Doskové univerzum Warhammer z produkcie spoločnosti Games Workshop začalo existovať s rokom 1983, čo z neho jednak robí môjho vekového vrstovníka, ale zároveň aj istú interaktívnu fosíliu žijúcu dodnes. Práve posledným slovíčkom sa vám snažím jasne naznačiť, že presah tohto fantasy sveta z plastu a papiera do virtuálnej podoby je pochopiteľne celosvetovou záležitosťou a ak by sme si teraz mali spoločne prejsť výčet všetkých videohier nesúc ikonografiu IP Warhammer, potrebovali by sme minimálne jednu celú rolku toaletného papiera (odporúčam aspoň trojvrstvový). V duchu tejto predstavy vás dnes skúsim zoznámiť aspoň s jednou z posledných, ktorá nesie názov Warhammer 40,000 a korunuje sa podtitulom Mechanicus.
Warhammer 40,000: Mechanicus vyšiel pôvodne ešte v roku 2018 a toho času len vo verzii pre stolné počítače, keďže však ohlas verejnosti, a tam spadá nielen laická, ale aj tá odborná, bol viac ako pozitívny, vývojári z Bulwark Studios aj za podpory vydavateľa z Kalypso Media sa odhodlali pripraviť port pre konzoly a výsledok ich práce si dnes zhodnotíme. Koncepčne sa tu rozprávame o rýdzo strategickej značke so silným príklonom k TBS mechanikám. Hráč tak pomocou "šachových figúrok" vykonáva postupné ťahy po neprebádanom teréne a káskádovým štýlom objavovania prekážok alebo bonusov skúša vyriešiť hlavné a prípadne aj vedľajšie misie. Takto zjednodušene to možno znie skôr ako opis nejakej arkády pre mobilné telefóny, avšak celková hĺbka možností je v prípade tejto hrateľnosti oveľa komplexnejšia a môžem vám, ako milovník všetkých odnoží TBS základu, povedať, že sa tu rozprávame o poriadne veľkej výzve okorenenej viac než tridsiatkou hodín zábavy.
Osobne sa nepovažujem za žiadneho prehnaného znalca celej IP Warhammer, a tak som pochopiteľne počas študovania príbehu tejto konkrétnej hry spadol skôr do výberu nechápavých, čo však neznamená, že by dejová linka automaticky mala ašpirovať na nejaké významné ocenenia. Z toho, čo som pochopil a následne si aj doložil prostredníctvom internetu, Mechanicus je plný odkazov na minulosť celej série a vzdáva hold všetkému, čo vás na tomto svete môže fascinovať. V konečnom dôsledku je aj tak jedno, či presne chápete hierarchické rozdelenie jednotiek v zmysle dejového pozadia, oveľa dôležitejšie je, aby ste s nimi vedeli narábať priamo v boji a v postupe cez terén. Stratégia, a s ňou spojené plánovanie ako prejsť misiou s čo najlepším štatistickým výsledkom a ideálne bez významných strát, je hnacím motorom, prečo u hry vydržíte desiatky hodín a nepríde vám to celé ako jeden veľký stereotyp. Akonáhle si otvoríte strom vývoja u všetkých postáv a jednotiek, očarí vás pavúk siahajúci do všetkých kútov obrazovky a pochopíte tú širokú škálu možností čo do progresu.
Z textu vyššie ste asi pochopili, že každý jeden znalec TBS a stratégií tohto štýlu bude v prípade hry Warhammer 40,000: Mechanicus maximálne spokojný. V prípade, ak však siahne po porte pre konzoly (v našom prípade to bola verzia na PlayStation 4, ale u Xbox One alebo Nintenda Switch je to pochopiteľne identická situácia), musí čeliť zásadným problémom s ovládaním. Sú totižto porty, kde sa vývojári snažia zámerne čo najlepšie previesť intuitívne ovládanie cez myš a klávesnicu do formátu gamepadu a často sa im to viacmenej nakoniec aj podarí a potom tu máme akýchsi menej odhodlaných, alebo rozpočtom/časom nepodporených, ktorým vývoju novej schémy ovládania nevenujú dostatok snahy a pozornosti. U Warhammer 40,000: Mechanicus sa nanešťastie rozprávame o tom druhom prípade, kedy som počas testu musel sem tam siahnuť aj po ostrom výraze. Ostanem však v tomto texte profesionál a ovládanie cez gamepad tu zabalím do slovíčka; neohrabané. Pomocou analógovej páčky si totižto musíte pracne kliesniť cestu po okrajoch onej pomyselnej šachovnice a často je to skôr lotéria, kde sa vám kurzor zastaví, v tom lepšom prípade, a kde naopak zasekne. Rád by som vám teraz napísal niečo na štýl, časom som si zvykol, ale u tejto značky sa to jednoducho nedá a nezvykol som si ani po doznení výpisu všetkých ľudí, čo na tejto hre pracovali.
Pri plánovaní taktiky priamo v boji vás samozrejme nikto neobmedzuje s nejakým časovým presom. Všetko si môžete nalinkovať bez stresu a pekne v pokoji. Ak však teraz dám bokom pomerne jednoduchší úvod do mechaník hry samotnej, čím ďalej sa v príbehu posúvate, o to náročnejšie prekážky vám umelá inteligencia kladie pod nohy. A nejde teraz len priamo o presilu v počte jednotiek, ale skôr o akýsi skúsenostný rast priamo na bojovom poli. Tak ako sa zlepšujú vaši bojovníci, tak rovnako rastú aj nepriatelia a človek musí neustále myslieť o jeden krok vopred, aby vôbec dokázal splniť aspoň hlavnú misiu a nemusel celý part nanovo opakovať. V tomto smere je Warhammer 40,000: Mechanicus viac než podareným reprezentantom všetkých žánrov, do akých zasahuje a ak sa v nich nájdete, nemám dôvod vám investíciu do projektu samotného vyhovárať (ak u verzií pre konzoly dám samozrejme bokom hrozné ovládanie), ostatne ide o sumu na hranici tridsiatich eur, čo je v pomere cena verzus výkon určite prijateľné. Úplným záverom som si nechal decentne pojatú grafickú stránku. Mechanicus napĺňa akúsi temnú auru celej predlohy a aj keď animácie spadajú skôr do už spomenutej sféry mobilných telefónov, vo finále to nie je nejaký zásadný problém, keďže všetko pokryje hrateľnosť a v tomto texte toľko proklamovaná stratégia.
Snaha previesť svet stolových spoločenských hier do virtuálnej podoby sa v prípade strategického projektu Warhammer 40,000: Mechanicus stretla s viac ako slušnou odozvou. Kvitujem existenciu portov pre konzoly, avšak už menej sa usmievam pri opise neohrabaného ovládania a dosť plochej vizuálnej a zvukovej stránky. Cez všetky vymenované negatíva ale radím každému milovníkovi čistokrvných a taktických hier dať tomuto dielu aspoň šancu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Bulwark Studios
