Či už si to priznáme alebo nie, ako konzumenti asociujeme drvivú väčšinu produktov, o ktoré máme potenciálny záujem, k niečomu, čo je blízke nášmu srdcu. Takýmto spôsobom ostatne funguje celý biznis s retro produktami, nech už je reč o hrách, nábytku, prípadne oblečení. Tak či onak, v nasledujúcom teste ostaneme v predsa len trochu komfortnejšej téme, aj keď určite dobre viete, že ja už dávno dokážem zrecenzovať všetko od hygienických potrieb, cez základnú farbu na plot, až po kastračné kliešte na barany. Tentokrát sa budeme venovať spoločenskej hre vytvorenej zlatými českými kostičkami, pardon, ručičkami. Project L pred časom vznikol v brnenskom štúdiu Boardcubator a jeho autorom je Adam Španěl. Ešte než sa pozrieme na pravidlá a povieme si viac o hre samotnej, určite vám dĺžim tú spomínanú asociáciu. Čo prvé vám napadne, ak sa pozriete na fotografie priložené k tomuto článku? Áno, spomeniete si na hru všetkých hier, čiže na Tetris.
Segment spoločenských hier, ktoré sa v poslednej dobe pretransformovali na epické diela, pre funkčnosť potrebujúce priestor na ploche dvoch jedálenských stolov, nám už len zriedka ponúka kvalitu prostredníctvom banálnej jednoduchosti. Určite uznáte, že akokoľvek jednoduché je hranie kultového Tetrisu, vo finále táto arkáda ponúka neskutočne hlbokú kombinatoriku a umožňuje hráčom budovať svoj vlastný štýl. Nechcem teraz tvrdiť, že rovnako na tom je aj čiastočná pocta spomínanej ruskej zábavy s názvom Project L, no ak už nič iné, tak sama o sebe prináša spojenie jednoduchého nápadu s oveľa komplexnejším pozadím, než sa na prvý pohľad môže zdať. Dielo môže rozbehnúť sólový hráč, no aj partia piatich nadšencov. Jednotlivé pravidlá sa pri počte hráčov fakticky vôbec nemenia a jediné, čo zažíva obmenu je počet skladačiek v banku. Účastník si má možnosť pred seba vytiahnuť maximálne štvoricu kartičiek s vopred vyrezaným miestom a jeho úlohou je vyplniť ju pomocou pestrofarebných kociek, ktoré ako keby vypadli z hlavy Alexeja Pažitnova.
Aj keď podľa oficiálneho letáku dodávaného k tejto stolovej zábave je spodná hranica veku stanovená na osem rokov, osobne si myslím, že pokojne do hry (s menšou pomocou) môžete zapojiť aj mladších účastníkov. Počas testovania som si to mohol overiť na vlastnej dcérke, ktorá len koncom roka sfúkne piatu sviečku na svojej stále sladkej torte života, ona si hranie tohto projektu zamilovala. Deti totižto zbožňujú farebné veci a zvlášť ak ich môžu skladať do seba a vytvárať tak rôzne obrazce. Presne na tomto princípe funguje aj zber bodov v hre Project L, kde je úlohou každého, zatiaľ čo sa jednotliví účastníci striedajú po smere hodinových ručičiek, vyplniť čo najviac kartičiek s čo najvyšším počtom bodov. Niektoré príklady síce body neprinášajú, ale zato lákajú na zisk exkluzívnych kostičiek. Vo finále sa tak hráč snaží nájsť akési ideálne tempo v zmysle zisku dostatočného počtu dielikov, aby popritom ešte stíhal získavať pre víťazstvo toľko potrebné body. Na stole ostávajú položené dve hromady kartičiek, z čoho jedna zastupuje tie jednoduchšie príklady a druhá tie náročnejšie.
Veľkou výhodou je tu instantná zábava, akú dosiahnete v momente, keď si vaši nečakaní hostia hodia svoje kabáty na neustlanú posteľ v spálni. Vysvetliť im základné princípy vám nezaberie viac než minútu a hra sa môže okamžite začať. Čím viac partií som odohral, aj po boku rodinných príslušníkov, o to viac som sa snažil vybrúsiť štýl vlastného hrania. Akonáhle si každý zvykne pripraviť všetko dopredu, ešte než na neho príde rad, celá partia sa zrýchli a rovnako tak nenastanú žiadne nudnejšie prestoje. Úvod, zatiaľ čo sa nováčikovia zoznamujú s konceptom, preto môže prinášať sériu suchších zásekov, no čím viac kôl absolvujete, o to hlbšie do diela samotného preniknete. Aj tento efekt je však dvojsečnou zbraňou, keďže po pár hodinách tvorenia obrazcov z plastových dielikov na vás čiastočne môže dopadnúť deka stereotypného uvažovania. Ak sa tak stane, odporúčam si ozvláštniť pravidlá nejakým vlastným nápadom, či skúsiť prebehnúť módy vytvorené komunitou. V tomto smere sa spomínaná jednoduchosť základných pravidiel dá ohýbať oveľa ľahšie, než v iných stolových hrách.
Záverom by som rád hodil pár slov smerom ku kvalite spracovania hry, ako aj balenia samotného. Project L vyšiel v limitovanej forme ešte minulý rok, ako výsledok úspešnej Kickstarter kampane, čím pochopiteľne v očiach ľudí, ktorí sledujú stolové hry, mohol vyvolať dojem oveľa väčšej produkcie. Do bežného predaja sa však dostáva už učesanejšia forma, s patrične kvalitným výberom jednotlivých materiálov. Prehľadové kartičky určené do rúk účastníkov by síce mohli byť z tvrdšieho papiera, avšak ich opotrebovávanie nepodlieha takému tlaku, ako samotné karty so skladačkami. Tie majú dostatočnú hrúbku a jednotlivé „Tetris“ dieliky do nich krásne zapadajú a tak sa vám ani pri prudšom pohybe nemôže stať, že by niečo vystrelilo preč a zapadlo do chumáču prachu pod skriňou. Jediné, čo mi tu tak nejako chýba, je textilné vrecko, ktoré by všetky dieliky aj karty zbalilo do jednej súdržnej formy a vyriešilo tak transport kamkoľvek do exteriéru - krabica je jednoducho v pomere k obsahu zbytočne veľká. Nič ďalšie mi už počas recenzovania nestihlo brnknúť po nose a tak by som bol rád, ak by ste podporili tento vysoko kvalitný projekt ktorý krásne využíva atmosféru známej videohernej arkády a vnáša ju do vlastnej zmesi nápadov. Nebudete ľutovať.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
