátora a nohou prekopnúť vežu z kníh čakajúcich na svoju príležitosť.
Vráťme sa teraz k duchom, alias Yōkai. Hlavná postava, okrem voľby dvoch primárnych chladných zbraní (k tomu si pripočítajte ešte luk pre častý a potrebný boj na diaľku), musí v boji bezpodmienečne využívať aj vlastnú integráciu akejsi premeny do podoby démona. Pri extra silných protivníkoch (táto charakteristika je dosť mätúca, lebo extra silný tu je vlastne každý) sa musíte uchýliť k čiastočnému prerodu do svojho druhého ja, aby ste boli schopní odvrátiť ničivý atak súpera, alebo mu naopak rozbiť jeho obranu. Celková aktivácia Yōkai efektu je pritom otázka držania jedného tlačidla, čo samozrejme nepredstavuje problém. Horšie je to už ale so schopnosťou stíhať identifikovať zámer umelej inteligencie, ktorá sa vás snaží neustále oklamať a spočiatku sa jej to rozhodne darí. Toto delenie schopností a štýlu boja následne podlieha aj zbieraniu bodov skúseností, ktoré sú rovnako ako u prvej časti série viazané na duše. Podobne ako v sérii Dark Souls si tak musíte bedlivo šetriť svetielka za likvidáciu prekážok a akonáhle nájdete vhodný svätostánok, premeniť ich za vyšší level vášho bojovníka. Tu sa zásadne nič nemení a ten, kto hral prvý Nioh, bude u jeho prequelu určite ako doma. Zaujímavosť, ktorú ale musím spomenúť, spočíva v možnosti vymieňať nepotrebný arzenál zbraní a predmetov za stály prísun potrebného vybavenia. Sem spadajú šípy, čarovné prípravky a dokonca aj akési kľúče na pozvanie kolegov na kooperáciu (offline ako aj online).
Mapa sa klasicky delí na hlavné a postranné ciele, ktorých pointa spočíva v rozhodnutí, kam sa vydať na lov vzácnych Yōkai. Dejová linka, na rozdiel od prvej časti, je tentokrát oveľa prepracovanejšia a aj keď by som si vedel po stránke výpravy predstaviť možno väčší dôraz kladený na zvraty, s určitosťou môžem potvrdiť, že Nioh 2 disponuje konečne poriadnym odôvodnením vašej motivácie zomierať v mene nejakého cieľu. Spoločnosť Team Ninja dokázala zobrať hutnú dávku historických faktov a pomocou nich preklenúť do rýdzeho folklóru, navyše s prímesou šialene temného fantasy efektu. Zvlášť ak sa nejako extra nevyžívate v znalostiach japonskej kultúry, môže sa pre vás výklad udalostí v tejto hre stať o to väčším dôvodom, prečo na ňu hlavne na základe obtiažnosti nezanevrieť. A že zomierať budete a to hojne, je asi už vec daná. To mi teraz trocha nahráva k spiatočke a návrate medzi boj samotný. U tejto akčnej RPG nie je možnosť podceňovať nikoho a nič. Stačí poľaviť len na jeden jediný okamžik a z vízie suverénneho víťazstva sa lusknutím prsta stáva krutá porážka a pri druhom prípade samozrejme aj strata už nahromadených duší (tradičný Souls model progresu). Základní protivníci, nech už ide o ľudí alebo príšery, sú schopní medzi sebou spolupracovať a meniť podmienky vo svoj prospech. Uvediem vám pregnantný príklad. Duo démonov, kde jeden stratí viac energie než druhý, je schopné sa pomocou zlúčenia premeniť na úplne nové monštrum s novou paletou taktiky. Toto sa vám môže prihodiť behom sekundy a, ako som už v tomto texte viackrát uviedol, donútiť vás ku skratovému konaniu.
Ak som začiatkom tak trocha naznačoval, že Nioh 2 sa pre vás v istej gameplay fáze môže stať problémom, myslel som to hlavne v rovine vizualizácie Yōkai, ktorá je na môj vkus miestami prehnaným chaosom výbuchov a prskaviek. Vývojári navyše rozšírili aj pestrosť súperov, a tak sa taktika boja nedá zúžiť len na niekoľko osvedčených postupov, ktoré môžete dookola opakovať. Po novom je navyše progres zbraní zároveň aj progresom schopností a neviem si tak úplne predstaviť, že sa bežnému hráčovi Nioh 2 podarí preniknúť do podstaty využitia všetkých druhov zbraní. Minimálne by to bola práca na viac než len základných sto hodín, ktoré u tejto značky suverénne musíte stráviť. Všetko zlé, respektíve komplikované, je ale v tomto prípade na niečo dobré. Ten slastný pocit z výhry nad protivníkom, a nemusí teraz ísť len o bossa s veľkosťou trojposchodového domu, je v tomto nastavení náročnosti neskutočne silný a ide teda zároveň o hnací motor vašej chuti bojovať a nevzdávať sa. Stojí to totižto maximálne za to. Rozprávať sa o kvalitách Nioh 2 by aj preto z mojej strany mohlo pokračovať donekonečna. Jedinečne temná atmosféra plná strachu, unikátneho dizajnu príšer a hlbokých mechaník boja je previazaná s dokonalou zvukovou stopou ako aj profesionálnym dabingom. Kto by sa obával nejakého trvalého záseku, môže vždy siahnuť po pomocnej ruke vďaka kooperácii pre troch hrdinov súčasne. Tá je po boku skúsenejších bojovníkov veľkou výhodou, ale na druhú stranu vás môže zásadne pripraviť o tú už spomínanú slasť z vlastnoručne dosiahnutého úspechu.
Druhý Nioh 2 stojí, v zmysle hlbšej bojovej mechaniky a oveľa prepracovanejšej umelej inteligencie, jednoznačne nad kvalitou prvého dielu. Viem si však predstaviť situáciu, kedy už takto miestami až šialene vysoká náročnosť môže fungovať trocha kontraproduktívne. Ak si dnes po troch rokoch čítam vlastnú recenziu na prvý diel tejto série a v duchu sa pohrávam s myšlienkou na jemné zrazenie finálnych percent, vždy aj tak skončím na tom, že takto iritujúca videohra sa na scéne musí podporovať už len z princípu jej existencie. Pre fanúšikov náročných akčných RPG je druhý Nioh jednoducho povinnosť a do budúcna s prísľubom ešte náročnejších DLC expanzií aj ďalšou nepredstaviteľnou výzvou, ktorá nemá konkurenciu ani v oveľa slávnejšej sérii Souls.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
