Poľská spoločnosť The Farm 51, ktorá sa na scéne pohybuje už takmer dve dekády, sa za spomínaný čas stihla prostredníctvom svojej produkcie postarať o niekoľko prekvapení, na aké ja sám rád spomínam. Za všetko uvediem dnes už štyri roky starý FPS thriller Get Even, o ktorého vydanie sa prekvapivo postaralo japonské Bandai Namco Entertainment. Nech už bol po komerčnej stránke práve Get Even akýmkoľvek sklamaním, jeho konceptuálna pestrosť sa stala liahňou nezabudnuteľnej atmosféry a už tesne po vydaní spomínanej hry prišlo z tábora The Farm 51 jasné upozornenie; chystáme sa do zóny! Poliaci totižto zobrali na chrbty batohy plné techniky a spravili si aj po boku niekoľkých cosplay hercov výlet na Ukrajinu, a to priamo do slávnej oblasti okolo Černobyľu. Po komplexnom zbere dát prišla v polovici roku 2019 úspešná Kickstarter kampaň a o pár mesiacov na to sa výsledok v podobe survival hry Chernobylite objavil na Steame. Išlo však len o Early Access verziu, z ktorej sme vám ostatne toho času priniesli obsiahle preview, ale tá pravá zábava s vydaním 1.0 formátu prichádza práve teraz, čo nás zároveň privádza k patričnej recenzii na hotový produkt. Poďme si preto skontrolovať batérie v dozimetroch, keďže zóna už čaká a ako dobre viete, v nej to nie je nikdy žiadna prechádzka ružovou záhradou.
Kultový S.T.A.L.K.E.R. ostane pochopiteľne už navždy tou prvou a jedinou hernou bibliou, k akej sa upierajú spomienky mnohých z nás, avšak zatiaľ čo nám jej autori v súčasnosti pripravujú druhý diel s atraktívnym podtitulom Heart of Chernobyl, prečo by sme si nemohli spraviť chuť u niečoho atmosférou podobne koncipovaného. Chernobylite je síce o poznanie menej akčným dielkom v tej nekonečnej puzzle skladačke ožiarenej rádioaktivitou, avšak to nemusí byť nutne na škodu. Predne chcem samotným vývojárom poďakovať za nadšenie, s akým produkciu celej svojej dnešnej novinky ťahali už od toho spomínaného roku 2019 a za všetko vás odkážem na obrázok vyššie, kde je prostredníctvom press verzie hry samotnej zachytená tá láska k dielu ako takému. Dobre, dosť však bolo rečnenia, poďme sa konečne ponoriť tam, kam sa dnes už bežne chodí na exkurzie ako do lunaparkov. Ústrednou postavou hlavného v príbehu je muž menom Igor, ktorý pôvodne pracoval priamo v Černobyle, a tak nechválne známu elektráreň pozná ako svoje topánky. Igor sa však do zóny, dávno po výbuchu, musí náhle vrátiť, a to z dôvodu večnej lásky k svojej nezvestnej manželke Tatiane. Onen element dvoch milujúcich sa ľudí prešpikovali autori tejto nezvyčajne koncipovanej verzie návratu do zóny tak silno, že vás fakticky bude sprevádzať od začiatku až po rozvetvený koniec. Kto preto celkovo nemá rád love story, môže mať so scenárom Chernobylite isté problémy.
