Ešte než sa vôbec pustíme do hodnotenia ďalšej stolovej verzie slávneho univerza Vampire: The Masquerade, určite by bolo vhodné priblížiť vám dôvody spomínanej popularity, zvlášť ak nie ste zrovna zbehnutý v kultových PC hrách z minulosti. Predne, v celej tejto téme je jeden silný paradox naviazaný na skutočnosť, že za zrodom predmetnej videohry Vampire: The Masquerade – Bloodlines, respektíve Vampire: The Masquerade – Redemption, stojí rovnomenná spoločenská RPG datovaná na rok 1991. Papierový Vampire: The Masquerade z tej doby vychádzal z komplexného univerza World of Darkness a prezentoval svet ako gotickú punk kulisu kde sa na pozadí upíri živia ľuďmi, bojujú jeden proti druhému a čelia nebezpečenstvu zo strany lovcov túžiacich po ich hlavách. Asi už tušíte, že autori sa tu nechali inšpirovať zástupom iných slávnych kolegov, ale nech už takzvane opisovali akokoľvek intenzívne, výsledok obstál v skúške času a dodnes je po celom svete kvantum ľudí túžiacich po novom vetvení danej značky. To aktuálne, prichádzajúce na scénu súčasne aj s hrou Vampire: The Masquerade – Swansong, si teraz spoločne rozoberieme formou textovej recenzie.
Vyššie som spomínal univerzum World of Darkness. Za predpokladu, že o ňom viete niečo viac, tak je vám asi jasné, že okrem už spomínaných upírov stretnete v tejto verzii aj čarodejov, vlkolakov a iné podobne štylizované bytosti. Koncepčne sa jedná o kartovú hru určenú pre troch až šiestich účastníkov, snažiacich sa získať plusové body pre svoj vlastný klan. Klanová rôznorodosť vám počas výberu tej správnej strany prináša rozličné výhody a súčasne samozrejme aj negatíva, avšak ústrednou komoditou, alebo hnacím motorom ak chcete, je krv. Vzácna tekutina bez ktorej ľudská bytosť nedokáže existovať sa v diele od dua Bruno Faidutti a Charlie Cleveland používa ako ústredný motív. Akokoľvek vám to teraz môže znieť jemne povrchne, schopnosti jednotlivých klanov sú schopné vám to v rýchlosti vyvrátiť. Tu sa pomerne dobre hodí spodobnenie s už vyššie spomínanou RPG videohrou Bloodlines, kde bola sila jednotlivých spolkov krásne vyobrazená na základe ich hodnotového rebríčka - niekto preferoval riešenie sporov pomocou čírej brutality, iný dával prednosť diplomacii a samozrejme nemôžeme zabudnúť na intrigánov využívajúcich spojencov rôzneho druhu.
Cez to všetko, že v zmysle náročnosti nie je Vampire: The Masquerade - Vendeta nijako extrémne vysoko a základné pravidlá sa dokážete naučiť už behom prvej partie, po obsahovej stránke ide o pomerne objemné dielo. Základom je rozmiestnenie lokácií (v tomto prípade ide o tvar diskov z tvrdého papiera), ktorých počet sa líši od počtu hráčov a ku ktorým sa následne pripájajú pozície a jednotlivé karty. Už len to čo som teraz vymenoval vám dokáže zahltiť pomerne dosť miesta na stole, alebo kdekoľvek sa rozhodnete vlastne hru rozložiť a to si k tomu ešte pridajte balíček kariet znázorňujúcich kombináciu obetí a spojencov, usadenú hneď vedľa kôpky žetónov tvorených z krvi a bodov vplyvu. Proces napreduje na základe získavania jednotlivých lokácií a spojencov ku nim priradených, to všetko na ploche troch herných kôl. Asi ste už pochopili, že sa tu celý čas rozprávame o rýdzo kartovej záležitosti. Hráči vykladajú karty s cieľom dominovať v danej lokácii a pritom využívajú unikátne schopnosti svojho klanu ako aj nenávratné investície v podobe krvi. Strategický part je v tomto prípade hodne vysoko a ak chcete naplno vstrebať všetky možnosti postupov, budete musieť hrávať často a bez zdĺhavých prestávok.
Dostať sa ku dôležitým bodom vplyvu je možné pomocou rôznych ciest a preto vás koncept nenúti opakovať úspešnú taktiku aplikovanú vašimi súpermi. Máme tu preto vysoký stupeň znovu hrateľnosti. Už len dvojaký spôsob vykladania kariet, kde môžete ich účinok dočasne skryť s cieľom nalákať súperov do pasce, umožňuje pestré vetvenie strategického partu. Autorom sa navyše podarilo pomerne trefne preniesť potreby upírov do hernej mechaniky, kde všetky dôležité kroky spúšťa krv a naopak. Pýtate sa čo sa stane v momente, keď upír nemá takzvane, čo popiť? V takej situácii ho popadne menší amok a odnesie si to ľudský spojenec - počujete v pozadí ten sŕkajúci zvuk zo slamky v pohári? Dopad takejto hostiny však spočíva v strate karty samotnej a preto sa hráč vždy snaží investovať krv rozumne a šetriť si ju pre jednotlivé kolá. Navyše vysatie spojenca je kontraproduktívne a na konci pri sčítavaní bodov máte za takýto čin vždy jeden mínusový bod. Naopak v momente ak sa vášmu súperovi podarí vás účelovo dostať do situácie, že začnete vyciciavať svojich kamarátov, sám obdrží dôležitý bod do svojho konečného hodnotenia. Po uplynutí trojice kôl a vyhodnotení bodov vplyvu sa určí nový vládca mesta, ktorý doslova usadne na trón.
Aj keď sa sám nepovažujem za nejakého odborníka na dozaista komplexné univerzum Vampire: The Masquerade presahujúce do dvoch sfér, projekt Vendetta podľa môjho názoru krásne zapadá do celej IP. Navyše ide o pekný spôsob ako daný svet spropagovať aj v tunajších vodách, kde nejde vyložene o niečo extra populárne. Kvalita jednotlivých komponentov je v zmysle výberu materiálov nadpriemerná avšak menší problém môžete mať so zvyknutím si na špecifický Vampire art. Jednotlivé ilustrácie mi krásne doplnili testovanie videohry Vampire: The Masquerade – Swansong a považujem ich za unikátne a to po všetkých stránkach. Vizualizácia ikoniek je prehľadná a krabica pojme aj letmé nahádzanie všetkých častí bez dôkladnejšieho uloženia, každopádne stále platí to čo som spomínal už vyššie, že pri plnom počte hráčov vám na rozloženie všetkých kariet a žetónov nebude stačiť ani stredne veľký stôl. Počas testovania sme skúšali menšie aj väčšie osadenstvo s čím sa logicky spája aj celková dĺžka partie, každopádne ideálne je zohnať plný stav a sledovať čo všetko vlastne dané karty dokážu priamo v praxi. Pre milovníkov uvedeného univerza sa jedná o dobrú formu spestrenia a zatiaľ čo budeme čakať na toľko odkladaný Bloodlines 2, môžeme si spoločne užívať túto papierovú premenu na upírov.
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme Albi
