S pôvodným vydaním akčnej 3D plošinovky Ghostrunner sa nepriamo spájal aj obrovský hype okolo dnes už viac než výrazne zabudnutého Cyberpunku 2077, keďže dielo spoločností One More Level a Slipgate Ironworks, rovnako tak ako RPG od CD Projekt RED, využíva špecifickú atmosféru založenú na odnoži science fiction krútiacej sa okolo informačných technológií a kybernetického sveta. Samotný Ghostrunner, toho času vydaný pre starú generáciu konzol vrátane Nintenda Switch a PC, dokázal pomerne slušne uspieť nielen v očiach odbornej, ale aj laickej verejnosti a ešte v polovici aktuálneho roku 2021 mal na konte predaných viac než 600 000 kusov. Táto cifra evidentne bohato stačila investorom z 505 Games, aby opäť otvorili svoje peňaženky a ohlásili priame pokračovanie využívajúce hardvérový potenciál najnovších počítačov a next-gen konzol. Práve o nových konzolách bude reč v nasledujúcom texte, keďže si rozoberieme aktuálne vydaný port pre PlayStation 5, ktorým sa čaro diela Ghostrunner dokázalo obaliť do technicky výrazne lepšej kvality - minimálne takto to deklarujú autori portu.
Prechod na hardvér, ktorého hlavnou pýchou je super rýchly SSD disk sa v súvislosti s Ghostrunnerom zdá byť ako viac než dobre mierenou stratégiou. Práve rýchle nahrávacie časy totižto pomáhajú neutralizovať adekvátnu frustráciu z opakovaného zomierania. Áno, v tejto hre sa totižto zdochýna ako na bežiacom páse a dôvodom je priam smrtiaci princíp likvidovania súperov pomocou jedného zásahu - platí to pochopiteľne aj opačným smerom. Na jednu stranu, ešte než by ste práve do takto vyhradeného konceptu chceli investovať svoj drahocenný čas, je logické pýtať sa samého seba; či máte chuť dookola opakovať jednu a tú istú sekvenciu až sa vám podarí, alebo na to celé hodíte už vopred bobok. Tak, ako to ale u náročných hier už všeobecne býva, za tou vlnou sĺz a potu sa skrýva niečo uvoľňujúce, ba až katarzné, a presne takto by sa vlastne dala definovať pointa hrateľnosti spojená so značkou Ghostrunner. Je to hra vystavaná na smútku a radosti. Ak sa dokážete v tomto koktaile dostatočne motivovať a skúsite jej dať šancu, behom tých osem hodín hrania (príbeh + zbieranie bonusov) môžete zažiť skutočne obohacujúce pocity, aké vám drvivá väčšina iných hier nebude schopná nikdy ponúknuť.
Dejová linka v tomto prevedení symbolizuje veľakrát videné a ešte raz tak zažité klišé okolo boja s despotickým vládcom držiacim opraty od sotva spravodlivých zákonov. Vaše meno je Jack, ale zvyšok sveta vás môže poznať pod prezývkou Ghostrunner, tú si však musíte zaslúžiť a preukázať svoj talent smrtiacej biomasy lietajúcej vzduchom s katanou tak ostrou, že by presekla betónový blok na polovicu. Scenár sa vás nesnaží trápiť hlbokými myšlienkami a nesie sa v duchu jednoduchých princípov boja dobra proti zlu. Na jednu stranu je to vlastne správne zvolený postup, keďže kto by mal chuť okrem vlastného zomierania ešte riešiť nejakú filozofiu bytia, každopádne by možno neškodilo, ak by autori do úzadia natlačili predsa len trocha viac tej omáčky a vaty na dotvorenie lepšej atmosféry. Neriešme však scenár ako ekvivalent trojnohej stoličky a poďme na to oveľa podstatnejšie, čiže na hrateľnosť. Ústredný hrdina má možnosť behať po stenách a odrážať sa smerom k nič netušiacim protivníkom, ktorých posledný zvuk v ušiach pripomína kov režúci ich vlastné telá. Ghostrunner pracuje na jednoduchom princípe súperenia v menších či väčších arénach, kde sa Jack prostredníctvom vašich pozorovacích schopností snaží odhaliť slabiny protivníkov, to všetko vo svižnom a po fyzikálnej stránke dobre zvládnutom tempe.
