recenze
Dance of Death: Du Lac & Fey

Dance of Death: Du Lac & Fey - recenze
Dance of Death: Du Lac & Fey - recenze
13:00, 16.02.2023

Dobrodružná adventúra Dance of Death: Du Lac & Fey sa na PC scéne ukázala ešte v roku 2019 a tak vám jej názov môže v súvislosti s nedávno vydaným portom pre konzoly správne evokovať istú vlnu spomienok. Tak či onak, toho času sa pôvodná verzia do našej redakcie nedostala a tak máme príležitosť sa na kvality samotného diela pozrieť, v úvodzovkách, aspoň prostredníctvom aktuálneho portu, začo rozhodne ďakujeme spoločnosti Salix Games.

Kto že to tak kruto zabíjal v roku 1888?

Klik pro zvětšení (Dance of Death: Du Lac & Fey - recenze)

Písal sa rok 1888 a v Anglickom Londýne pobehuje šialený vrah nazývaný aj ako Jack the Ripper. Indie firma Salix Games, ktorú založilo niekoľko veteránov v rámci AAA produkcie, sa rozhodla spojiť dvojicu starých legiend z čias okrúhleho rytierskeho stola a previazala ju, práve, s vrahom prostitútok z Whitechapelu. Tento zaujímavo servírovaný scenáristický guláš, v ktorom hráči preberajú dvojicu ústredných hrdinov, Sira Lancelota Du Lac a čarodejku Morganu Le Fey, spoločne pátrajúcich po neznámom sériovom vrahovi, rozhodne funguje v rámci PR kampane hry samotnej, avšak je rovnako šťavnatá aj výsledná realita, alebo všetko ostalo len v medziach prvoplánového vzbudenia pozornosti?

Tri hrateľné postavy

Klik pro zvětšení (Dance of Death: Du Lac & Fey - recenze)

O vyriešenie príšerných vrážd žien v Anglicku z konca devätnásteho storočia sa dodnes snažia mnohé detektívne kapacity, avšak vo virtuálnom hernom svete sa o to v rámci dejovej linky Dance of Death: Du Lac & Fey pokúšajú dve čisto legendami opradené osobnosti. Lancelot a Morgana spájajú pátranie so slečnou Mary Jane Kellyovou, ktorá je nie len dostatočne dôvtipná osôbka, ale ktorá súčasne dobre pozná lokálne pomery spomínanej Londýnskej štvrti. Je zaujímavé, že vývojári, akokoľvek pracovali s veľkou dávkou fikcie, vniesli do hry reálne názvy ulíc a skutočných scenérií, ktoré následne skombinovali s fantasy prvkami. Navodiť atmosféru mesta v ktorom bol pach moči a plaču zúfalstva dennou rutinou sa im podarilo na výbornú a dokonca si dovolím tvrdiť, že surovejší Whitechapel v danej dobe ešte v hrách nikto tak krásne nenačrtol.

Klasika nepoteší každého

Klik pro zvětšení (Dance of Death: Du Lac & Fey - recenze)

Gameplay a celková interakcia v tejto atmosférou zaujímavej detektívke stojí na ramenách dekády starého point-and-click princípu, čo síce ja osobne dokážem nesmierne oceniť (milujem ten žáner, nech už na stene mojej kancelárie visí akýkoľvek kalendár), avšak zvyšok platiacich zákazníkov to už môže vidieť trocha inak. Apropo samotná čarodejka Morgana je v tomto prípade prevtelená do psa (áno, čítate dobre), keďže si so sebou nesie silné prekliatie a to ešte od čias Artuša a jeho naleštenej družiny. Hlavnou premennou postupom interakcie ostáva možnosť prepínať medzi trojicou hrateľných hrdinov (vrátane psice) a to s cieľom nájsť ten správny kľúč na postup ďalej. Hrdinovia majú rôzne odlišné schopnosti a ich využitie je hlavnou prísadou gameplay schémy. Čarodejka v kožuchu, napríklad, dokáže nadviazať rozhovor so zástupcami zvieracej ríše a zistiť tak indície ku akým by sa jej ľudský kolegovia sotva prepracovali. Ide o zaujímavé spestrenie, aj keď v rámci point-and-click nie úplne inovačné - zažili sme to už v mnohých videohrách.

Audiovizuálny problém

Klik pro zvětšení (Dance of Death: Du Lac & Fey - recenze)

Konzolová verzia, určená konkrétne pre PlayStation 4, bola počas testovania plná technických problémov. Neverili by ste ako inak dobre budovanú atmosféru dokáže zdehonestovať gumová animácia postáv, či nesynchrónny dabing voči hovoriacim ústam. Niektoré dôležité dokumenty spojené s puzzle hádankami často nedávali vôbec zmysel a musel som sám pristúpiť k receptu; pokusu a omylu, aby som sa vôbec vedel dostať ďalej. A čo je vôbec najhoršie? Spomínané gumové animácie sú nič voči tomu ako strnulo sa jednotlivé charaktery pohybujú, je to doslova ako slávna scéna z Matrixu, kedy Neo testuje svoju chrbticu aby sa vyhol letiacim projektilom. Autori do svojho diela neimplementovali zrýchlený pohyb a nech už ich zámerom bolo čokoľvek, asi chceli aby si hráči užívali tú ťaživú atmosféru danej doby, vo výsledku tým svoju prácu poškodili. Najväčšou prednosťou tak ostáva dejová linka a niekoľko dobre navrhnutých hádaniek, pretože akokoľvek som musel oceniť niektoré vízie tohto interaktívneho Londýna, zvyšok obsahu ich ráznou dávkou problémov nechutne potlačil do úzadia.



Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Salix Games Ltd

Klik pro zvětšení (Dance of Death: Du Lac & Fey - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 5
PRŮMĚR
50%
CZECHGAMER
Dobrý nápad udusený zlou technickou stránkou

CGwillWin