Spadám do tej kategórie hráčov, čo sa na prelome tisícročia sústredili prevažne na produkciu spoločnosti Nintendo (veľkú časť z vás, čo čítate moje články naprieč rôznymi médiami to asi nijako nešokuje, ale v súvislosti s vyznením nasledujúceho textu je nutné to zopakovať). Budeme sa totižto venovať najnovšej exkluzivite pre Switch, ktorá v sebe spája duo dvoch unikátnych taktických RPG z konzole Game Boy Advance. Písal sa rok 2002 aj ja sám som si užíval čerstvo vydaný handheld od Nintenda, ktorého softvérová ponuka pojímala také kultové hry ako Castlevania: Aria of Sorrow, Golden Sun či Mario Kart: Super Circuit. A medzi touto dozaista bezkonkurenčnou náložou kvality sa zrazu objavilo niečo, koncepčne absolútne atypické a rovnako tak v rámci názorového modelu neznalej verejnosti voči Nintendo softvéru, niečo absolútne unikátne. Vojenská stratégia s TBS mapami kde sa pri vyššej náročnosti dá hovoriť skôr o šachovej partii než fádnej dáme. Séria Wars však zažívala premiéru len v rámci obnoveného názvu, keďže jej gro stelesňovala už šestica iných dávno vydaných produkcií - začalo to na NES hrou Famicom Wars, avšak tá nikdy neopustila brehy Japonska. Bolo to práve až duo hier Advance Wars, ktoré sa aj vďaka svojej animovanej grafike dokázalo pretlačiť až ku nám a preto mám tú časť vám dnes ponúknuť svoj názor na remake oboch častí, ako inak, vo verzii pre Switch. Má pre skalných znalcov cenu vôbec do niečoho takéhoto investovať, alebo, je pre úplného nováčika relevantné skúšať pochopiť interaktívne nápady z prelomu tisícročia? Na tieto ale aj iné otázky vám teraz dám svoje svojské odpovede.
Ako som už spomenul v úvode, tak v testovanej kolekcii sa skrývajú hneď dve hry a to základný Advance Wars aj s pokračovaním Advance Wars 2: Black Hole Rising, ktoré bolo vydané v roku 2003. Pod slovom remake si v prípade takto špecifického žánru môžete právom predstaviť čokoľvek, avšak Nintendo, respektíve kultové štúdio WayForward, spoločne pripravili akúsi obsahovú fúziu s niekoľkými zásadnými novinkami. Predovšetkým tu máme prerod do moderného vzhľadu a aj keď pointa hrateľnosti (taktické možnosti a všetko okolo nich) ostáva nemenná, v menu narazíte na modusy ako online multiplayer či dokonca editor máp. V prípade ak ste nikdy nemali tú česť a čokoľvek z oboch diel nevideli ani z idúceho vlaku, ako sa povie, príbeh vás asi trocha prekvapí. V zásade ide predovšetkým o boj dvoch silných vojenských frakcií, kde na jednej strane vlajú modré a na druhej zase oranžové vlajky - tak ako v každom vojenskom konflikte, tak aj v tomto, ide o infantilné obsadenie cudzích území a vyvesenie vlastnej vlajky. Ku obom bojujúcim frakciám sa postupne pridávajú ďalšie vlajky a tak si hráč, v kaskádovom efekte kampane Advance Wars 1+2: Re-Boot Camp, prejde postupne interaktívnym velením zasahujúcim do rôznych bojísk a po celom svete. Nehľadajte za scenárom nič viac než kartónovú kulisu na pozadí niečoho oveľa atraktívnejšieho a tým je samotná hrateľnosť, ktorá sa, ako vždy, u exkluzívnej Nintendo produkcie často vymyká akýmkoľvek stereotypom.
