Musím začať vtipom, ono to pri téme nesúcej slovíčko "Skyrim" vlastne inak ani nejde. Takže sa najprv pekne zhlboka vydýchame, upokojíme si bránice a tri dva jeden; osud každého človeka obsahuje tri istoty - platenie daní, ďalšiu verziu Skyrimu a smrť. Počkám pár sekúnd než sa prestanete v kŕčoch váľať po zemi a pôjdeme ďalej. Dobre, môžeme? Trefné vtipy sa často zakladajú na realite a v prípade RPG videohry The Elder Scrolls V: Skyrim to platí hneď sedemnásobne. Toľko verzií tohto projektu sa totižto v rozmedzí rokov 2011 až 2021 dostalo na trh s novou cenovkou a s tým, že fakticky išlo každý raz o jeden a ten istý zážitok. Než si však Todd Howard opäť oblečie svoju hnedú koženú bundu aby nám s kľudom Angličana predstavil ôsmy port v poradí, dáme si menšiu odbočku a to v podobe aktuálne lokalizovanej a súčasne vydanej stolovej verzie identickej videohry. Keby som chcel byť vyložene zákerný tak dielo s celým názvom The Elder Scrolls V: Skyrim: Dobrodružná hra označím ako ôsmy port jedného a toho istého, avšak to už by asi predsa len nebolo voči štvorici autorov, čo s Toddom samozrejme nemajú nič spoločné, vôbec fér.
Nechajme teraz humor ohľadom marketingu Bethesda Softworks bokom a poďme sa pozrieť pod veko predmetnej stolovej hry. Prvé čo z krabice vypadne, okrem pomerne zrozumiteľne formovaného návodu, je obrovská mapa Tamrielu. Ide o miesto plné fantasy bytostí, drakov, dreveníc a hlinených krčahov, ktoré si znalci predlohy začnú automaticky asociovať na spomienky z videohry ako takej. Viac než nejaké nostalgické slzičky sú tu však dôležité iné veci. Stolová verzia cieli na kooperačný modus a akokoľvek by sa mohla na prvý pohľad zdať voči videohre zjednodušená, opak je pravdou. Za pekne a úhľadne zloženou mapou sa totižto skrýva doslova hora z kartičiek, žetónov, postavičiek, kociek a rôzneho itemu. Cieľom hráčov (1-4) odhodlaných pripojiť sa k rádu Čepelí je úspešné zvládnutie dvoch kampaní, z čoho každá jedna sa delí na tri samostatné kapitoly a len prejdením celku ako takého, dostanete komplexný a uzatvorený scenár. Z môjho pohľadu je odhad časového rámcu prejdenia celku ako takého dosť komplikovaný, keďže som projekt testoval s rôznym osadenstvom, každopádne, pri plnej zohranosti by vám to celé nemalo zabrať viac než šesť hodín čistého času. Treba však dodať, že príbeh si viete prejsť aj sólo, avšak obávam sa, že to nikdy nebude tak obohacujúci zážitok ako v spoločnosti ľudských a často nie úplne spolupracujúcich spolubojovníkov - ten ľudský rozmer tomu jednoducho dodáva istý punc špecifickej zábavnosti.
Kvalita dejovej linky v jej základe silne pripomína toľko proklamovanú interaktívnu predlohu a nebyť dostatočného množstva vedľajších misií, tie sú často zábavnejšie než tie hlavné, tak by som obsah scenára výrazne ofrflal. Mapa je obrovská a putovanie po nej automaticky spúšťa dostatočnú porciu podnetov na rozptýlenie, čím sa strojcom stolovej verzie Skyrimu podarilo až neskutočne presne napodobniť atmosféru predlohy. Aby to v konfrontácii s kooperačným modusom bolo celé zábavné a svižné, autori sa vykašľali na ťahový postup vpred a všetkým hrdinom umožnili súčasný pohyb mapou bez čakania - je tu v rámci kola samozrejme limit vzdialenosti, ktorú môžu urobiť, avšak to nič nemení na tom, že tempo hrania je oveľa svižnejšie, než keby sa muselo ísť postupne. Mimo brázdenia graficky pekne ilustrovaného terénu mapy máte tak v rámci interakcie dostatok priestoru na známe nakupovanie u predajcov, odpočívanie, kradnutie sliepok a toľko milované vylepšovanie vlastného stromu schopností. Aby som vám to celé lepšie opísal, tak pohyb v jednom kole je rozdelený do pohybu, aký by ste spravili priamo vo videohre - jediné čo vás tu limituje je onen druhý rozmer spoločenskej hry ako takej. Skúmanie okolia na mape má viacero vrstiev a prináša so sebou patričný náboj v zmysle súbojov s príšerami, ako aj plneniu navonok banálnych questov - už dlho som nehral stolovú RPG kde mňa tak zásadne bavilo robiť poskoka dedinčanom, keďže obdržaná odmena mi výrazne pomohla vo vylepšovaní môjho bojovníka. Na rozdiel od iných podobne koncipovaných hier tak nemusíte hodiny čakať na to, až si budete môcť navliecť kvalitnú zbroj alebo zobrať do rúk, pre iných, smrteľne nebezpečnú zbraň.
Plnením rôznych úloh, či už banálnych alebo vyložene komplikovaných, získavate klasicky skúsenostné exp body a práve pomocou nich si dokážete aktivovať celkovo až osemnásť schopností, mimo tých základných samozrejme. Vyššie som nahryzol súboje. Tie vás čakajú fakticky na celej ploche obrovskej mapy Tamrielu a cestu vám v nich skríži pestrá paleta protivníkov s rôznorodým rodokmeňom sily - čím viac aktívnych hráčov v hre je o to menší stupeň náročnosti na vás dolieha. Súboje sa realizujú prostredníctvom hádzania kociek a ako vás pravidlá hry postupne vyškolia, tak inak sú boje realizované pri stretnutí obrovských drakov a inak zase pri dotieravom hmyze. Je to presne tak ako sme zažívali v predlohe a keď kúsok od vás pristane naštvaný drak, na istý čas sa vám automaticky zdvihne tep a začnete pre sebou pátrať po ideálnom taktickom postupe ako to celé prežiť. Ešte než mi vôbec na stole dopadla ťažká krabica s nápisom The Elder Scrolls V: Skyrim: Dobrodružná hra, bol som voči kvalite jej obsahu výrazne skeptický, o to viac som nakoniec vo finále nie len ja, ale aj moje okolie, ostal prekvapený z finálneho výsledku. Akokoľvek je kvalita spracovania figúrok dosť chabá a hrdinov je málo, všetko ostatné, vrátane scenára a toho tlaku prichádzajúceho od obsahovej stránky, to všetko výrazne vynahrádza. Svižné tempo, kooperačné možnosti, ilustrácie kartičiek, vedľajšie misie a poriadna rozloha mapy, to je voda na mlyn dostatočnému efektu zábavy, ktorú s touto spoločenskou hrou budete prežívať. Ja už len dúfam, že toto bol posledný Skyrim ktorý som kedy recenzoval (HaHaHa).
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
