Debut srbskej spoločnosti Ebb Software, ktorý sa nedávno dostal von na PC a Xbox Series X/S stroje, ste mali možnosť v rámci nášho spravodajstva registrovať vo viacerých rovinách - ostatne dal som si tú námahu a spočítal všetky novinky nesúce odkaz na predmetné dielo a vedzte, že o Scorne sme za tie roky celkovo napísali jedenásť kratších článkov. Významným medzníkom vo vývoji predmetnej adventúry z pohľadu prvej osoby sa stal rok 2018 a úspešná Kickstarter kampaň. Po jej závere bolo už viac menej jasné, že Scorn raz určite v aspoň nejakej forme dorazí a to raz, nastalo práve pred pár týždňami. Ak ste ani jednu z tých jedenástich noviniek na našej stránke nezachytili a názov opisovanej videohry je pre vás malou neznámou, tak rozhodne pokračujte v čítaní našej recenzie, keďže sa môže pokojne stať, že sa zamilujete do jej jedinečnej estetiky produkujúcej rovnako unikátnu atmosféru.
Scorn je akýmsi interaktívnym pokračovaním práce a duchovného odkazu švajčiarskeho umelca H. R. Gigera, ktorý sa špecializoval na spájanie ľudského tela so strojmi a ktorý bol rovnako súčasťou tímu tvoriaceho špeciálne efekty pre kultový vesmírny horor Alien od Ridleyho Scotta. Srbi sa však pri tvorbe svojej prvej hry nechali inšpirovať hneď dvoma významnými umelcami a tým druhým je poľský maliar, fotograf a sochár Zdzisław Beksiński - jeho celoživotnou víziou sa stali diela znázorňujúce dystopický surrealizmus. Teraz, keď už je vám asi jasné, že Scorn sa, minimálne v úvodnej fáze svojej produkcie, snažil zasadiť semienko nenapodobiteľnej vizualizácie, môžeme pozvoľna prejsť ku hodnoteniu výslednej práce Ebb softu. Označovať ich hru za survival horor by bolo úplne scestné, keďže jej cieľom nie je takmer žiadna forma explicitného strašenia, ale naopak sa sústredí na budovanie mrazivej a v hrách často nevidenej atmosféry. Prvé, čo vás môže dozaista trocha šokovať, je prítomnosť CZ lokalizácie formou textu, avšak keďže herná náplň Scornu neobsahuje, až na popis interakcie, žiadne rozsiahle textové party, ostane skôr všetko len v tej úvodnej rovine prekvapenia.
Nejasný príbeh nás privádza do zdanlivo pokojného postapokalyptického prostredia zničenej planéty a konkrétne do útrob továrne zvanej Assembly. Ide o recyklačnú továreň poháňanú ľudskými telami a jedným takým telom ste aj vy. Opisovať vám teraz vizuálnu stránku Scornu je ekvivalentom totálnej zbytočnosti, keďže miesto milióna slov stačí jeden obrázok. Z vyššie spomínaného "vykrádania" diel dua umelcov vznikla špecifická a v hernom svete ojedinelá koláž mäsa prerasteného cez kov a naopak. Všetko to čoho ste sa báli vo svojich snoch dokáže v tejto hre ožiť a poriadne s vami zamávať, aj keď sa vám musím priznať, že v istých momentoch, minimálne v mojom prípade, prerástlo nadšenie z toho čo vidím nad zhnusením z toho čo vidím. Scorn je svojím dizajnom a grafikou jednoducho jedinečným a originálnym softvérom, softvérom aký sme tu ešte nikdy nemali. A čo presne je vlastne náplňou tejto adventúry? Dostať sa z bodu A do bodu B aby ste si tam overili, či všetky tie predpoklady o scenáristickej pointe, čo vás počas siedmych až ôsmych hodín hrania napadnú, majú šancu obstáť pred víziou samotných autorov. Áno, Scorn je z väčšej časti simuláciou chodenia po prázdnych chodbách plných hnijúceho mäsa, avšak to málo interakcie čo ponúka (zopár hádaniek a nejaký ten boj) je dávkované s citlivosťou trénovaného chirurga.
Scorn spadá do kategórie tých interaktívnych diel, ktoré si buď zamilujete na prvú dobrú alebo rovnako rýchlo ich zatratíte a nedokážete im venovať viac než hodinu či dve. Plne to chápem a rovnakou mierou aj rešpektujem, avšak tu opäť platí; čo je pre niekoho nudnou prechádzkou bez cieľa, sa pre iného stáva zážitkovým výletom do sveta pokrivených duší. Nečakajte od ústredného hrdinu žiadne verbálne prejavy, on sám sa síce túži zachrániť a dostať sa do toho už spomínaného bodu B, avšak rovnako on sám, ani hra ako taká, vám nič nezjednoduší a neuľahčí. Žiadne vodenie za ručičku, tu si ten progres musíte doslova odchodiť a nájsť bez pomocných barličiek onen logický kľúč. Ak ste milovník poctivých adventúr tak vám vyriešenie kvázi puzzle častí v Scorne nezaberie nejako zásadne veľa času, ale viem si predstaviť, že pár jedincom sa ono predieranie cez, na oko zatvorené brány, bude zdať nepreniknuteľnou prekážkou, ktorá im nestojí za ten investovaný čas. Chce to ale vydržať, aj keď ste neskúseným hráčom, pretože neskôr sa tempo výrazne prepne do lineárnosti a akonáhle vám v inventári skončí prvá z celkovej štvorice zbraní, postup naberie svižnejšie tempo. Nie snáď, že by jednotlivé zbrane umožňovali prepnúť na "Doom štýl akcie", to ani náhodou, avšak náročnosť hádaniek sa zníži a už nazbierané skúsenosti vám začnú pomáhať v progrese.
