Ako ste už asi za tie roky čítania mojich článkov a recenzií vypozorovali, som chlapec odchovaný na 2D koncepte, čo sa logicky spája s mojím herným dospievaním naprieč deväťdesiatymi rokmi. Aj preto toľko milujem žáner dnes už zosumarizovaný pod pojmom "Metroidvania", ktorý sme ale v dobách minulých nazývali pojmami ako napríklad akčné plošinovky, prípadne 2D RPG koncepcie. Z tejto charakteristiky bude už navždy vytŕčať kultová séria Castlevania od Konami, ktorej ikonické časti formátu Symphony of the Night nútia milióny pôvodných fanúšikov spomínať s láskou na veci dávno minulé. Nezávislá scéna súčasnosti však dokáže využiť aj takýto vysoký stupeň nostalgie a žiarivým príkladom je práca spoločnosti Binary Haze Interactive, ktorá nám nedávno ponúkla priam názornú poctu zloženú k nohám uvedenej Castlevanie. Zoznámte sa s projektom ENDER LILIES: Quietus of the Knights.
Ústrednou postavou tejto temnej 2D fantasy je malé dievča Lily prebúdzajúce sa bez pamäti na zničenej farnosti. Torzo pripomienky kresťanskej viery sídli uprostred krajiny zvanej End, ktorej povrch zmáčal smrtiaci dážď. Voda obsahujúca temnotu premenila všetky živé bytosti na šialené obludy s chuťou vytrhnúť vám srdce z hrude, čo postupom času nabralo nečakaný spád totálnej deštrukcie. Ústrednou dejovou linkou je snaha spomínanej slečny dopátrať sa nielen pôvodu svojej minulosti, ale rovnako pochopiť kto alebo čo vytvorilo túto smrtiacu skazu. Dejovú linku by som mohol definovať ako dostatočne silnú a svojím spádom porovnateľnú s akoukoľvek žánrovou konkurenciou, avšak to, čo dielo samotné povyšuje na úroveň napríklad tej toľko spomínanej Castlevanie, je pochopiteľne hrateľnosť a rovnako tak aj vizuálny aspekt. Lily sa pomocou svojho duchovného strážcu musí prepracovať cez komplexnú sieť po gotike páchnucich úrovní plných nápaditého level dizajnu a okrem znetvorených príšer rôzneho stupňa nebezpečenstva spoznať aj posledné zvyšky civilizácie vtisnuté do očí čiastočne premenených ľudí.
Hlavná hrdinka musí od úvodného prebudenia až po samotný koniec - dielo vám môže zabrať pokojne aj dvadsať hodín čistého času, čeliť obrovskej presile nepriateľov a len strategicky vhodne vyberané postupy ju dokážu prepraviť až k záverečným titulkám. Chcem vašu pozornosť upriamiť hlavne na súboje s bossmi, aké si milovníci onej upírskej ságy doslova zamilujú. Vizuálne spracovanie lokácií je jedna vec, avšak s akým citom sa autori vrhli do skladby gigantických príšer a mutantov, to celé si zaslúži samostatnú pochvalu. Postup, akým zdolať všetky prekážky, sa priamo viaže na tradíciu žánru, kde hráč musí najprv študovať pohyby a návyky súperov a neskôr siahnuť nielen po vhodnej zbrani, ale rovnako tak aj po presnom načasovaní útokov a obrany. V tomto bode sa nám zase vynára práve toľko opakovaná Castlevania a samozrejme prvé diely série Metroid, a to si k tomu ešte pridajte postupné získavanie lepších schopností a neustále vracanie sa na pôvodné miesta, kde ste nechali niečo nedokončené. Celý ENDER LILIES: Quietus of the Knights je ako jedno veľké spomienkami nabité vedro, ktoré som nevedel dostať od hltavých úst, nech už som sa snažil, ako som chcel.
Nejde tu však len o sekanie do hnijúceho mäsa bez pointy a opodstatnenia. Všetci menší či väčší bossovia majú za sebou vlastný minipríbeh a často doslova túžia po tom, aby ste ich existenciu ukončili čo najskôr. Aj keď temnota ovláda ich zmysly, hneď, ako vám padnú k nohám, sa im predsa len konečne uľaví a tu nastáva veľká vec! Za každého zabitého bossa sa jeho hlavná prednosť v podobe duše prenesie do vášho inventára a tú následne môžete pod tlakom klesajúcej energie využívať v bežnom boji. Súčasne môžete využívať služby až šiestich duší a nastaviť si tak taktiku v zmysle boja a obrany presne tak, ako vyhovuje vášmu štýlu. Jediné, čo mi na bojoch trocha vadilo, bolo až príliš málo taktických variant čo do likvidovania, pretože akonáhle ste si našli svoje tempo, neskôr získané duše sa vám už príliš nechcelo využívať - ak sa darí, tak sa proste darí a prečo sa v tom hrabať. Toto všetko platí aj cez fakt, že náročnosť hry samotnej nie je vôbec nízka a v istých okolnostiach sa priam podobá na kultovú Castlevaniu (spočítal už niekto, koľkokrát som tento názov v recenzii už použil?). Menšou pomocou sú rôzne bonusové predmety roztrúsené po mape, ktoré pomáhajú k navýšeniu atribútov hlavnej postavy.
Čo povedať záverom? ENDER LILIES: Quietus of the Knights je vydarenou poctou žánru, s akým dokážete pracovať na mnohých úrovniach bez toho, aby výsledok skĺzol do parazitovania a znevažovania legiend minulosti. Aj preto znalcom žánru Metroidvania musím hru jasne odporúčať cez to všetko, že sama o sebe neprináša okrem jedinečnej atmosféry nič vyložene vlastné.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Binary Haze Interactive