Nintendo chcelo predmetný remake pustiť na trh ešte v priebehu minulého roku, avšak, udalosti dejúce sa na území zvrchovanej Ukrajiny, ktorú bez relevantného dôvodu napadla Ruská federácia, ich snahu zhatila - respektíve vydanie posunuli do súčasnosti. Akokoľvek síce predmetná hra vyzerá vlastne roztomilo a nesie si v sebe komiksový lomeno animovaný nádych, taktické gro je až mrazivo uveriteľné. Herná mapa rozdelená do šachovnicovej štruktúry ponúka rôznym vojenským jednotkám priestor na sebarealizáciu a hráč z pozície generála určuje, kam presne sa v rámci vlastného dosahu môžu vlastne dostať a akú formu útoku/obrany majú vykonať. Ostaňme teraz ešte na čas u mnou proklamovanej šachovej terminológie. Hráč môže po mape pohybovať slabšími ako aj silnejšími figúrkami, kde jedna platí na tretiu a druhá zase na štvrtú. Takto napísané vám to možno bude znieť celkovo fádne, avšak do danej schémy vstupuje ešte veľa premenných - tanky, helikoptéry, stíhačky, obsadzovanie budov, spojenecké jednotky, premenlivý terén, zdvojený batalión, skúsenosti dlho žijúceho pluku a tak ďalej a tak podobne. Aj táto šachová partia má len takú kvalitu ako silný, či presnejšie, ako kvalitný je váš súper. Preto odporúčam aj úplným začiatočníkom začať skôr na vyššom stupni náročnosti, pretože len to ich patrične a takticky zocelí - čo mi to len pripomína? Boj ako aj pohyb sa realizuje prostredníctvom ťahov a rýchlosť napredovania závisí nie len od terénu, ale aj od konkrétneho cieľu v rámci danej misie - nie vždy je to len o presúvaní bataliónov z bodu A do bodu B.
Riešenie danej misie si môžeme spodobniť aj s riešením hlavolamu či puzzle, ak chcete. Na malom priestore plnom štvorcov a prekážok, sa snažíte nájsť správnu sériu ťahov a doviesť svoju farbu ku zdarnému koncu - neraz ide o systém pokus/omyl, avšak, čím viac máp dokážete ukončiť s pozitívnym skóre o to viac skúseností nadobudnete. Už vyššie som spomínal rôzne premenné, ale na jednu dôležitú som cielene zabudol - hráč musí neraz čeliť súbojom s náročnými bossmi, ktorých porážka je vlastne takou samostatnou hádankou. Aj preto formula poháňaná Advance Wars 1+2: Re-Boot Camp dokáže bez problémov fungovať aj v súčasnosti, aj keď plne chápem, ak niekoho už v základe odradí celková audiovizuálna stránka. Mne osobne odklon od pôvodného artu nijako zásadne neprekážal, ale dokážem v tomto ohľade pochopiť hnev skalných fanúšikov, ktorý sa rozohnil už v čase úvodnej prezentácie. Silnou pridanou hodnotnou sa stáva editor máp ako aj možnosť vytvárania scenárov. Vaše diela môžete následne zdieľať v online forme s celím svetom a zmerať si vojenské skúsenosti s ďalšími hráčmi - funguje to celkom obstojne, stále je tu však problém ohľadom skostnateného prístupu Nintenda v zmysle zjednodušovania prístupu online priestoru. Všetky vaše úspechy na bojisku, na tom online bojisku, si môžete potom pretaviť do medailí a tie si následne vylepiť na svoju virtuálnu uniformu. V rámci multiplayeru má asi najväčšiu relevanciu režim verzus pre štyri frakcie súčasne, avšak negarantujem vám, že budete mať možnosť tento počet naplniť v nejakej okamžitej a neprerušovanej forme.
Koľko času dokážete utopiť v tejto dvojitej kolekcii? Sú to desiatky a desiatky hodín v rámci oboch kampaní, nehovoriac o potencionálnemu prepadnutí online modusom - ak vám bude priať šťastie a nájdete dostatok protihráčov. Nintendo Switch je aj cez svoju technickú zastaranosť stále relevantným hardvérom a práve remake oboch Advance Wars je toho jasným dôkazom. Treba si však ujasniť, do čoho sa tu chystáte potencionálne vraziť svoje peniaze, keďže hovoriť o nejakých moderných prístupoch by bolo špeciálne v tomto prípade úplne mimo frázy; legitímny cieľ.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
