Určite nebudete hneď ťahať cepy z vreca, ako sa povie u nás na Záhorí, ak budem konštatovať jasnú skutočnosť ohľadom dosť mizernej ponuky skutočných next-gen hier, a to konkrétne pre už pred časom vydaný systém PlayStation 5. Originálnych exkluzivít, aké by ste súčasne nenašli na staršej PS4, tu je tak žalostne málo, že by vám na ich zrátanie stačila ruka večne na mol opitého drevorubača. Cez to všetko sa zdá, že sa nám v tomto smere začína blýskať na lepšie časy a môže za to najnovší projekt fínskej spoločnosti Housemarque. Táto značka, možno ju poznáte skôr pod názvami ako Bloodhouse a Terramarque, sa do dejín videohernej histórie zapísala hrubou čiarou hlavne vďaka akčnému projektu Stardust, avšak práve ich čoskoro vydaný roque-like výtvor menom Returnal prepisuje nielen rámec samotného žánru, ale aj histórie danej spoločnosti. Dnes vás pozývam na jemnú ochutnávku úvodných krokov v hre, ktorú si spoločne naservírujeme v nasledujúcom texte.
Celé to začína skutočne ako takmer každý jeden diel slávnej Nintendo série Metroid, kde sa osamelá hrdinka v skafandri ocitá na neznámej planéte a aby mala dostatočnú motiváciu tam zotrvať na viac než len cikaciu pauzu a jeden Hod-Dog s pochybným zeleným sfarbením, jej vesmírne plavidlo Helios je nepojazdné. Aby som vám dostatočne načrtol celú atmosféru tohto čiastočne psychologického hororu kombinovaného s frenetickou akciou, určite sa hodí zmes prirovnaní k temnote, neustálej neistote čo že to čaká za ďalším podivne skrúteným stromom a rovnako tak strachu z vlastnej nevedomosti. Ona naša slečna menom Selene navlečená v inak moderne vybavenom skafandri so všetkými tými vymoženosťami (skener, padací most na zadku, FPP respirátor, vyhrievanie) totižto vôbec netuší, čo sa stalo a prečo sa hneď v úvode hry prebúdza s hlavou zaborenou do zeme podivnej planéty Atropos. Aby sa dopátrala všetkým potrebným zisteniam, je nutné ísť nemilosrdne vpred a nebáť sa zomierať.
Ak presne neviete, čo je to už vyššie spomínaný koncept roque-like, uvediem vás do témy skôr, než sa Kocúr opýta posádky lode Červený Trpaslík; čo je to tá biela diera? Táto často využívaná herná mechanika stavia hráčov pred úlohu pokračovať vpred aj po svojej smrti a strate nazbieraného vybavenia fakticky z miesta, kde sa celá hra začala. Fínski vývojári s touto základnou premisou pracujú aj u titulu Returnal, avšak darí sa im rozbiť celú tú nelogickú časť o návrate zo záhrobia pomocou síce jednoduchého, ale o to viac účinného vysvetlenia s časovou slučkou. Hráč sa tak nemusí dookola pýtať; prečo som zase tam, kde som a dýcham, ako keby ma pred momentom nezožrala nechutná zaslintaná beštia s výzorom stromu kombinovaného so smetiarskym vozom. Jednoducho to prijmú a bez zbytočného zdržovania pokračujú vpred. Majú na to dobrý dôvod, keďže Returnal je, minimálne z toho čo som zatiaľ mohol skúsiť, skutočne návykovým dielom a človek sa nejakého neúspechu vôbec nezľakne a ide ďalej.
Po smrti síce strácate časť dovtedy nadobudnutého obsahu, avšak rovnako vám progres hlavnej postavy napreduje bez nejakého orezania skúseností. Funguje to slušne, aj keď si treba zvyknúť na neustále pátranie po často sa meniacej mape, len aby ste sa dostali späť k svojej obľúbenej zbrani (je ich tu dostatok a skrývajú v sebe taktický potenciál). Intenzívne využívate skener, vďaka ktorému zbierate čriepky z rozbitej mozaiky vlastnej minulosti a pátrate tak po pôvode uviaznutia v už uvedenom časovom uzle. Stačí sa zapozerať do krásne spracovanej 3D mapy a človek si okamžite uvedomí, že toto už niekde videl. Áno, zase sa vraciame do sveta kultového Metroidu, kde hráč musí získavať vylepšenia, aby sa mohol dostať do vyšších alebo inak nedostupných oblastí terénu, čo je rovnako dôležitým aspektom výbornej hrateľnosti. Niečo takého súčasne búra zažité predsudky voči hrám z konceptu, ktorý Returnal reprezentuje a prináša to tak hromadu nových možností ako konzumenta zaujať viac než len opakovaným umieraním.
Pochopiteľne je nesmierne dôležité prízvukovať, že projekt Returnal je fakticky prvou skutočnou exkluzivitou na konzolu PlayStation 5, a tak je logické od nej očakávať podporu všetkých predností daného hardvéru. Máme tu preto úžasný grafický part prekladaný rovnako ohromujúcim 3D zvukom, čomu zdatne sekundujú rýchle nahrávacie časy (naozaj rýchle nahrávanie). Všetko je plynulé a krásne ostré, nech už sa na obrazovke dejú akékoľvek presilovky a akčné zverstvá - asi tušíte, že toho si tu užijete viac než dostatok. Kapitolou samou o sebe je podpora haptického ovládania u gamepadu DualSense, kde Returnal doslova celý vibruje vždy, keď na hlavnú hrdinu dopadá dážď alebo sa v okolí deje nejaká seizmická párty. Oveľa praktickejšie sa ale javí aktivácia druhej funkcie u zbraní, kde stačí dostať adaptívny spínač L2 do polovičnej pozície (reguláciu poznáte jednoducho na základe odporu) a automaticky aktivujete iný spôsob výstrelu.
Je pekné si uvedomiť, že akonáhle sa produkcia rýdzo exkluzívnych PlayStation 5 hier naplno rozbehne, značiek práve ako Returnal budeme mať oveľa viac. Dnes, osem dní pred vydaním, sa už nemôžem dočkať až vám o projekte z dielne Housemarque poviem viac.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
