To, že jeme predovšetkým očami, človek zistí v momente, kedy nabehne do supermarketu hladný ako práve vylodený utečenec a jeho pohľad preskakuje z jednej potravinovej sekcie do druhej, ako keď Super Mario likviduje korytnačky jazdou po zadku a z kopca. Presne na tomto princípe však nefunguje len vizualizácia pri výbere jedál, ale rovnako tak by sme mohli charakterizovať mnohé naše impulzívne nákupy bez rozmyslu, ktoré nie vždy končia šťastne a s úsmevom na bankovom účte. Tak či onak osobne razím heslo, že prehnané plánovanie sotva prináša ono toľko potrebné potešenie a nech už by mal byť výsledok takýchto nepremyslených rozhodnutí akokoľvek nepríjemný, samotný proces je jednoducho zábavou a dobrodružstvom. V tomto duchu som si ja sám nedávno u lokálneho distribútora Blackfire zažiadal o spoločenskú hru Světlonoš, ktorá mi na istej nemenovanej sociálnej sieti vyskočila formou jednoduchej reklamy a okamžite som ju chcel mať na stole bez toho, aby som reálne vedel, do čoho vlastne idem vkročiť. Ak už ste vo svojom živote neraz spravili podobný krok, určite si teraz s radosťou spolu so mnou prejdete nasledujúce riadky, veď človek nikdy nevie, čo ho v živote čaká a hlavne, čo ho skutočne zabaví. Čo myslíte; zabavil nás práve tento projekt?
Za výberom zaujímavo pôsobiaceho názvu Světlonoš sa v mojom prípade skrývala predovšetkým zvedavosť. Prebal samotný totižto priamo navodzuje chuť zobrať do ruky pastelku a začať ono svetlo vnášať do jeho rýdzo čiernobieleho stvárnenia. Práve dobre vyvážený a správne štylizovaný pomer medzi bielou a čiernou farbou je alfou a omegou celej pointy tejto nenáročnej stolovej partie pre jedného až štyroch hráčov - v čase, kedy píšem recenziu, sa spoločnosť Blackfire úpenlivo snaží preložiť pravidlá pre sólový part do českého jazyka a ak sa ich snaha v momente, keď tento text čítate, ešte náhodou nestretla so zdarným ukončením, budete si musieť vystačiť s konceptom pred dvoch až štyroch účastníkov. Začnime už len samotným príbehovým partom. Fantasy svet, kde sa Světlonoš odohráva, je po dlhej pauze opäť ponorený do hlbokej tmy, čo je moment, kedy sa začínajú rodiť legendy. Niečo, ako keď Link zo série The Legend of Zelda zo seba skopne teplú deku, pretože čas si žiada pravého hrdinu. V prípade Světlonoša je tých hrdinov však oveľa viac a ich cieľom nie je zachraňovať princeznú pred úlisným poisťovacím agentom, ale naopak, priniesť svojmu rodisku svetlejšie zajtrajšky - doslova musia zbierať svetlo a s ním potlačiť všadeprítomnú tmu schopnú pretrvať niekoľko desiatok rokov. Cieľom hráčov je si postupne vybudovať členitú skupinku osobností s pestrými schopnosťami, ktoré nemusia byť výhradne pozitívnej povahy, aby vo finále dodali kraju čo najviac svetla a umiestnili sa na prvom mieste celkového rebríčka. Idete do toho s nimi?
Nemám teraz samozrejme na mysli ten tanec, ale skôr ideu videohry, ktorá nás svojho času opantala predovšetkým vďaka krásne dávkovanej a pochmúrnej čiernobielej atmosfére. Světlonoš je v mnohom práve ako spomínaná indie hra, keďže okrem motivácie využíva prvky dvoch farieb ako nástroja pre vyjadrenie všetkých cieľov. Na jednu stranu by niečo takéto pretavené do papierovej formy mohlo pôsobiť trocha depresívne, avšak tam, kde začínajú krásne a ručne kreslené prvky (obrovská mapa a očarujúce bytosti vyobrazené na proporčne úmerných kartičkách), naopak končia farebné hádzacie kocky ako akýsi symbol nádeje na zmenu - nádej je niečo, čo v dnešnej dobe potrebujeme o to viac, ale to vám asi nemusím dva razy pripomínať. U hry Limbo sme nič také ako farbu samozrejme nemali a možno aj preto sa mi celé toto spodobňovanie a asociovanie javí ako vhodným rozšírením pre každého umelecky založeného hráča, nech už rozprávame o digitálnej alebo fyzickej interakcii. Autormi jednotlivých kresieb sú už od pohľadu skúsení umelci, ktorým sa pomocou surových liniek čiernej tuše podarilo na bielom podklade oživiť tvorov, akých by ste sotva chceli stretnúť čo i len vo vlastných snoch. O to väčším zadosťučinením sa stáva moment, keď sa hádzaním farebných kociek predstavujúcich tradičné živly snažíte ich schopnosti posunúť na novú úroveň. To je ten moment, tá predstava o pastelke zarývajúcej sa temného artu, akého som sa pri recenzovaní nevedel nabažiť.
