Projekt Showgunners sa vám môže právom zdať ako úplne neznámym, cez to všetko, že v skutočnosti vlastne ide o dlhý čas pripravovanú TBS značku s potencionálne vysokou kvalitou. Pôvodne sa však hra volala úplne inak a možno ste ju už dávnejšie zaregistrovali pod názvom Homicidal All-Stars. Nech už zapadáte do prvého alebo druhého scenára, v oboch prípadoch to samotný potenciál hry od štúdia Artificer nijako neznižuje, ba naopak.
Začnime samotnou predlohou, či presnejšie povedané; silnou inšpiráciou. Vyššie uvedený vývojári sa v prípade svojho debutu inšpirovali známym románom Stephena Kinga z roku 1982, ktorý možno z pohľadu komerčnej filmografie poznáte predovšetkým ako film s Arnoldom Schwarzeneggerom, The Running Man. Spoločnou nosnou témou je smrtiaca televízna šou kde sa odsúdený kriminálnici snažia prežiť v prostredí trénovaných zabijakov a čím väčšiu šou sa im podarí vyprodukovať o to väčšia odmena ich čaká - zrušenie trestov, zárobok alebo dokonca právo na sladkú pomstu. Identická linka sa tiahne práve videohrou Homicidal All-Stars alias Showgunners, avšak miesto toho, že sa z pozície diváka pozeráme na (ne)talentovaného Rakúšana s naolejovaným zadkom, máme možnosť viesť vysoko taktický boj.
S tou menšou narážkou na bývalého guvernéra štátu v USA z pôvodnej filmovej adaptácie som sa vás snažil naviesť na fakt, že v prípade hry samotnej preberáme úlohu bývalej policajnej dôstojníčky Scarlett, ktorej celú rodinu zavraždil sériový vrah Ulysses Derrick a ako už asi tušíte, práve tento pán sa ocitá v predmetnej šou a stáva sa tam zo dňa na deň hviezdou. Scarlett, zradená tým istým právom čo kedysi sama hájila, sa dobrovoľne vydáva medzi účastníkov smrtiacej hry s cieľom prepracovať sa až ku finálnemu bossovi a pomstiť celú svoju rodinu. Dejiskom tejto taktickej bitky postavenej na tradičnej TBS šachovnici sú silno dystopické kulisy - rozvaliny plné horiacich vrakov áut, hrdzavých sudov od oleja a pestrofarebných nápisov od spreja. Práve táto špecifická scéna je však skôr vatou pre kvalitne spracovanú gameplay náplň a ak už by som mal povedať, čo mňa práve na testovanej hre Showgunners bavilo najviac, bol to práve onen boj a jeho možnosti.
TBS pre jedného, to je recept na nudu. Preto aj tu má Scarlett možnosť si poskladať svoj vlastný tím a pribrať tak k sebe ďalšiu šesticu rovnako kvalitných zabijakov bez akýchkoľvek škrupulí. Ako dejová linka napreduje, jednotlivé postavy odpadávajú ako muchy, to všetko ako pointa cielenej dramatizácie. Avšak spoločnosť organizujúca tieto krvavé a smrtiace hry, Omega Corporation, mám dostatok financií na výkup ďalších a ďalších zločincov a preto nech už pod vaším vedením zomrie jeden alebo desať bojovníkov, vždy si máte z čoho vyberať. Jednotlivé postavy disponujú svojím vlastným vývojovým stromom a čím dlhšie sa im podarí prežiť a nazbierať tak dostatok EXP bodov, o to platnejší a silnejší pre váš tím budú - čiže štandardný model aký slávy už desaťročia úspech v populárnej TBS sérii Fire Emblem na Nintendo. Trocha mňa mrzelo, že tam kde ústredná hrdinka nemá na tomto strome až tak veľa plodov ovocia, zvyšok ďalších postáv je na tom v zmysle taktických presahov oveľa lepšie. Aj preto som sa snažil, aby okrem Scarlett prežilo čo najviac ďalších mnou precízne pestovaných bojovníkov.
Autori nám servírujú poctivú ťahovú stratégiu a snažia sa do nej pretlačiť hromadu nápadov z rôznych ikonických IP ako je XCOM či Mutant Year Zero. Jednotlivé postavy tak majú rôzne zaujímavé schopností ktorými vedia misky váh pretlačiť na svoju stranu a nejde preto len o bezduché strieľanie ponad steny do krytov protivníkov. Jednotlivé úrovne sú rozdelené do arénových bojov, kde sa nachádza aj hromada pomocných pascí a trikov, ktorými sa viete zbaviť protivníkov bez toho aby ste na nich priamo zaútočili - chce to však poznať jednotlivé body interakcie. Čím viac originálny v boji ste o to viac bodov popularity vám nabehne na konto a s ním sa spájajú aj výhody počas súbojov - zrazu sa vám doplní energia alebo dostanete navyše niekoľko nových bodov pohybu. Hráča to tak núti byť kreatívny a neriešiť všetko jedným a tým istým spôsobom. Akonáhle boj skončí, hrdinovia arény sa presunú do akejsi relaxačnej zóny, kde nasleduje oddych a postupné doplňovanie príbehu samotného. Tento part je skôr nuda a neskôr som ho už len preskakoval a presúval sa priamo do boja.
Showgunners som venoval celkovo osemnásť hodín, avšak viem si predstaviť, ako hlavnú dejovú linku dokážete uzavrieť už o pár hodín skôr. Pre každého kto má rád poctivú TBS koncepciu a vie oceniť v celku príjemný audiovizuálny part, je testovaná vzorka dozaista vhodným variantom. Príbeh je silne predvídateľný a Scarlett mohla v rámci hĺbky svojich možností poskytnúť predsa len toho trocha viacej, každopádne, v tomto smere vám to dokáže vynahradiť jej početná parta kolegov. Všetko som to overil aj cez Steam Deck pekne v posteli a niekoľko nocí po sebe som si tak doprial taktikou podkutú predohru pred poriadnym spánkom.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Good Shepherd Entertainment
