Žáner RPG a špeciálne podobne koncipovaných videohier s ťahovým systémom bojov, mňa v pozitívnom slova zmysle prenasleduje už od detstva. Ak čítate moje recenzie alebo retro články na pravidelnej báze tak už dobre viete, že osobne nedám dopustiť na zlatú éru deväťdesiatych rokov. V tom čase sa totižto naakumulovalo také obrovské množstvo dnes už kultových IP hier, že by sme sa o nich mohli spoločne rozprávať až do skonania našich životov. Nie je vôbec náhoda, že drvivá väčšina epických RPG pochádza z krajiny vychádzajúceho slnka a pokojne mňa teraz začnite bičovať s dodatkom; že by som to celé mal aj preto definovať ako Japan RPG žáner, každopádne ja v tomto ohľade nechcem robiť územné rozdiely a zvlášť v súvislosti s nedávno dokončenou a vydanou hrou Chained Echoes, ktorá z Japonska vôbec nepochádza. Jej autorom je jeden jediný muž a to vývojár s menom Matthias Linda, ktorý sa počas dlhoročnej produkcie svojho životného diela nechal inšpirovať legendami formátu Final Fantasy VI a Chrono Trigger. Sám Matthias o Chained Echoes v jednom z rozhovorov povedal; že je to to jeho magnum opus. A ja, po viac než tridsiatich hodinách hrania, s jeho tvrdením musím súhlasiť, avšak, ešte než sa začnem naplno rozplývať nad kvalitami hry ako takej, prejdeme si spoločne niekoľko dôležitých faktov.
Poviem vám to na rovinu: recenzovať videohry znamená vystavovať sa potencionálnemu konfliktu s každým jedným čitateľom, ktorému váš názor zavadí o nos a súčasne nesadne do vkusu. Akokoľvek možno moji kolegovia radi v tomto ohľade tasia teórie o maximálnej objektivite, recenzia na interaktívny herný softvér je v drvivej väčšine plná subjektívnych popudov silne previazaných s citom a spomienkami na minulosť. Aj preto sa často pri hodnotení rôznych mediálne sledovaných diel objavujú výrazné výkyvy v konečných číslach, pretože jednému testovaná vzorka príde maximálne stupídna a nič mu nedá, avšak to isté inému (možno staršiemu a skúsenejšiemu hráčovi), brnkne na strunu s nápisom "nostalgia" a spustí také chemické procesy, že by sa z nich orosil aj robot určený na čistenie záchodov. Raz nás možno nahradí umelá inteligencia, avšak osobne si myslím, že toho dňa pointa písaného názoru na hru zomrie a to definitívne. Vráťme sa však na začiatok. Prečo vám sem píšem o spúšťačoch pocitov a spomienok? Chained Echoes u mňa, ale vlastne aj u stoviek iných hráčov po celom svete, zafungoval presne tak ako éterová maska priložená na nos - okamžite som upadol do extázy plnej spomienok na dospievanie a hranie všetkých tých kultových JRPG projektov na mašinkách ako Super Nintendo Entertainment System, SEGA Genesis či PSX. Predmetná indie značka rozhýbaná príjemnou pixelart grafikou, je od svojej prvej hodiny až po poslednú akousi virtuálnou poklonou všetkých tým legendám minulosti a dnes si ju môžete užiť nie len na PC, ale aj na všetkých súčasných domácich konzolách. Ja osobne som hru testoval priamo cez Steam Deck a v tomto smere dielo bežalo ako dobre naolejovaný stroj.
Ocitáme sa na kontinente Valandis, v metaforickom ponímaní ide o krásnu ale zničenú šachovnicu, na ktorej sa traja králi preťahujú o zvyšky svojich bohatstiev. Mamon jednoducho vládne. Scenár vás v tomto smere zanesie do momentu, kedy sa počas bojov odohrá tajomný výbuch nesúci znak použitia silnej mágie. Tisíce ľudí zomierajú a dovtedy výhradne krvavé oči panovníkov sa razom zbavia pocitu nadradenosti - kráľovstvá ukončia svoje spory. Až by sa v tomto bode núkalo začať hovoriť o mieri, avšak presne tak ako to máme v reálnom svete, tak aj vo Valandise ona predstava vydrží len krátko a zlo opäť začne pohlcovať slabšie duše. Ústredným hrdinom je nájomný žoldnier menom Glenn, ktorý nemá problém zobrať zákazku od kohokoľvek, hlavné je, že mince v kapse neprestávajú štrngať. Glenn mal do onoho osudného výbuchu okolo seba vernú partiu priateľov, avšak explózia, ktorú mimochodom sám nešťastnou náhodou spôsobil (tento fakt nemusíte vôbec považovať za nejaký spojler, keďže ide o samotný úvod) mu ich zoberie. Z Glenna je razom troska plná výčitiek, ktorá túži po spasení svojej pokrivenej duše. Rozhodne sa preto nájsť zdroj spomínanej magickej energie, ktorá zabila jemu blízkych ako aj mnohých ďalších spoluobčanov, a zabrániť jej v ďalšom ničení. Dejová linka nesie znaky plné šialených fantasy nápadov, ktorým sa počas rozvíjania evidentne nekládli žiadne limity. Cez to všetko dokázal autor do tej čistej fantasy esencie vniesť reálne a uveriteľné príbehy jednotlivých postáv, ktoré si chtiac či nechtiac, jednoducho zamilujete. Ani neviem kedy som naposledy mal možnosť oplakať smrť nejakej virtuálnej postavy tak, ako sa mi to stalo hneď niekoľkokrát počas testovania Chained Echoes.