Dobre, dosť bolo ospevovania vizuálnych aspektov, poďme si rozobrať hrateľnosť ako takú. Už v úvode spomínam poskladanie vlastnej družiny, čo sa samozrejme nemení, avšak práve tá funguje na základe hádzania kociek v snahe aktivovať vašim hrdinom/bytostiam potrebné schopnosti. Ak vám pri jednotlivých hodoch nebude priať šťastie, nielen že nedosiahnete dostatok bodov plynúcich z pohybu krajinou alebo kombinácií špeciálnych symbolov, ale zároveň môžete o členov svojho tímu dokonca prísť (poznámka autora; zomrú a odoberú sa v kvapalnej forme späť do nádoby s tušom). Ak to na vás znie rovnako trocha depresívne, nemusíte sa v tomto smere hneď strachovať. Koncept je síce jednoduchý, ale cez to všetko pracuje s väčším množstvom pozitívne ladených barličiek, aké vás motivujú ísť ďalej a skúšať niečo nové. Takže nie, nemyslím si, že hlavný mechanizmus lipnúci na náhode spúšťa na krk hráča zároveň nejaký Damoklov meč, je to skôr o tom, ako vás Světlonoš chytí za srdce a či mu dáte šancu odkryť všetky svoje esá, alebo to vzdáte ešte skôr než sa dokotúľa posledná krásne priesvitná kocka. Akonáhle si dostatočne zvyknete na nie práve náročné pravidlá a vaše okolie dostane chuť pustiť sa do zberu svetelných lúčov, tempo hry naberie ten správny spád. Celý koncept funguje výborne v skupine mladších a dospievajúcich jedincov, ktorým komplexnosť itemu bude v hlave evokovať pocit, že za tým celým musí byť jednoducho niečo viac, než je napísané v návode - a skutočne je, pretože detská fantázia je vec, na akú sa nechytajú ani tvrdé drogy.
Zbieranie bodov má, ako uvádzam v predchádzajúcich odsekoch, hneď niekoľko podôb. Ako sa striedajú kolá (je ich osem podliehajúcich piatim fázam) a kocky lietajú kade tade po stole, jedna z vami vybraných strán mapy sa pre vás môže, ale aj nemusí, stať akousi formou pretekárskej dráhy. Obe verzie mapy majú svoje zaujímavé, ale aj menej atraktívne lokácie, avšak človek sa aj tak zase sústredí predovšetkým na správne rozhodovanie sa počas jednotlivých častí dňa - ide o fázy štartujúce ráno a končiace večer, kedy má hráč k dispozícii všetky taktické schopnosti, aké mu jeho kocky dovolia rozsvietiť. Pravidlá sú prosté a nie je po jednej skúšobnej partii, ktorá nám pri teste trvala niečo málo cez päťdesiat minút, už nutné sa ich ďalej učiť. Ostatne aj posledný menovaný aspekt môže byť pre vás, prípadných záujemcov o kúpu Světlonoša, veľkou devízou, pretože dnešná uponáhľaná doba nám nedovoľuje míňať čas na doučovanie pripitých rodinných príslušníkov, podľa ktorých je "Hajzel" vrcholom stolových hier. Kto miluje originálny art a rád vrhá kocky ako v kasíne, nemal by si vyššie popisované dielo nechať ujsť. Ja osobne som si ho totižto s radosťou zaradil do zbierky a bol som rád, že tento trocha impulzívny výber nového materiálu do našej sekcie recenzií spoločenských hier z papieru a plastu dopadol viac ako pozitívne.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Blackfire
