O Chernobylite sme už napísali pomerne dosť, nie je to preto, že by sme hru mali tak strašne radi, aj keď si určite nevedie špatne, ale preto, že vydanie hry prebiehalo v podstate kaskádovo. Najskôr sme sa dočkali PC verzie, následne verzie pre staré konzoly a aktuálne je mi potešením recenzovať verziu pre next-gen konzoly. Za hrou stojí menšie poľské štúdiou The Farm 51, ktoré má na svedomí tituly, ako Deadfall Adventures, Painkiller: Hell & Damnation alebo Get Even, prípadne VR počin Chernobyl VR, ktorý si získal srdcia mnohých fanúšikov tejto neschválne známej elektrárne. Ako už asi tušíte, tak autori majú radi tematiku Černobyľu, takže sa neváhali do tejto lokácie po rokoch vrátiť a to tentokrát v príbehovej, survival FPSke čím zaujali aj mňa samotného.
V minulosti som bol pomerne veľkým fanúšikom titulu S.T.A.L.K.E.R, na ktorého druhý diel sa stále čaká, bohužiaľ v aktuálnej situácií na Ukrajine sa asi len tak ľahko nedočkáme a preto mi titul Chernobylite prišiel práve vhod.
Hlavným hrdinom je Igor Khymynyuk, ktorý je fyzik a zároveň je to bývalý zamestnanec černobyľskej elektrárne. Ten sa vydáva na dobrodružnú výpravu, ktorej cieľom je získať vzácny minerál, ktorý sa nachádza práve v zasiahnutej zóne. Názov minerálu je práve Chernobylite. Aby Igorove pohnútky neboli tak povrchné, do príbehu je začlenená aj Igorova snúbenica, ktorá sa stratila pri nehode v Černobyle, je to samozrejme už nejaký ten piatok ale Igor stále dúfa, že odhalí, čo sa jeho milovanej stalo. Po príbehovej stránke hry musím konštatovať, že je všetko priamočiarejšie a zábavnejšie, ako sa na prvý pohľad a popis môže zdať.
To na čo hra vsádza a myslím, že úspešne, je samotná atmosféra. Lokalita, v ktorej sa projekt odohráva je proste výnimočná a to nie len pre titul Chernobylite ale vlastne pre všetkých z nás, o okolí elektrárne sa traduje rôzne množstvo historiek a vo svetle posledných udalostí na Ukrajine si proste návštevu tohto celosvetového fenoménu nemôžete dovoliť minúť. Grafické spracovanie je moc pekné, hlavne čo sa týka prostredia, to je síce pomerne mŕtve (asi zámerne) ale oku veľmi lahodiace a tak nejak stále veľmi pochmúrne až strašidelné, čo značí, že vývojári definitívne odviedli výbornú prácu.
Celé je to takým zvláštnym mixom, ak by som ten mix mal čo najviac priblížiť tak by sa jednalo o mix hier This War of Mine – zbieraním zásob, interakciou s ostatnými postavami, ktoré sú na vašich rozhodnutiach priamo závislé a dopadmi vašich rozhodnutí. Ďalej by som hru prirovnal k titulu Fallout 4, to ale len kvôli štýlu akým je v hre pojaté vylepšovanie základne. Myslím si, že v tejto časti sa nechali práve týmto post-apokalyptickým titulom inšpirovať pomerne zásadne. No a samozrejme posledným titulom je S.T.A.L.K.E.R aj keď v tomto zrovnaní som pomerne opatrný, pretože aj keď sa predmetné hry na prvý pohľad zdajú takmer o tom istom, nie všetko čo vypadá rovnako je vlastne rovnaké... zostal by som preto s prostým zrovnaním prostredia a štýlu hry, kde je využívanie stealth prvkov kombinované s akčnou FPS.
Hra po celú dobu hrania útočí na vaše zmysly a o to viac, ak hráte na vyšší stupeň náročnosti. Do hlavy sa vám vkrádajú hlasy vašej snúbenice, ktorá vám našepkáva čo by ste mali robiť, je nutné zdôrazniť, že nenašepkáva vždy zásadne vo váš prospech. S týmto prvkom je spojený aj indikátor vašej psychickej zdatnosti, ktorý sa mi páčil veľmi a to hlavne v chvíľach, kde ste nútený hrať potichu a zabíjanie jednotlivých protivníkov zo zálohy si na vás vyberá svoju daň a to práve v podobe psychickej kondície.
V mnohých hrách jednoducho chodíte, lámete krky, alebo bezhlavo podrezávate hrdlá a váš hrdina nič, akoby to ani nebol človek. V Chernobylite sa s týmto prvkom pracuje a každá smrť nepriateľa má následky na vašu psychiku, čomu sa popravde ani nedivím. Jedná sa o veľmi zaujímavý element hry, ktorý bohužiaľ, akosi nie je dotiahnutý do dokonalosti.
Tým by sa ale popravde dala tak nejak okomentovať celá hra. Všetko čo tu vidíte a robíte má nádych skvelého nápadu a originality. Problémom je ale samotné spracovanie a prenos skvelého nápadu do jednotiek a núl. Pri hraní máte pocit, že všetko je také akési polovičné. To čo by ste od hry čakali proste neuvidíte a to čo je na tom najhoršie je fakt, že to očakávate, a to vo vlastne všetkých aspektoch hry. Grafika? V jeden moment máte pocit, že sa dívate na fotku, v druhý moment máte pocit, že ste sa vrátil do dôb PS2. Ovládanie? Hovoríte si, skvelý nápad, takto sa mi to páči, za pár momentov zistíte, že to vlastne nie je ono. Hrateľnosť? V ruke držíte krásnu zbraň, ktorá po výstrele vlastne nerobí to čo by ste očakávali a takto by som mohol pokračovať snáď donekonečna.
Nechápte ma zle, asi som len človek, ktorý už hral príliš moc hier v rôznych kvalitách a podľa prezentácie diela Chernobylite som asi čakal viac dôrazu na detail. To sa nestalo. Nič to ale nemení na tom, že štúdio The Farm 51 je menšie štúdio a dosiahnuť vysokých produkčných hodnôt v dnešnej konkurencií je skutočne zložité. Ja osobne som ochotný daný detail vstrebať a hru si užiť ale nemyslím si, že každý hráč si uvedomuje rozdiely medzi jednotlivými štúdiami a je mu to vlastne prakticky jedno. Dôležité je aby dostal titul, ktorý sa dobre ovláda, dobre sa hrá a skvele vyzerá a to bez kompromisov. Chernobylite týmto titulom nie je, neznamená to, že si ho ale neužijete, len budete občas musieť zažmúriť oko či dve.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti The Farm 51
