Rád by som niekedy stretol toho jedinca čo si nikdy nenechá ujsť moje recenzie z kategórie notebookov (ak taký existuje), nech už je rozdiel medzi testovanými modelmi akokoľvek banálny. Okamžite by som mu potriasol rukou, následne ho objal a hneď ako by sme si spoločne úprimne poplakali nad celým tým navonok stereotypným šialenstvom zaobaleným do mojich písmeniek, pozval by som ho na pohárik ním preferovaného jedu. Cez to všetko sa však skutočne nachádzame v dobe, kedy laptopy rôzneho zamerania, či už herné, kreatívne alebo pracovné, vykazujú oveľa väčšie ambície v rôznych aspektoch pestrosti, než tomu bolo v minulosti. Len si spomeňte na tú éru plnú hranatých krabíc čo sa na seba podobali ani nie tak výzorom ale skôr istou aurou fádnosti – boli šedé a vyzerali ako stavebný materiál a nie sofistikovaná elektronika. Dnes už máme k dispozícii plejádu špecifického hardvéru, pomocou ktorého popredný svetový výrobcovia ukájajú aj tie najmenej podstatné potreby bežného konzumenta. Žiarivým príkladom je ASUS. Táto spoločnosť sa posledné mesiace snaží inovovať svoje staršie modely notebookov a to tým, že do nich integruje OLED obrazovky. Cieľom je prinášať oveľa kvalitnejší vizuálny zážitok a eliminovať škodlivé modré svetlo. Najnovšie sa nám do redakcie dostal model ASUS Vivobook v pätnásť palcovom prevedení, na ktorého benefity sa teraz spoločne pozrieme.
Začnime trocha povrchným argumentom. Cena totižto rozhoduje, či už sa chystáte kúpiť nové zimné pneumatiky na svoj automobil alebo uvažujete o investícii do pracovného počítaču v kompaktnom rozmere. A presne taký je aj Vivobook 15 s OLED obrazovkou, ktorý vás v úžasnej konfigurácii s procesorom Intel Core i7 a operačnou pamäťou 16 GB bude stáť len cca 1000 Eur. Prečo to slovíčko len? Dôvodov tu je hneď niekoľko, predovšetkým treba začať opisom samotného displeja. Technológia OLED sa ešte donedávna spájala výhradne s prémiovými a tak oveľa drahšími počítačmi. Dnes sa s ňou stretávame čoraz častejšie, či už ide o mobilný telefón strednej triedy alebo práve výkonnostne nadštandardne vybavený notebook rovnakého zaradenia. ASUS tak chce, aby ich verný zákazník mal možnosť vylepšiť si svoje už rokmi preverené skúsenosti o krajší a hlavne zdraviu prospešnejší panel – presne to reprezentuje nami testovaná vzorka radu Vivobook. Dizajnová stránka je v tomto prípade sama o sebe uspokojivá a aj keď ja osobne nie vždy uznávam akúsi materiálovú polovičatosť, tak v danom prevedení je onen pomer medzi kovom a plastom namiešaný do uspokojivej roviny. Vrchné veko šasi je pochopiteľne plne kovové a nesie krásne gravírované logo výrobcu, ako aj radu Vivobook. Zvyšok je však už plne v réžii tvrdeného plastu a tak celý počítač nemôžete posadiť vedľa klasického pätnásťpalcového ZenBooku, keďže ten by si svojím spracovaním utrhol všetku pozornosť. Samotný prístroj však výber materiálov využíva na skresanie celkovej váhy. Máloktorý prenosný počítač sa v takejto veľkosti môže pochváliť váhou na hranici 1,7 kilogramu.
Otvoriť notebook pomocou jedného prsta si vyžaduje trpezlivosť ale rozhodne sa to dá. Pánty či presnejšie povedané jeden pozdĺžny pánt je v tesnej blízkosti vetracích mriežok, s čím sa spája aj uspokojivo riešený systém chladenia. Počas merania pri maximálnej záťaži sa teplo situované do oblasti klávesnice nedostalo do kritickej roviny – aj keď v niektorých miestach ukázal teplomer údaj cca 45 °C. O niečo teplejšia bola spodná pravá časť, kde sa v mojom prípade meranie dostalo cez 52 °C. Celkový systém chladenia zvýhodňuje ľavú stranu laptopu na úkor pravej avšak opakujem, ani pri spustení náročnej hry, počas ktorej všetky procesy bežali na maximálne otáčky, nedosiahla teplota kritický bod, kedy by ste šasi nemohli držať v rukách alebo mať položené na kolenách. Teraz hovorím k tomu môjmu potencionálne vernému čitateľovi: dobre vieš kamarát, že už som recenzoval aj herné mašiny, ktoré mi na kolenách spôsobili popáleniny druhého stupňa – mňa len tak niečo nerozhodí. Softvér MyAsus pri regulácii chladenia vychádza z klasického výberu niekoľkých režimov a ani pri tom najvyššom nerozkrútil ventilátor do takej miery, aby následný hluk presiahol päťdesiat decibelov. Vráťme sa však teraz k opisu konektivity, respektíve celkovej ponuky vstupov. V tomto bode musím konštatovať menšie sklamanie, keďže jediný integrovaný USB-C port neprináša podporu pre DisplayPort. Klasické USB-A vstupy sú navyše pomerne staršieho razenia a v jednom z troch dostupných verzií ide dokonca o 2.0 vstup. Aby toho sklamania nebolo málo, tak výrobca pri HDMI siahol po 1.4 formáte, užívateľ nemá možnosť notebook spárovať s externou zobrazovacou technikou pri rozlíšení 4K a súčasne 60 FPS. Konektivitu aspoň čiastočne zachraňuje vstup pre MicroSD karty a samozrejme aj 3,5 milimetrový a kombinovaný audio konektor.
