Spoločnosť s netradičným a viac než sugestívnym názvom Cyanide And Happiness by mala byť známa predovšetkým milovníkom dnes už pätnásť rokov starého a donedávna stále vydávaného webového komiksu od Roba DenBleykera a jeho trojice kolegov. Spoločným menovateľom všetkého, čoho sa daná spoločnosť chopila, je pochopiteľne humor a ak práve ten nazvem účelovo cynickým, nebudem tak ďaleko od pravdy. Tak či onak, značka "kyanid a šťastie" sa pred dvoma rokmi rozhodla vstúpiť aj do sveta stolových hier a na štart si vybrali podobne bizarný nápad ako ich názov, a to v podobe projektu Trial by Trolley. Toho času sa im prostredníctvom platformy Kickstarter podarilo zaujať viac než päťdesiatpäťtisíc platiacich zákazníkov, ktorí im nasypali na konto poriadne tučnú sumičku 3,5 milióna amerických dolárov. Spoločensky nespoločenská hra plná kariet s nekorektným obsahom sa stala preto okamžite hitom a koncom roku 2020 sme si ju vďaka firme MindOK mohli skúsiť aj v českej lokalizácii, to všetko pod názvom Komu zvoní tramvaj.
Ešte než si spoločne rozoberieme pointu diela samotného, treba si ujasniť jednu vec. Komu zvoní tramvaj je rýdzo kartovou hrou postavenou na nesmierne prostých pravidlách, čo však automaticky neznamená, že by ste s ňou mohli zožať úspech pri akejkoľvek spoločenskej príležitosti a v akomkoľvek čase. Ba naopak, pravidlá, na akých tu stojí a zároveň aj padá zábavná hrateľnosť, sú priamo spojené s ideálnym zoskupením hráčov a ich nálady. V obsahu balenia sa nachádza viac než päťsto kariet rozdelených do troch kategórií (vina, nevina a doplnok) a to minimum percenta zvyšného priestoru je obetované na prítomnosť niekoľkých žetónov, hrací plán a návod. Celé balenie je tak plne prenosnou záležitosťou a v prípade ak by ste ho chceli prepravovať počas plánovanej dovolenky - v súčasnosti tak maximálne z obývačky na balkón a zase naspäť, tak veľkostne prijateľný kváder z tvrdého papiera vám je v tomto prípade plne k dispozícii. Späť však k už vyššie načatým pravidlám, aké som sám právom definoval ako tie jednoduchšie.
Na stole si rozložíte malý hrací plán, čo je trochu prehnane honosné pomenovanie obyčajného papiera s obrázkom vlakovej výhybky spájajúcej dve trate do jednej. Vlak ide pochopiteľne práve po tej jednej trati v opačnom smere a pointa spočíva v samotnej výhybke, akú v hre obsluhuje takzvaný strojvodca. Reálne môžete tento netradičný spoločenský zážitok skúsiť už v počte troch hráčov, každopádne oveľa lepší zážitok príde až s vyšším počtom, kde sa vytvoria dve skupiny spoluhráčov a strieda sa výhradne obsluha výhybky. Strojvodiči sú samostatné jednotky a uvedené dva tímy sa ich snažia presvedčiť o svojej pravde a odvrátiť tak masaker na vlastnom koľajisku. Na trať máte možnosť položiť náhodne potiahnuté, ako aj účelovo vybrané karty z jednotlivých kategórií a vytvoriť tak dojem akéhosi menšieho zla. Nechcete, aby vám železné kolesá naporciovali vaše osobnosti na vyložených kartách, a preto vyberáte také, aké sa v očiach "božej ruky" zdajú byť čo najzraniteľnejšie (napríklad dievčatko, ktoré sa raz stane úžasnou prezidentkou a podobne).
Proces voľby menšieho zla sa pri vyššom počte hráčov dá korigovať pomocou vykladania doplnkových kariet, aké špecificky zasahujú priamo do modelu vytvoreného zo strany súperov. Práve tu je však nesmierne dôležité, aká skupina jedincov sa vlastne nad traťou skláňa. Drvivá väčšina vytvorených situácií sa totižto môže stať ohniskom úžasných diskusií a postupného presviedčania, avšak to len v momente, ak máte okolo seba účastníkov, čo sa poznajú viac než len pár týždňov. Úplne ideálne je, ak ide priamo o životných partnerov, ktorí poznajú svoje polovičky tak dobre, že sú schopní ich za pomoci určitých kombinácií priam dotlačiť k patovej situácii - pošleš vlak na svoju osudovú lásku alebo prehodíš výhybku a zabrániš vypuknutiu druhej svetovej vojny? Akonáhle je dobre namiešané zoskupenie ľudí ťahajúcich z toho zdanlivo nekonečného balíčku kariet, zábava sa môže merať v nadpriemerných hodnotách. Stačí však, aby sa tento reťaz prerušil cudzím článkom, tichý a zakríknutý jedinec akého vidíte prvý deň, a celý model sa zrúti ako akcie továrne na petrolejové lampy v deň spustenia prvej elektrickej siete.
Je nesmierne náročné hodnotiť koncept, na akom stojí tento netradičný zámorský projekt. Komu zvoní tramvaj sa počas môjho interného testovania v kruhu rodiny a blízkych viac či menej osvedčil, aj keď tu bolo niekoľko náznakov možného zlyhania, a to v čase, kedy sa až veľmi blízki účastníci snažili skúšať taktiku ignorovania prirodzených inštinktov a zámerne škodili jeden druhému. Výsledkom bol takmer okamžitý pokles dovtedy príjemnej nálady a spustenie odpočítavania do skutočnej hádky - aj takto môže hranie tejto bizarnej koncepcie dopadnúť. V tom lepšom prípade vás to jednoducho prestane baviť už po prvej pätnásťminútovej partii a na hru si nespomeniete až do ďalšej rodinnej oslavy. Kvalita papiera, na akom sú natlačené typicky animované postavičky z dielne Cyanide And Happiness, by mohla byť o niečo lepšia, ale kto by sa pri transformácii istých osobností zo západu k nám obával trápneho zásahu zo strany CZ prekladateľa, môže ostať pokojný, žiadne znásilňovanie sa v tomto smere nekoná.
Kto miluje konverzačné, spoločenské a poriadne atypické projekty, kde hrá veľkú úlohu improvizácia a dôkladný výber účastníkov, bude sa pri projekte Komu zvoní tramvaj zabávať. Kto však očakáva instantnú zmes pocitov vždy, keď dostane chuť hodiť do trate pár kariet, môže tvrdo naraziť.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Mindok
