S holandskou spoločnosťou Guerrilla Games sa v mojom prípade spájajú primárne spomienky na ich dnes už trocha zabudnutú FPS sériu Killzone. Tá svojho času definovala samotné štúdio, ktoré drvivú času svojej histórie produkovalo exkluzívne hry výhradne pre SONY PlayStation, a keď im takto pred piatimi rokmi vyšlo niečo iné než práve ďalší Killzone, osobne som to nejako výrazne neprežíval. Horizon Zero Dawn sa tu aj cez moju menšiu skepsu jednoducho zjavil a už behom krátkej chvíle si, v tej dobe ešte ako exkluzivita na PlayStation 4, dokázal podmaniť značnú časť vlastníkov danej platformy. Nie len, že je dnes prvý Horizon pre samotné Guerrilla Games ďaleko úspešnejším projektom, než kedy bol akýkoľvek diel série Killzone, ale súčasne sa jedná o IP s potenciálne obrovským rastom aj do budúcnosti. Veď prvé dobrodružstvo hrdinky menom Aloy si zakúpilo viac než dvadsať miliónov ľudí naprieč PS/PC a rovnaký úspech sa očakáva aj od práve prichádzajúcej dvojky. S ňou som mal tú česť stráviť necelý mesiac a v čase, kedy ste si možno práve predobjednávali tú svoju ideálnu verziu, nezabúdajme, že táto akčná RPG vychádza súčasne na novú, ale ešte aj starú, generáciu PlayStation strojov, som bol ja osobne už dávno zamilovaný do spomínanej slečny. Aby ste tomu rozumeli, prvý diel som nikdy nehral, ani ako novinár a ani ako bežný hráč, a preto budú nasledujúce riadky čiastočným sypaním si popola na svoju vlastnú plešatú hlavu.
Nepobozkaný v zmysle poznania príbehu prvej časti tejto, teraz už, série som sa s vervou pustil do Horizon Forbidden West a dúfal, že samotná prekážka o neznalosti vecí minulých mi neskazí výsledný dojem. Našťastie aj na tento aspekt sa pri vývoji pochopiteľne myslelo a ak by ste prípadne trpeli rovnakým deficitom a Zero Dawn nikdy neskúsili, v úvode vás čaká stručná, ale jasná rekapitulácia všetkých podstatných faktov. Čo podstatné vlastne vieme? Hrdinka Aloy síce v závere jednotky uspela a potlačila zlé sily snažiace sa o zničenie ľudstva, avšak jej misia ani zďaleka nedosiahla stavu, kedy by si mohla vyložiť nohy na stôl a nerušene popíjať dobre vychladené pivko. Je nutné veci dotiahnuť do úplného konca, s čím sa v prípade dejovej linky s pomerne jasným podtitulom hráč vydáva na západ. A tu by som rád scenár a celý dejový part tak nejako predčasne uťal, ostatne práve toto samo o sebe spadá medzi silné pozitíva hry ako takej a nechcel by som vás preto pripraviť o prekvapenie a nebodaj vyzradiť nejaké dôležité informácie. Výprava, ako aj vetvenie dialógov s cieľom vytvoriť na pozadí základnej idei deja Horizon Forbidden West komplexnú myšlienku o postapokalypse odohrávajúcej sa na našej planéte v rôznych podobách, tu spoločne koexistujú s prepracovanou hrateľnosťou a výsledkom je veľké zadosťučinenie pre každého, kto sa rozhodne pomôcť Aloy s jej životnou misiou.
Po boku Aloy sa snažíte zastaviť smrtiacu nákazu a súčasne, minimálne v úvode, stretávate staré známe tváre, ktoré vám pomáhali alebo škodili počas jej prvého dobrodružstva. Bolo pre mňa zážitkom sledovať akýsi reštart ľudskej civilizácie, rozdelenej do kmeňov, ako sa snaží odolať nebezpečnej sile strojov premenených do podoby dávno vyhynutých zvierat. Aloy zvláda partizánsky boj, pri ktorom sa vie v tichosti priblížiť k nepriateľovi a ak jej to situácia dovolí, osedlať ho alebo zničiť. Horizon sa aj naďalej definuje do dvoch hrateľnostných rovín. Na jednej strane máme prieskum a na tej druhej čistú akciu. Počas prieskumu ste schopní pomocou horolezectva vyliezť takmer na každý kopec na mape a pri akcii zase využívať bohatý arzenál prevažne určený na boj z diaľky. Šípy v talóne vybavené špeciálnymi substanciami schopnými poslať do hrdzavého železa každého robota, čo sa vám hodí do cesty, si vyrábate doslova prikrčení vo vysokej tráve a zatiaľ čo pomocou umelej inteligencie skenujete konkrétnu časť nepriateľa, už vopred je vám jasné, že akonáhle ju dokážete odstreliť ešte skôr, než stroj zničíte, bude možné ju využiť na stavbu nového vybavenia alebo prípadne ju patrične speňažiť - voľba je len na vás. Tlieskam za taktické možnosti spojené s triedením strojov ako takých, kde na jeden druh funguje voda a na iný zase napríklad ľad a oheň. Hráč tak neustrnie na jednom mieste a musí neustále uvažovať a kalkulovať ako ďalej, zvlášť ak si v úvode vyberie vyšší stupeň náročnosti.