Po odklopení vrchného a nárazuvzdorného veka na vás vyskočí kompletná a ergonomicky dobre vyriešená klávesnica s tichými nízkoprofilovými spínačmi. S písaním a celkovou odozvou som počas testu nemal žiadne výrazné problémy, ostatne tento aspekt je u značky ASUS väčšinou vždy v pozitívnej rovine. Pri dolnej hrane sa nachádza stredne veľký touch-pad s funkciou celoplošného klikania. Prsty po povrchu kĺžu pomerne dobre aj keď zložitejšia interakcia v niektorých prípadoch trocha stagnovala, hlavne keď som chcel pri úprave fotografie zvýrazniť na milimeter presnú mriežku – na bežnú kancelársku prácu je však výkon touch-padu dostačujúci. Poďme sa konečne pozrieť na kvalitu hlavného argumentu prečo siahnuť po vynovenom Vivobook 15. Full HD OLED panel (60 Hz) servírujúci vysoký kontrastný pomer oceníte predovšetkým pri práci v nočných hodinách, kedy sa technológia OLED ukazuje byť veľkou výhodou. Oproti minulému modelu sa zlepšila kvalita pozorovacích uhlov, to je však málo zásadný argument na investíciu v prípade, že doma máte len o pár rokov starý model podobnej veľkosti. Samotný displej prichádza už od výroby výborne skalibrovaný a tak sa v interiéroch, kde vám nehrozia odlesky z reflexného povrchu panelu môžete dočkať skutočne krásnych a živých farieb. OLED to zvláda aj napriek trocha slabšej svietivosti (400 nits) a ja osobne som si už na túto technológiu natoľko zvykol, že pri testovaní IPS obrazoviek začínam badať aj tie minimálne rozdiely. Je nutné povedať, že ich zase nie je toľko, aby ste museli svoje súčasné stroje automaticky hádzať susedovi do bazéna. ASUS Vivobook 15 s verziou OLED panelu zostáva stále solídnym kusom spoľahlivého pracovného laptopu s menším presahom – výrobca okrem výborného procesoru Tiger Lake jedenástej generácie pridal aj integrovanú grafickú kartu Iris Xe, vďaka čomu sa prístroj nebráni ani vyložene jednoduchším herným zážitkom. Skúšal som spustiť aj náročnejšie programy na úpravu fotografií, tu bolo nutné všetky ostatné úkony eliminovať a sústrediť sa na minimálnu interakciu.
Ako je na tom batéria? Jej kapacita je pomerne nízka (41 Wh), vďaka čomu ju pri pracovnom procese môžete udržať výhradne po dobu šiestich hodín. Naopak, plné zaťaženie pri maximálnom jase vybije notebook už behom jednej jedinej hodiny. Spoločnosť ASUS nám prináša o OLED vylepšenú pätnásťpalcovú kamarátku vhodnú do bežného pracovného dňa, kedy je nutné nebyť príliš vzdialený od elektrickej siete. V zásade ide o notebook spadajúci do strednej triedy so sympatickým dizajnom a prémiovým panelom, čo celé uzatvára perfektný procesor a s ním spojený výkon. OLED sám o sebe je vec, ktorú síce chcem odporúčať každému, avšak nie nutne len na základe jedného jediného argumentu – rozhodne táto technológia nie je pákou na nakupovanie nových počítačov s identickými vnútornosťami aké už máte doma. Ak by som mal použiť jedno slovíčko schopné zhrnúť kvality Vivobook 15, bolo by to slovo: štandard. Všetky vyššie vymenované pozitíva sú totižto jemne zrazené nie zrovna zanedbateľnými negatívami – konektivita, zastaraná webová kamera, žiadne bezpečnostné prvky a kapacita batérie. Vivobook je však cez to všetko sympatický a cenovo dostupný laptop, s ktorým treba aj naďalej počítať.
Za poskytnutie produktu na preview ďakujeme spoločnosti Asus