Tak ako nás dodnes Andrzej Sapkowski dojíma svojím svetom Zaklínačov, kde je dobro prešpikované hnusným podhubím špinavej zrady, aj v JRPG Chained Echoes je možné nájsť niekoľko obdobných situácií, pri ktorých sa ona pixelart grafika bude zdať až prehnane bizarnou kulisou. Všetko to zlo, či už je reč o démonoch alebo ľuďoch s démonmi v tele, je nutné poraziť a to nás privádza ku toľko v úvode spomínanému ťahovému systému. V tomto smere Chained Echoes nevynalieza koleso a len sa necháva silno inšpirovať desiatkami legendárnych predchodcov. Máme tu možnosť využívať chladné zbrane ako aj mágiu a súčasne taktizovať použitím jednotlivých predností samotných hrdinov - každá jedna postava je originál a začo dávam palec hore, tak z pohľadu štatistiky nie je možné nájsť dva na vlas rovnaké útoky. Boje sú tu vyslovene ako drogou, keďže po každom úspešnom súboji vám systém automaticky doplní zdravie a preto sa nebudete štítiť zbierania EXP bodov ani pri frenetickom GRIND tempe - čo si budeme hovoriť, veľká časť JRPG hier často nudí na základe prehnaného opakovania súbojov bez patričnej odmeny. Navyšovanie úrovne levelov súčasne otvára nové útoky a obranné triky akými si akciu môžete okoreniť a v tomto smere som si počas hrania niekoľkokrát spomenul na diela; Vandal Hearts a Skies of Arcadia. Je vidieť, že Matthias Linda sa tu nesnažil len účelovo parazitovať a do svojej hry preto vložil aj niekoľko originálnych nápadov. Napríklad taký Overdrive status, ktorý počíta aktívne útoky a akumuluje navyšovanie útočných bodov až do momentu, kedy môžete spustiť sekvenciu ničenia za polovičné technické body, je toho jasným dôkazom.
Náročnosť je krásne vybalansovaná a to aj cez fakt, že v určitej fáze hrania sa vám do rúk dostane ničivá technika v podobe mechanického obleku. Koncept využívania obleku je voči Overdrive statusu postavený na úplne inom princípe než v bežnom boji, čo vás automaticky donúti k zmene taktiky pri stretoch s bossmi a pri bojoch s bežnými protivníkmi. A ako je na tom samotná mapa? Ide o tradičný JRPG 2D sandbox tak ako sme ho zažívali v deväťdesiatych rokoch. Hráč dostane k dispozícii obrovské sekcie s rôznym terénom, ktoré je možné skúmať a plniť tak nie len hlavné, ale aj postranné misie. Čím viac bočných úloh splníte o to viac vzácnych predmetov a skúsenostných bodov vám pristane na konte - tradičná receptúra overená časom. Máte možnosť bojovať proti mýtickým bossom alebo ich úplne ignorovať a zamerať sa na pátranie po zakopaných pokladoch. Jaskyne, mestá, lesy, púšte - jedna obrovská šachovnica plná vrstiev, ktorých odkrívanie navyše nepodlieha žiadnemu tlaku zo strany času a hráč si tempo dávkuje podľa svojho uváženia. K dispozícii máte dobre spracované zrýchlené cestovanie a preto sa nemusíte nikdy báť, že by ste nejakú misiu nechali nedokončenú. Musím zase zatlieskať efektu brúsenia diamantu, ako ja rád nazývam všetky tie korekcie, aké autor Matthias Linda vo svojej hre vykonal, keďže z nich je krásne poznať, že predmetný žáner klasických JRPG jednoducho miluje. O čom teraz hovorím? Napríklad taký status ultimátneho útoku, ktorý sa vám nazbiera postupne - ak ho aktivujete v súboji proti slabému protivníkovi, hra vám ho po skončení boja zase obnoví automaticky, aby ste v prípade zrážky s náročnejším súperom mohli zužitkovať pôvodný GRIND. A týchto malých ale dôležitých korekcií je v testovanej vzorke obrovské množstvo.
Mohli by sme sa tu ešte o kvalitách Chained Echoes rozprávať pokojne ďalej, avšak nevidím v tom už nejaký hlbší zmysel. Z textu vyššie ste museli jasne vyčítať, že pre fanúšika predmetného žánru je práve toto hra vhodná viac než akákoľvek iná, ktorú si za poslednú dekádu natiahol do nejakej hernej platformy. Jedná sa o JRPG hodné obdivu a ja v tomto nemám prečo zrážať percentá nižšie, ostatne táto konkrétna recenzia nech je modelovým príkladom subjektívnych skutočností, na základe akých sa bežne tvorí hodnotiaci text u interaktívneho softvéru.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Deck13