Vyváženosť interakcie by sama o sebe nefungovala, ak by autori nezabezpečili dostatok pestrosti pri hlavných, ale aj vedľajších misiách. Mapa u Horizon Forbidden West je skutočne obrovská a vďaka jej proporciám vás postupne zoberie do pestrej palety lokácií - piesok, sneh, tráva, voda, kameň. Všade, kam povedú vaše kroky, sa neustále niečo deje a to teraz nemám namysli opätovný respawn už zničených strojov, ale skôr výskyt menej či viac dôležitých NPC postáv. Máte možnosť im pomáhať alebo na nich kašľať a hnať sa naďalej vpred za primárnym cieľom, ale nech už sa rozhodnete pre jedno alebo druhé, vo finále dosiahnete pocitu, že svet okolo vás dýcha vlastným tempom a kedykoľvek sa môžete k nemu pridať. Ústredná hrdinka zvláda svoj spasiteľský údel prekvapivo výborne a necháva vám dostatok priestoru na sebarealizáciu - riešenie situácií, či už pri skúmaní terénu alebo v boji, má vždy viacero ciest a je na vás, akú si vyberiete (dokonca aj dialógy je možné riešiť s chladnou hlavou alebo impulzívne). Zbrane, ako aj obleky, sa dajú postupne vylepšovať na základe ukoristených súčiastok a všetko po stránke dizajnu zapadá do teórie o reštarte ľudskej civilizácie. Nový Horizon navyše servíruje poctivú RPG schému plnú možností, kde sa dozaista prejaví váš štýl prechádzania jeho obsahom a sám som sa v tomto smere snažil orientovať na tichý záškodnícky boj s minimálnym vyvolávaním rozruchu. Keďže je ale cesta na západ skutočne dlhá, hráč môže rozbehnúť vylepšovanie hneď niekoľkých vetví vývojového stromu bez toho, aby sa obával, že to celé nedotiahne do konca.
Nastal čas povedať si pár viet na margo grafickej stránky a celkového technického aspektu tejto veľkej exkluzivity. Ako už píšem v úvode recenzie, nový Horizon prichádza na starú, ale aj novú, generáciu konzol značky PlayStation. Nasledujúce slintanie a zvuk padajúcich saníc potom pramení v mojom prípade výhradne z opisu verzie určenej pre hardvér PlayStation 5. Menu vám u nej dáva možnosť sústrediť sa buď na ostrejší obraz na úkor snímkovania, alebo naopak. V prípade detailnosti textúr, animácií, ako aj omračujúceho HDR sa rozprávame o plnohodnotnej AAA produkcii, z ktorej som sa vám snažil vybrať niekoľko oslnivých fotografických momentiek - bavilo ma hrať sa s filtrami a skúšať Aloy dostať do adrenalínom podfarbených situácií. Samostatnou kapitolou je napríklad celkové spracovanie dohľadnosti, kedy sa s Aloy vyšplháte do výšky a následne máte šancu (pri dobrom počasí) dovidieť tak ďaleko, až sa vám chce uroniť slzičku. Opisovať vám tu všetky detaily vizuálnej časti hry ako takej by vydalo na separátny článok, každopádne aspoň vypichnem zopár stručným poznatkov; tak zelený mach som nevidel v žiadnej inej videohre, animácia pohybu robotov je ako vystrihnutá z Matrixu, prezentácia tvárí NPC postáv, ako aj hlavnej hrdinky samotnej mi posunula sánku do oblasti členkov, východ a západ slnka vás zahreje na duši a tak ďalej a tak podobne. Horizon Forbidden West je jednoducho pastvou pre oči každého milovníka kvalitnej hernej interakcie a prítomnosť fotorežimu je v tomto prípade priam nutnosť. Aby som to ešte viac skrátil, celý audiovizuálny part je hodný môjho formálneho odhodenia klobúka a to patrične uzavriem v záverečných percentách.
Recenzovanie aktuálnej PlayStation exkluzivity Horizon Forbidden West sa pre mňa stalo doslova zážitkom a to vám píše človek, čo s hraním začal ako osemročný fagan v čase prvej konzole od Nintenda. Ovládanie prepojené s možnosťami gamepadu DualSense človek docení počas streľby, kedy sa adaptívne zadné páčky postarajú o patričné kladenie odporu pre lepší pocit z naťahovania tetivy, k čomu si ešte musíme pridať realisticky pojaté vibrácie. Lezenie po skalách a boj nepredstavuje už po pár minútach tréningu nič náročné a človek sa tak môže sústrediť na obsah pred sebou bez toho, aby sa obával o prípadné zlyhanie základných princípov pohybu a interakcie. Po smrti nasleduje vďaka SSD disku tak rýchly loading, že si ani nestihnete poriadne zanadávať a už ste zase späť v hre. Komplexnosť tejto akčnej RPG sa ruka v ruke s celkovým audiovizuálnym spracovaním dá suverénne a bez mihnutia oka vystaviť do vitríny s moderným virtuálnym umením a ja už teraz viem, že opomínanie jednotky budem musieť čo najrýchlejšie napraviť. Pre milovníkov prvej časti je dvojka priam povinnosťou a ako vidíte, ja som žiarivým príkladom skutočnosti, že môžete začať práve cestou na západ a na konci sa otočiť a skúsiť si doplniť znalosti prejdením Zero Down bez toho, aby ste tratili.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