V úvodnej časti recenzie spomínam vykrádanie diela H. R. Gigera, čo som však patrične ohraničil úvodzovkami. Áno, srbský Ebb soft nemá problém takzvane obšlehnúť vizualizáciu prepojenia živého tkaniva s mechanickými časťami, tak ako to videl spomínaný švajčiarsky umelec, avšak oni jeho víziu, aj vďaka súčasnej virtuálnej moderne, posúvajú zase na novú úroveň. Spomínané štyri zbrane (granátomet, brokovnica, hydraulické kladivo a revolver) sú nádhernou ukážkou biomechanickej hmoty, ktorá vás svojím celkovým audiovizuálnym spracovaním dokáže v jeden okamžik potešiť a súčasne sprzniť. Všetko sa stáva súčasťou tela a vaša telesná schránka slúži ako prenosné puzzle s širokou škálou interakcie. Tlieskam autorom tohto diela za celkovú detailnosť, akú sa im podarilo dosiahnuť a ak by existovala špecifická bizarná/art kategória v rámci odovzdávania najlepších hier za tento rok, Scorn by ju s prehľadom získal - samozrejme, hneď po hre My Fantastic Ranch. Herpes má štatistiky na svete viac ako polovica ľudí a aj keď sa v súčasnosti vedci priblížili možnosti jeho totálnej eliminácie z ľudského tela, dopady vírusu budeme ešte roky prežívať v plnej miere aj u nás. Prečo to spomínam práve v súvislosti s recenziou na projekt Scorn? V čase kedy som túto netradičnú hru testoval, môj jazyk neustále atakoval pravý kútik úst, kde sa o slovo hlásil práve onen nateraz stále nezničiteľný vírus. Súčasne sa hlavný hrdina hry Scorn musel vysporiadať s často odpornou interakciou, kde do seba vkladal projektily pre nabitie zbraní, alebo špeciálne liečivé tekutiny. Z jeho reakcií bolo jasne poznať, že všetka táto interakcia mu nie je vôbec po chuti a skôr mu ubližuje, čo som si v danom čase krásne spojil s nepríjemným herpesom na ústach. A presne také je vlastne aj hranie predmetného projektu - jeden znepokojivý a nepríjemný zážitok, ktorého sa však nedokážete zbaviť a či už chcete alebo nie, musíte si to s ním prežiť až do samotného konca.
Scorn je síce označovaný za survival horor, avšak onen prvok "survival" je tu zastúpený len menším počtom nábojov do zbraní a tým to vlastne celé hasne. Tých niekoľko oblúd, čo sa vám postaví do cesty, dokážete oklamať telom alebo umlátiť a záverečný boss je preto ideálnym adeptom na vstrebanie všetkých dovtedy pozbieraný nábojov. Je možno trocha smutné, že práve akcia je najslabším prvkom celej hry, ostatne bez nej by sme už mohli skutočne hovoriť o takmer úplnom walking simulátore, avšak chcelo to zo strany autorov trocha pritlačiť na pílu a skúsiť v tomto smere viac experimentovať. V čom však ich práca vyniká, mimo špecifickej audiovizuálnej štylizácie, tak to je schopnosťou prebudiť vo vás emócie, ako je už spomínaná úzkosť, nepokoj a nečakane dokonca, ľútosť. Na onej ceste z bodu A do bodu B totižto budete musieť ublížiť rôznym kombináciám biomasy a robotiky, čo vo mne neraz naštartovalo slzotvorný efekt a aj za tento aspekt si Srbský Ebb Software zaslúži palec hore. Ak ste, ako ja, zástancovia umeleckých diel s nie vždy jasne definovanými výpovednými mantinelmi, tak sa pre vás Scorn stane videoherným zážitkom roka 2022. Pre mňa osobne je daná hra čiastočným ekvivalentom tvorby dánskeho režiséra a génia menom Nicolas Winding Refn, kde jeho snímok Drive považujem za vrchol artovej kinematografie. A presne taký je aj Scorn - ponúka viac otázok než odpovedí a je úlohou hráčov samotných, aby si tie odpovede dokázali vydolovať len na základe svojich dojmov a pocitov. Treba si teraz položiť otázku; či máte na niečo také bunky?
Úplným záverom ešte jedna technická poznámka. Scorn som testoval prostredníctvom Steam Decku a prekvapivo, aj táto graficky náročnejšia videohra, nemá problém viac ako slušne bežať cez predmetný handheld a preto, ak by ste boli jeho vlastníkom a túžili si vyššie opisované dielo vyskúšať, nemusíte sa obávať nekontability - všetko beží ako má, aj keď hluk z chladenia môžem spodobniť s poriadne spoteným vysávačom.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cosmocover
