Welšská spoločnosť s dosť jasným pomenovaním (Wales Interactive) sa už dlhé roky špecializuje na produkciu žánrovo stále okrajovej koncepcie FMV a aj keď sa už neraz pokúšali preraziť aj s klasickou schémou herného hororu, väčšinou to skončilo priemerným výsledkom. Ich primárnou živnou pôdou tak aj naďalej ostávajú rýdzo filmové a menšie projekty, kde hráč môže zasahovať do deja v momente, kedy ho k tomu scenár vyzve a kde je znovuhrateľnosť priamo úmerná s atmosférou prvého prechodu. Aspoň takto by to ideálne malo vyzerať v prípade, ak sa FMV dielo naozaj podarí, čo však nanešťastie nie je práve príklad nedávno publikovaného hororu s názvom Night Book. Poďme si však o tom povedať viac.
V čase, kedy nás pri plánovaní letnej alebo koncoročnej dovolenky máta oveľa viac protipandemická stena plná obmedzení, sa nejaké to prekliatie na základe prečítania tajomného textu v starodávnej knihe javí skôr ako vtip. Tak či onak, ústredná hrdinka tohto found footage hororu Night Book nevyzerá, že by sa bála Covidu a jej jedinou starosťou, zatiaľ čo sa pripravuje na nočnú službu online prekladateľky, je pomerne dosť rozrušený otec v susednej izbe jej domu. Tento pán sa už od úvodu tohto okultného videa s možnosťou interakcie javí ako studnica plná duševných problémov a aj keď celý dej nestojí len na jeho trieskaní hlavou o stenu izby, sám sa stáva ústredným elementom celej zápletky. Jeho tehotná dcéra, ktorej manžel pracuje ako maklér na ostrove s temnou históriou, nemá vôbec čas riešiť náznaky skutočnej hrozby zo strany starovekých civilizácií a jediné, čo ju zaujíma, je dobre odvedená práca počas prekladania textu svojich klientov. Čo však scenárista, alias čert, nechcel, oba online hovory, ktoré v predmetný večer absolvuje, spustia reťazovú reakciu, na konci ktorej stojí 22 možných zakončení. Je na vás, či budete chcieť vidieť všetky, alebo to vzdáte už pri prvom prejdení.
Vývojári sa nesnažili ani tak priniesť nejakú konceptuálnu pestrosť, keďže tej predmetnej interakcie je tu žalostne málo, ale išlo im predovšetkým o navodenie strašidelnej atmosféry spojenej s bezprostredným rizikom posadnutého otca a uzatvoreného prostredia. Nanešťastie sa im daného efektu neporadilo dosiahnuť, a to ani pri jednom zo všetkých spomenutých koncov tohto filmového pásu. Nechcem tu haniť primárne herecké výkony, niektoré z nich boli nadštandardné a na pomery konceptu dobré (The Complex v tomto smere tiež vyložene nesklamal), avšak problémov s vybudovaním niečoho hmotného nastalo v tomto prípade viac než dosť aj pomimo. V prvom rade tu máme absolútne predvídateľnú zápletku a jej rozuzlenie, čo sa priamo spája s porciou klišé postupov, za aké by sa hanbil aj študent prvého ročníka filmovej fakulty. Skutočnosť, že sa všetok dej odohráva na ploche notebooku ústrednej postavy, ani trocha nepomáha, keďže sám scenár sa snaží všetky nelogické nápady vehementne vysvetľovať miesto toho, aby ich skôr skúšal zakryť čímkoľvek strašidelným.
Akonáhle budete mať za sebou prvé dobehnutie do finále a na obrazovke vám zasvieti štatistika objavených koncov, ako aj videných sekvencií, nadobudnete pocit, že ste tú (ne)hru vlastne neprešli ani z jednej tretiny. Logicky preto pristúpite k opakovanému pokusu a pomocou nových volieb a rozhodnutí skúsite vidieť viac a odomknúť niečo nové. Tu však z môjho pohľadu nastáva ďalší veľký problém a tým je neschopnosť rozhrania ponúknuť vám preskočenie už raz videného a zle riešené delenie obrazov samotných. Kto by preto chcel naplniť štatistiku až po okraj a celú tú hodinku nahraného materiálu vstrebať od prvej sekundy až po poslednú, bude ho to stáť hromadu nudy a opakovaní. Najhoršie na to celom je však fakt, že aj keď sa postupne prepracujete ku všetkým dejovým zakončeniam, tú fádnosť a šeď, s akou disponuje celá pointa tejto FMV produkcie, už nikdy nezlomíte a jediné, čo z toho nakoniec budete mať, je len tá štatistika a pocit, že ste svoje vyhodené peniaze využili aspoň na niečo. Celé je to až okate podpriemerné a ubíjajúce už pri druhom pokuse ako zistiť viac a vidieť niečo nové.
Ani náhodou nespadám do tej dozaista bohatej kategórie herných novinárov, čo z duše neznášajú koncept FMV (Full motion video), avšak na scéne v súčasnosti nájdete oveľa kvalitnejšie prírastky do tohto žánru a ak Netflix na budúci rok skutočne plánuje naplo rozbehnúť svoju hernú sekciu, tak verím tomu, že okrem nejakých mobilných arkád nás vďaka ich pestrému produkčnému zázemiu čaká oveľa viac podobne koncipovaných filmových hier. Od nevýrazného pokusu menom Night Book však dajte ruky preč, nestojí to totiž ani za dve eurá.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Wales Interactive