Spomínaná atmosféra, čo priamo súvisí aj s výpravným partom, je spojená so silným fantasy prvkom okolo cestovania priestorom pomocou zeleného kryštálu umiestneného do špeciálnej zbrane. To, čo vytvoril výbuch elektrárne, tak slúži ako kľúč od zadných dvierok reality bytia a Igor sa pomocou opisovanej "zbrane" dokáže presúvať cez vlastnoručne vyrobené portály. Hlavný hrdina aj so svojimi priateľmi, Antonom a Oliverom, už v úvode prenikajú za plot stráženej elektrárne a aj keď tak konajú každý s inou motiváciou, nakoniec jeden z nich zomiera a zvyšok musí bojovať o holý život. Aj keď to tak možno na prvý pohľad vôbec nevyzerá, Chernobylite dokáže búrať akékoľvek konvencie okolo žánru survivalu a sám sa cez to všetko nesnaží nájsť pohodlnú škatuľku, kam by jeho koncept dokonalo a bez rečí zapasoval. Je to celé ako mix rôznych cestičiek, z ktorých má možnosť si hráč vybrať tú správnu a skúsiť sa u jej plnenia čo najviac zabaviť. Chernobylite nie je rýdzo akčnou hrou, aj keď ňou môže čiastočne byť, stačí len, aby ste to chceli, a Chernobylite rovnako nie je čistokrvným survival projektom, aj keď používa niekoľko významných mechaník, aké by takúto charakteristiku mohli odobriť. K tomu celému si ešte pripíšte RPG prvky a dokonca aj situácie porovnateľné s už v tomto texte neraz uvádzaným hororom. Alfou a omegou tu ostáva atmosféra tvorená jedinečným prostredím, ktoré vývojári poskladali vďaka reálnym 3D kulisám nukleárnej elektrárne a jej blízkeho okolia.
Prvé, čo som si na tejto netradičnej a dozaista atmosférou jedinečnej značke zamiloval, je jej elektrizujúce prostredie. Sám som nikdy Pripiať nenavštívil a vďaka tejto produkcii som tak mal možnosť sa prejsť interaktívnymi kulisami jej 3D odtlačku, do ktorého autori navyše umne a s citom integrovali zaujímavý videoherný obsah. Igor je ako taká sonda túžiaca po kontakte so svojím stvoriteľom, a tak pomocou nástenky plnej fotografií z rozvetvenej mapy vyráža na rôzne misie s cieľom zistiť čo najviac a dopátrať sa pravde okolo svojej manželky. Je zaujímavé, že ak chcete, môžete na poslednú misu v hre vyraziť hneď v samotnom úvode - pravdepodobne zlyháte ešte skôr než to celé začne, ale táto možnosť tu je a svieti na tabuli ako memento neodvratného konca. Ako odhodlaný dobrodruh však postupne nadväzujete kontakty aj s ďalšími NPC postavami a tu nastáva druhé veľké pozitívum spojené s príbehmi iných charakterov. Hlavný hrdina si do svojho kempu postupne nasťahuje rôzne existencie s pestrou minulosťou a zatiaľ čo počúva ich príbehy a dozvedá sa zaujímavé a prospešné informácie, súčasne ich vysiela na akcie do neďalekých objektov s cieľom nazhromaždiť čo najviac surovín na výrobu dôležitých predmetov a prístrojov. Verbovanie s cieľom pomôcť si k zdrojom je ale ako dvojsečná zbraň a akonáhle vám vaši kolegovia dodajú, čo chcete, vy im na oplátku musíte vyhovieť stavbou postelí, oddychových miestností a ďalších vecí s tým spojených.
