Klasické adventúry, respektíve žáner point-and-click zažívajú v posledných rokoch niečo ako renesanciu bez toho, aby sa autori daných diel museli nejako zásadne snažiť o invenciu samotnej podstaty tohto konceptu. Osobne som z daného stavu sám nesmierne nadšený, keďže to boli práve tieto adventúry vďaka ktorým som pred dávnymi časmi naplno prenikol do videohernej kultúry a začal vnímať interakciu ako nástroj akejsi nekonečnej imaginácie. Adventúrky daného razenia jednoducho milujem a zatiaľ čo sa nám v éteri ešte jemne ozýva priam šokujúce potvrdenie vývoja novej časti kultového Monkey Island, na domácej scéne sa dejú rovnako nemenej divoké veci. Ak ste to totižto ešte nemali šancu postrehnúť, tak sa nám do služby vrátil sám legendárny policajt a detektív Pankrác. Vyzerá síce na tridsať a hovorí hlasom osemdesiat ročného, avšak sériu akú so sebou prináša asi nie je nutné nejako bližšie predstavovať. Poďme sa preto rovno bez okolkov porozprávať o tom ako sa siedma radová časť značky Polda podarila a či už nie je skutočne načase poslať Pankráca definitívne do dôchodku.
Zima software sa aj vďaka prekvapivo viac ako úspešnej kampani cez Hithit dokázala po finančnej stránke prepracovať ku finálnemu dokončeniu ďalšieho dobrodružstva svojsky vtipného a stále originálne trápneho Pankráca. Ak ste niekedy hrali čo i len jednu časť tejto lokálnej ságy tak dobre viete, že jej hlavným pilierom ostáva prvoplánový humor využívajúci trendy doby v akej sa jednotlivé časti objavili. Inak tomu nie je ani u diela Polda 7, ktoré v sebe mixuje všetko možné aj nemožné zo súčasnej pop kultúry a ako korenie pridáva aj vyložene spomienkové situácie. Dejová linka sa tentokrát krúti okolo ohrozenia bezpečnosti celej našej planéty a aj preto je do akcie nutné povolať nie len "neschopného" Pankráca ale premiérovo aj druhú hrateľnú postavu, tentokrát nežnejšieho pohlavia. Akokoľvek to možno znie nejako novátorsky, tak v rámci žánru aký Polda 7 reprezentuje, čiže čistokrvnú 2D point-and-click adventúru ide však o bežnú prax na spestrenie hrateľnosti. Samotná hrateľnosť ostáva bez výraznejších zmien aj keď tentokrát vás čaká oveľa viac minihier, ktoré však môžete preskočiť, avšak len v tom prípade ak si nazačiatku nezvolíte najvyšší stupeň náročnosti, kde nie je možné obdržať pomocné indície ani preskakovať spomínané arkády. Ich náplň je tradične primitívna a všetko si vyžaduje len vašu schopnosť včas reagovať v rámci jednoduchého ovládania alebo presne mieriť.
Za tých viac než dvadsaťpäť rokov, čo sa aktívne venujem hrám, som mal už možnosť skúšať rôzne sorty takto koncipovaných adventúr - od tých vyložene zámerne náročných cez jednoduchšie až po úplne banality. Séria Polda v tomto ohľade vždy balansovala medzi náročnejšou a primitívnou adventúrou čo pochopiteľne autori robili zámerne s cieľom vybudovať to správne tempo, kde zábava prevažuje nad frustráciou. Inak na tom nie je ani najnovší diel, kedy sa prostredníctvom (ne)schopného policajta snažíte dopátrať rôznym zločinom namiereným nie len na jeho hlavu ale aj na hlavu celej tej našej civilizácie. Pankrác putuje po rôznych destináciách a aj po boku svojej kolegyne rieši stredne náročné puzzle bez potenciálu na zásadný zásek - nechcem vyložene tvrdiť, že počas testovania som sa na pár hodín nezasekol, avšak hergot, kto už sa z vás počas hrania niečoho takéhoto niekedy nezasekol?! Prioritou ostávajú rozhovory medzi rôznou sortou NPC postáv na aké hlavný hrdina a hrdinka reagujú s patričným humorom a rovnako tak kombinovanie a využívanie nahromadených predmetov s cieľom posunúť sa na ďalšie okno. Niekde som čítal, že séria Polda je v zmysle humoru vyložene hanbou na hernej scéne z pohľadu porovnávania sa s inými legendami, ale ja osobne s týmto tvrdením nemôžem a ani nechcem súhlasiť.