Akčné súboje sú po stránke komplexnosti na vysokej úrovni. Jednotlivé prostredia vám dávajú priestor na taktizovanie, čím automaticky vytvárajú dojem, že je v prípade neúspechu možné skúsiť neskôr zase iný postup a inú taktiku. V tomto prípade musím autorov pochváliť za vytvorenie systému odmien, ktorý reflektuje na vašu snahu skúmať okolie a využívať ho vo svoj prospech nielen pri likvidovaní protivníkov, ale súčasne aj pri hľadaní postranných bonusov. Ghostrunner je náročná akčná plošinovka plná brutality, kde stačí jedno zaváhanie a vaša päsť zrazu pozná ten pocit dunivého udierania o stôl. Čím ďalej sa dostanete, o to viac rozličných súperov stretnete a ich odstránenie nebude otázkou pár minút, ale naopak dlhodobejším poznávaním okolia a ich vlastných trikov. Pointou však je, že akonáhle vám to celé zapadne do seba a neskôr stretnete toho istého súpera, jeho likvidácia už bude len otázkou času a trpezlivosti, čo je ďalším dielikom do v tomto texte už spomínanej schémy vybudovanej na silnom prvku motivácie. Hra ako taká je z väčšej časti spravodlivá, aj keď sa tu nájde niekoľko momentov, kedy si budete neveriacky ťukať na čelo a nadávať na nedomyslený level dizajn. Samostatnou kapitolou v zmysle akcie ostávajú krásne riešenú súboje s bossmi. Tie búrajú onen ťažko získavaný pocit istoty z predchádzajúcich akčných sekvencií a prinášajú vám ešte o kus hrubšiu vrstvu patričnej výzvy a s ňou spojenú motiváciu.
V hernom prostredí, kde neexistuje priestor na chybu, sa dokáže realizovať len malé percento hráčov samotných. Čím viac obsahu v tomto prípade nasajete, o to väčšia náročnosť vám skočí na chrbát. Autori sa snažili do hry implementovať aj špeciálne schopnosti, niečo ako pomocné barličky, ktorými v obmedzenom režime dokážete zlikvidovať prvých pár súperov bez toho, aby ste museli prísť priamo k nim. Na jednu stranu je táto výhoda v istých arénach vítanou pomocou, ale sú miesta, kde vám použitie niečoho takéhoto z dlhodobejšieho hľadiska skôr ublíži, než pomôže, keďže protivníci môžu po vás strieľať aj z veľkej diaľky. Zažil som niekoľko situácií, kde som si v hlave vedel vopred vytvoriť taktiku na postupné vyčistenie danej arény, ale na základe vyžadovania až prehnanej presnosti som daný úsek musel opakovať pokojne aj tridsaťkrát, než sa to celé podarilo. Nie všetky časti Ghostrunnera sú schopné vás potešiť a paradoxne sa to spája aj s postupným získavaním nových taktických možností, keďže čím viac toho máte k ruke, o to komplikovanejšie sa z tej plejády postupov vyberá ten správny. Boj sa totižto odohráva vo vysokom, ba miestami až frenetickom, tempe a človek tak musí reagovať s chirurgickou presnosťou, inak ho čaká smrť a otestovanie schopností SSD disku.
Celá recenzia vznikla predovšetkým na základe vydania next-gen balíčku, ktorým autori chceli preniesť vysoký technický štandard aj mimo PC. Vylepšená verzia ich pôvodnej práce tak prináša hneď niekoľko noviniek, kam spadá špeciálny hardcore režim (to v prípade, ak by vás nebodaj samotný základ dostatočne nevytrápil) a rovnako tak aj modus pomocnej ruky - v ňom vám hra samotná dáva nápovede počas hrania a navádza vás tým správnym smerom. Čo sa týka technickej stránky, tak mnou testovaná PlayStation 5 verzia ponúkala podporu 4K rozlíšenia, 120 FPS, vylepšené HDR, ray tracing, 3D zvuk a predovšetkým haptickú odozvu pri ovládaní cez DualSense. Všetky tieto vymoženosti súčasnej hernej doby dozaista pomohli zvýšiť audiovizuálny aspekt hry samotnej, aj keď pochopiteľne nie nejako zásadným spôsobom. Je to príjemný bonus, aký vám môže pomôcť pri rozhodovaní počas kúpy, ostatne cenovka za Ghostrunner padla na úroveň tridsiatich dolárov, čo nie je vôbec zlá ponuka. Každý, kto by chcel zažiť poriadne napínavú akciu podávanú vo frenetickom tempe a okorenenú vysokou náročnosťou plnou výziev, sa môže v prostredí tohto interaktívneho diela so špecifickou atmosférou dozaista realizovať. Nie všetko, čo však hra prezentuje v pozitívnom zmysle, sa nakoniec dá zaradiť do jej plusov.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti 505 Games