Lesy okolo vašej základne sú zdrojom rôznych tajomstiev a aj keď sa navonok môžu javiť ako prázdne, opak je pravdou. Každá jedna misia, či už je hlavná alebo okrajová, ponúka istý stupeň nebezpečenstva, čo môže prameniť z prítomnosti vojakov NRA, odpadlíkov z armádnych jednotiek alebo priamo temných duší pohltených silou zeleného kryštálu Chernobylite. S dozimetrom v ruke, ktorý zároveň slúži ako dobre organizované menu celej hry, sa budete plaziť ruinami jednej nepodarenej jadrovej vízie a v momente, kedy sa necháte uchlácholiť pocitom, že ste tam vlastne úplne sami, bodne vás od chrbta krutá zelená realita. Každé jedno ráno máte na tabuli nové úlohy s časovým ohraničením a musíte sa rozhodnúť, čomu dáte prednosť a čo naopak zveríte do rúk kolegom - prípadne úplne odignorujete. Ak som vyššie spomínal originalitu v prístupe vývojárov, určite musím túto vec spodobniť aj s niečím konkrétnym. Celé prideľovanie výletov do zóny sa napríklad spája so štatistikou úspechu vašich kolegov. Každý jeden naverbovaný jedinec je odborník na konkrétnu vec, a preto nie je možné posielať všetkých jedným smerom len tak bez rozmyslu. Akonáhle totižto zlyhajú, vrátia sa na základňu v horšom fyzickom a hlavne psychickom stave, čo môže mať za následok ich skorý odchod z tímu alebo dokonca aj niečo oveľa nepredvídateľnejšie. Taktizovanie sa pre vás aj z tohto dôvodu stane základným stavebným kameňom, zatiaľ čo si musíte pochopiteľne vyberať aj vlastné výlety do zóny tak, aby ste mali suroviny zo všetkých kútov členitého terénu.
Zatiaľ čo sa Igor stará o blaho druhých, sám postupom času začína prepadať sile kryštálu (koho mi to len pripomína?). Začína sa to jemne, halucináciami, avšak čím ďalej v postupe ste, o to horšie sa jeho zdravotný stav začne prepájať súčasne s jeho činmi. Je zaujímavé, a to som nevedel počas testu úplne overiť (mimochodom hlavná dejová linka mi zabrala zhruba sedemnásť hodín čistého času), že niektoré rozhodnutia, ktoré vykonáte prostredníctvom jeho osoby, majú priamy dopad aj na jeho psychické rozpoloženie počas dialógov s určitými osobami. Poliaci sa snažili ostať verní svojej národnosti a po vzore kolegov z CD Projekt RED tak ponúkli rozvetvený dej s pár zásadnými rozhodnutiami, ktoré musí potvrdiť sám hráč. Pri akcii by bolo prosté zobrať do ruky modernú zbraň zabitého alebo priškrteného vojaka NRA, avšak ich arzenál podlieha odtlačku DNA, a preto Igorovi neostáva nič iné, než zbierať výhradne staré typy zbraní a pomocou ďalších ukoristených súčiastok si ich doma pekne krásne upravovať. Aj tento aspekt má za následok špecifickú porciu atmosféry, kedy sa s historickým koltom v ruke plazíte spoza kríku v snahe neupozorniť na seba protivníkov a dobre viete, že akonáhle padne výstrel, nemáte šancu z toho vyviaznuť živý. Munície je neustále málo (ahoj Resident Evil, Silent Hill a Noah Hill), každý protivník sa snaží vás oklamať a skryť sa v momente, kedy ten osudný výstrel padne, a preto som si postupom času zvykol na tiché likvidovanie všetkého na okolí.
Dosť ťažká otázka. Každopádne osobne by som rád videl oveľa väčší tlak na náročnosť, keďže survival je tu skôr braný ako okrajový doplnok a nepredstavuje nejakú zásadnú výzvu. Akčné momenty, kedy už musíte začať naozaj strieľať, by potrebovali dotiahnuť hlavne v zmysle dynamiky a rovnako by som rád videl protivníkov, ako neopakujú stále tú istú rutinu pohybu pri hliadkovaní - ani jeden vojak tu nesedí, ale stojí vzpriamene ako pravítko. Audiovizuálna stránka je však veľkým prínosom a už teraz sa teším na to, až budem môcť pre vás otestovať blížiacu sa verziu pre konzoly. Kto hľadá neotrený nápad pulzujúci uprostred zóny, nemal by si Chernobylite nechať ujsť, aj keď bude musieť prijať pár vyššie spojených nedostatkov. Suma sumárum ide totižto o ďalší patrične originálny nápad, aký The Farm 51 opäť dostane na mapu pozornosti hráčov po celom svete.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti The Farm 51
