Videohry a umenie, to už dávno nie sú dva pojmy, po ktorých spojení každá sofistikovaná dáma v rokoch zhíkne a hodí sa do náručia svojho znudeného sluhu. Interaktívna kultúra už dokázala presvedčiť mnohých zarytých odporcov invencií v umení o tom, že je schopná prinášať jedinečné zážitky a aj my sme sa už naučili, že to pravé herné umenie nevzniká paradoxne v AAA vodách, kde to peniazmi len srší, ale skôr v tej nezávislej scéne - ostatne tak ako tomu je aj v klasickom umení. Dnes sa spoločne preto pozrieme na debut nemeckej spoločnosti Monokel, ktorá sa rozhodla nechať sa inšpirovať jedným z tých herných umeleckých diel posledných dvoch dekád, a to projektom Limbo od kolegov z Playdead.
White Shadows už navonok pôsobí ako Limbo a dielo samotné sa to nesnaží ani počas premietania svojho trojhodinového obsahu nejako skrývať. Po grafickej stránke sa tu rozprávame o príjemnej súhre medzi temnotou a svetlom, kde oba tieto významné prvky hrajú svoju vlastnú dôležitú úlohu v postupnom prechádzaní nenáročným level dizajnom. Už od úvodu som mal v tomto ohľade príjemný pocit z hry samotnej a tešil som sa, kam ten naratín o vtákoch utláčaných inými zvieratami vlastne povedie, avšak vo finále som po spomínanej pomerne krátkej hracej dobe ostal trocha sklamaný. Áno, evidentne sa tu neskúsení vývojári snažili využiť v dnešnej dobe nešťastne znásilňovaný odkaz Orwella, avšak ich podanie Zvieracej farmy vo finále skáče na jednej nohe a celkovo by potrebovalo dotiahnuť do nejakej súdržnej podoby. Sledujeme totižto osud havranej slečny, ktorá sa úplnou náhodou zachráni pred istou smrťou, a to ešte vo svojom rannou veku, aby následne precestovala veľký kus dystopického sveta, kde neexistuje slnečná energia a všetko svetlo je generované umelou cestou.
Tam, kde Limbo nepoužívalo významnú naratívnu vložku, sa jeho neskôr vydané nepriame pokračovanie Inside snažilo ísť už aj touto cestou. V prípade White Shadows preto môžeme hovoriť o inšpirácii viacerými dielami z Playdead, čo samo o sebe nie je samozrejme na škodu. Len mňa v tomto smere mrzí, že to debutujúci Nemci zo štúdia Monokel nepojali predsa len komplexnejšie a usekli príbeh tam, kde som ho ja považoval za ešte sa rozvíjajúci. V prípade scenára preto White Shadows nedokáže naplniť tie sľuby, aké vám podsúva behom úvodných kapitol a treba s tým ešte pred investíciou doň rátať. Čo tu máme ďalej? Náročnosť puzzle častí nie je nijako vysoká a aj keď sa môže stať, že vás pár prekážok zamestná viac, než je bežné, po pár minútach už budete hrdo pokračovať ďalej. Čo je však na tejto 2,5D značke vyložene fascinujúce? Súhra čiernobieleho artu s klasickou hudbou znejúcou v útržkoch na pozadí. Štylistická stránka tvorená dvoma farbami je v podaní autorov tejto plošinovky na vysokej úrovni a ak by sa pod hru podpísalo spomínané Playdead, vôbec by to nevyzeralo nejako podozrivo. Pochmúrna atmosféra rannej elektrickej industrializácie vám navodí pocit, že sledujete film zo začiatku dvadsiateho storočia a ak máte radi tento formát artu, budete si v prípade White Shadows doslova krochkať blahom.
Ovládacia schéma si vystačí s jednoduchým využívaním smerového vedenia ústrednej postavy a jedným akčným tlačidlom. Na ovládanie si preto zvyknete okamžite a aj keď ide o indie hru, vo finálne som nenarazil na žiadne významné technické limity, ktoré by vám mali brániť ju s prehľadom dokončiť. Po absolvovaní úvodnej kapitoly vám bude hneď jasné, že postup vpred si vystačí s časovaním skokov a menšími stealth prvkami, avšak v praxi sa nájde aj pár vyložene akčnejších situácií, ktorých vyzradením by som vám však mohol pokaziť dojem z hry samotnej. White Shadows zlyháva v tom správnom dávkovaní tempa a v zakončení príbehového partu, avšak snaží sa to kompenzovať umeleckým artom a hudbou na pozadí. Estetickú časť preto v prípade tejto hry treba brať ako významné pozitívum a väčšie výhrady nemám ani smerom k hrateľnosti. Pre spoločnosť Monokel je to úvodný krok do veľkého a nemilosrdného biznisu, ktorý vyložene nesklame, ale z pohľadu celku ani nenadchne. Evidentne však v tíme majú chuť prinášať na scénu jedinečné umelecké zážitky a ja sa už teraz teším, s čím prídu nabudúce.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Monokel
