Keď dnes éterom zaznie "The Walking Dead", moje telo automaticky prepne do znudeného modusu. Dôvod? Keď pred mnohými rokmi začal celý ten boom okolo seriálovej adaptácie tohto známeho komiksu, aj ja sám som tomu celému behom krátkej doby rapídne prepadol. Sledoval som všetko čo mi HBO naservírovalo a nezabudol som to prekladať aj samotnou komiksovou predlohou. Ako však roky plynuli vpred a hlavná šou sa začala, z atmosférou jedinečného zážitku meniť, konkrétne na vyťahanú žuvačku bez chuti, ktorá s predlohou už má fakticky spoločný len názov, vzdal som to - HBO mi to svojou hrabivosťou jednoducho celé znechutilo. Vo svete hier to síce nevyzeralo až takto katastrofálne, špeciálne vďaka adventúram od Telltale Games, avšak, v zmysle čisto akčného konceptu by sme sa mohli rozprávať o uchádzajúcom priemere. Dnes vám však ponúknem recenziu na niečo, čo je zase po dlhej dobe skutočne hodné slávy pôvodného lesku kráčajúcich mŕtvych. Aby ste si však mohli predmetnú videohru užiť, potrebujete oprášiť alebo prípadne investovať do headsetu na virtuálnu realitu.
The Walking Dead: Saints & Sinners začal svoju púť ešte v roku 2020 a to, akousi prvou sériou, a dnes je možnosť sa, čo je priamo môj prípad, prehupnúť do tej druhej a to aj vďaka podpore pre PlayStation VR2. Áno, výkon najnovšieho VR headsetu od SONY nemá problém pochrúmať technicky vysoké nároky diela od indie štúdia Skydance Interactive bez nutnosti portovania a vám sa tak naskytá príležitosť si užiť jeden neskutočne krvavý a adrenalínom živený zážitok. Apropo, aj prvá kapitola dostala upgrade pre PS VR2 a môžete si ju tak užiť vo vizuálne oveľa lepšom spracovaní. Späť však do dvojky. Hráč sa opäť ocitá v post-apokalyptickom meste New Orleans a zase raz je to predovšetkým únik pred neustále dotieravou sortou otravných zombie, ktorý na vás budú vyskakovať doslova z každého rohu. Autori sa snažili oddeliť základný The Walking Dead: Saints & Sinners od Chapter 2: Retribution a preto ak máte radi vstrebávanie príbehovej linky a nechcete pri hraní dvojky tak trocha tápať, odporúčam vám kúpiť aj jednotku a začať práve ňou. Keďže úvod je priamo bez predslovu a strieľa sa tu viac než vysvetľuje akékoľvek napojenie na minulosť - komu je to však jedno a chce urýchlene začať hlavne to strieľanie a trhanie končatín, nemusí sa absenciou znalostí nijako trápiť.
Prvá kapitola sa v rámci interakcie zaoberala postupnou záchranou rôznych preživších v New Orleans, ale pokračovanie od tohto cieľa jemne ustupuje a skôr sa sústredí na diverznú činnosť prekladanú šialenou a neraz neutíchajúcou akciou. Koncepčne je však opäť všetko identické. Z pohľadu prvej osoby máte možnosť, aj vďaka oveľa kvalitnejším motion ovládačom, kontrolovať obe ruky hlavného hrdinu a musím povedať, že z toho nemalého zoznamu launch projektov pre PS VR2, ponúka práve táto hra jedno z najlepšie spracovaných ovládaní - je to svižné, presné a hlavne intuitívne. Z vrecka vyberiete svietidlo, pripnete si ho na košeľu a oboma rukami začnete kosiť zombie v tmavej chodbe, alebo si baterku necháte v jednej ruke a v druhej pálite z automatickej zbrane do všetkého na čo váš lúč svetla dopadne - je to len na vás. Pritom prepínanie zbraní nie je tak úplne šialené ako v podobných hrách bežne býva. Stačí aby ste jednou rukou nahmatali obsah svojho batohu, alebo využili kapsy na jeho oboch stranách a razom máte v rukách presne to čo potrebujete. Vďaka haptickej odozve a reálne pôsobiacich vibrácií, sa sekanie a strieľanie do zombie tiel stáva priam adrenalínovým zážitkom, zvlášť ak ich máte tesne pred kamerou.
Pestrosť arzenálu je dostatočná na to, aby ste pred vašimi očami vedeli roztancovať všetky tie hnijúce mŕtvoly tak intenzívne, až vám z toho môže byť trocha zle od žalúdka - niekedy toho bolo dosť aj na moju povahu. Pri konfrontácii s nemysliacimi bytosťami je všetko v maximálnom poriadku, avšak z času načas nastane moment, kedy musíte prejsť na obchádzanie žijúcich ľudí a to už taká šialená zábava nie je. Hra od vás vyžaduje skrývanie sa za stenami a plazenie, čo pri súčasnom stave technických možností virtuálnej reality nie je zrovna niečo úžasné. Daných situácií tu však našťastie nie je toľko a čistá akcia s jemnou predvídavosťou, čo do spustenia rôznych pascí, jednoducho prevláda. V závere je to potom výhradne lavína ničenia nekonečných zástupov nemŕtvych. Je tu však ešte jeden dôležitý prvok. Autori sa po vzore série Resident Evil rozhodli, že do svojej hry implementujú nepriateľa, ktorého fakticky nemôžete poraziť, a jediné čo zvládnete je ho na čas spomaliť. Ide konkrétne o obrovitého muža v kovovom obleku, ktorý si za svoju obľúbenú zbraň vybral sekerku. Je s ním zábava? Niekedy áno. Vytvára ešte o to väčší stres než už v obkľúčení bežných zombie zažívate? Tak to si píšte!
Prejdenie The Walking Dead: Saints & Sinners – Chapter 2: Retribution mi osobne zabralo niečo málo cez šestnásť hodín a to som nedokončil väčšinu postranných úloh - ich náplň totižto nebola nejako zábavná a skôr išlo o plnenie konkrétneho počtu zabití s tou či onou zbraňou. Rovnako nie zrovna oslnivá je časť, kedy sa vám AI snaží vnútiť svoj pohnutý osud ako niečo, z čoho by ste mali pustiť slzu. Aj keby ste ju vlastne pustili, zasekne sa o gumovú predložku v helme PlayStation VR2 rovnako tak ako všade prítomný pot. Cez to všetko mi už vyššie proklamovaná akcia vynahradila aj uvedené nedostatky a úžasná audiovizuálna prezentácia tomu len pomohla. Preto, ak máte doma PC VR zariadenie, alebo ste hrdým majiteľom PS VR2, The Walking Dead: Saints & Sinners – Chapter 2: Retribution je istota, ktorú by ste si nemali nechať utiecť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Skydance Interactive