Dôvodov prečo nemôžem s niečím tak kategorickým súhlasiť je samozrejme niekoľko, ale keďže vás nechcem oberať o čas, uvediem jeden exaktný príklad. Kultová séria Leisure Suit Larry, ktorá pred pár rokmi dostala reinkarnáciu v podobe nových dvoch dielov (Leisure Suit Larry: Wet Dreams Don’t Dry a Leisure Suit Larry - Wet Dreams Dry Twice) je presnou variáciou série Polda len s tým rozdielom, že Larry namiesto Pankráca používa ako páku na užívateľa obrátený sexizmus (divák vie, že to čo Larry vypúšťa z úst sú hlúposti ale cez to všetko sa na tom zabáva a chce vidieť viac). Identický postup aplikuje aj Pankrác, ktorý je pri interakcii s NPC postavami v rámci jeho sveta neustále za akéhosi hlupáka, ktorého síce všetci nakoniec milujú ale počas prechodu dejovou linkou je neustále označovaný za tupca a jeho reakciou je séria uštipačných poznámok a viet zdanlivo mimo mysu. Ústredná postava by mala jedinca čo s ňou interaguje predovšetkým zabávať a to bez nejakého ponáhľania sa vpred. Presne to Pankrác podľa môjho názoru zvláda a aj preto je hranie za jeho osobnosť už v jadre zaujímavé a v kombinácii so stredne náročnými hádankami je to recept ako nepoľaviť až do samotného finále.
Počas prechodu viac než štyridsiatkou statických a ručne kreslených scén, ktoré vám môžu zabrať niečo málo cez trinásť hodín čistého času, budete počúvať až nápadne známe hlasy. Jednotlivým postavám totižto prepožičali svoj hlasový fond mená ako Luděk Sobota, Bohdan Tůma, Valerie Zawadská, Petr Rychlý a ďalší, čím súčasne dali priestor na vytvorenie ešte vtipnejších situácií z pohľadu lokálneho televízneho a politického folklóru. Polda 7 sa snaží udierať na mnohé struny a v rámci vtipu často nezabudne ísť aj na hranu, avšak stále je to len jemné pokúšanie sa a nie vyložený atak najnižších pudov. Osobne som zvyknutý na rôzne šialenosti a musím povedať, že som v tomto ohľade od siedmeho dielu danej série očakával trocha viacej. Časť z Celebrityconu, kde na vás vyskakujú známe tváre YouTube scény by si v danom smere zaslúžila viac fekálneho humoru a vyložene prechod na štýl South Park, ale cez to všetko sa aj tu nájde pár situácií, kedy som sa neubránil jemnému úsmevu. Priznám sa vám, že som si musel neskutočne dlho zvykať na hlas ústredného hrdinu, keďže Pankrác je v zmysle svojej animácie stále muž v strednom veku ale Luděk Sobota už dávno tento vek násobí dvojkou. Asi najviac to poznáte v jednom konkrétnom parte, kedy sa doslova vraciate do minulosti a vypočujete si jeho identickú verziu v oveľa mladšom podaní. Aj na toto konkrétne sa však dá zvyknúť a práve spestrenie hrania na základe interakcie s Monikou (to je druhá hrateľná postava) vám v tom môže výrazne pomôcť. Každopádne všetka česť na margo majstra Sobotu, keďže to celé dal so cťou a zanechal tak po sebe výraznú videohernú stopu akú mu už nikto neodpára.
Všetci pochopiteľne očakávame, že sa raz Polda 7 pozrie aj mimo PC a v tomto ohľade sa ponúka možnosť portu na mobilné telefóny či tablety. Vývojárom evidentne nešlo o to pripraviť po technickej stránke niečo vyložene komplexné, keďže Polda 7 si ide na jednotnej vlne grafického vizuálu bez možnosti nastavení a celé menu ako aj HUB bude preto možné jednoducho preniesť na telefóny a to bez dodatočných úprav. Osobne som nič iné ani neočakával a čo by mňa vyložene potešilo, by boli porty na PlayStation, Xbox či Nintendo - čas ukáže. Tak či onak z môjho pohľadu sa nový Polda vo finále podaril, keďže sa nesnaží odkloniť od svojich starších častí a skalným fanúšikom dáva presne to čo chcú a čo očakávajú. Jediným problémom sa môže stať vyšší počet minihier či prípadne hlas ústrednej postavy. V čom však Polda 7 vyložene dominuje je nekonečná séria narážok na súčasné trendy a prevažne dobre poskladaný, aj keď trocha primitívny, humor.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Zima Software
