Nemôžem si pomôcť, musím to jednoducho celé začať komentárom na margo názvu. Pre nezasvätenú sortu našich čitateľov, ktorá nie úplne vidí za oponu práce technologického redaktora so širokým záberom, bude nasledujúca veta znieť asi trocha bizarne, každopádne, mne sa pri pohľade na tak krátky nadpis doslova uvoľňuje endorfín po miligramoch. Vzbudzuje to vo mne pocit šťastia, ktorého gro tkvie v desiatkach a stovkách iných mobilov, ktoré som za tie roky musel otestovať a ktorých názvy pripomínali skôr slohové práce na strednej škole niekde vo Vietname. Tak či onak, čínsky gigant Xiaomi pred časom vysypal aj na náš trh svoju vlajkovú mobilnú loď s prostým označením 14, ktorú neskôr doplnil o model 14 Ultra. Nasledujúce riadky sa budú venovať základnej štrnástke, ale sľubujem vám, že po nej sa dočkáte aj testu údajne najprémiovejšieho fotomobilu roku 2024.
Xiaomi sa toho stále nebojí a do balenia svojej naleštenej vlajkovej lode v hodnote cca 900 Eur (12 GB RAM/256 GB) pridalo okrem mobilu samotného aj silikónové puzdro, ďalej USB-A/USB-C kábel a adaptér s výkonom 90 W. Za niečo takéto musíte predmetnému výrobcovi, špeciálne v týchto časoch, jednoducho zatlieskať. Zámerne spomínam vizuál v zmysle naleštenia, keďže štrnástka je zo všetkých svojich strán v rámci 6,36 palcov ekvivalentom zrkadla. Navonok je jedno, akú z troch farebných prevedení si vyberiete, ide o primárnu zbernicu odtlačkov a súčasne odleskov slnka – mimo lokálneho trhu je v predaji ešte verzia s umelou kožou, ale o tej môže tunajší zákazník tak maximálne snívať. Jeho „údelom“ je totižto leštiť chrbát z Corning Gorilla Glass Victus zakaždým, keď ho chytí spotenou rukou, aj keď musím jedným dychom dodať, že minimálne zelený variant, ktorý mi Xiaomi poslalo na test, tou svojou tmavšou farbou dokázal časť nazbieranej špiny úspešne skrývať. Rovnako tak je potrebné uviesť, že práve takto spracované sklenené mobily majú navodiť ešte o kus vyšší stupeň luxusu a existuje početné percento platiacich zákazníkov, ktoré si za takéto niečo s radosťou priplatí (čo však nie je konkrétne prípad Xiaomi 14, keďže jeho cena je voči inej lesklej konkurencii plávajúcej v prémiových vodách oveľa nižšia).
Na margo celkových rozmerov ide čínsky výrobca skôr cestou kompaktnosti. Mobil je hrubý, niečo málo cez osem milimetrov, široký sotva sedem centimetrov a na dĺžku nemá ani šestnásť centimetrov. S váhou 193 gramov sa tak radí medzi tie telefóny, s ktorými je radosť manipulovať jednou rukou, keďže máte neustále k dispozícii dokonale vyvážené kovové šasi vyžarujúce už vyššie spomínaný punc jedinečnosti. Všetky interakčné body, nech už je reč o čítačke odtlačkov prstov pod displejom alebo trojici fyzických spínačov na pravej hrane hliníkového tela, máte vždy na dosah. Spodná strana skrýva slot pre dve nanoSIM karty a kto by potreboval využiť virtuálnu SIM, aj tú mu výrobca umožní do svojho mobilu natiahnuť. Telo Xiaomi 14 na mňa po konštrukčnej stránke zapôsobilo natoľko, že som si nemohol odpustiť skúsiť naň vyvinúť protichodný tlak dlaní, aby som videl, či sa v strede nemá tendenciu začať lámať – nič také sa však nestalo. Okrem celistvosti je na mieste pripomenúť aj certifikovanú odolnosť voči prachu a vode, konkrétne IP68. A ako to vlastne Xiaomi zrealizovalo v rámci fotomodulu? Dávno som nevidel tak originálne a vkusne spracovaný ostrovček, ktorý z diaľky pripomína delo vesmírnej lode pozvoľna sa vynárajúce z hustej hmloviny. Účelový minimalizmus plný čistých línií je korunovaný pásikom voľným okom nerozpoznateľných kryštálov, ktoré lemujú ostrovček s foto snímačmi. Je to ako keď sa postavíte pred vzácny obraz a dáte si poriadne na čas, aby ste v ňom odhalili všetky poskrývané symboly. V prípade Xiaomi 14 je to napríklad skrytý infraport, ktorý si po novom našiel miesto práve pod čiernym sklom ostrovčeka.
Prednú stranu, až na tenký čierny rámik na okrajoch, si pozornosť zakaždým uzurpuje 6,36 palcov veľký AMOLED displej. Ponúka rozlíšenie 2670 × 1200 px pri obnovovacej frekvencii 120 Hz, čo by samo o sebe dnes už nebolo ničím ohromujúcim, a to ani vo vyššej strednej triede. Xiaomi 14 avšak pridáva podporu 12-bit farebnej hĺbky a LTPO technológiu – LTPO má súvislosť s obnovovacou frekvenciou a zariadenie s ním môže prepínať frekvenciu od čísla jedna až po spomínaný strop. Medzi ďalšie prednosti panelu patrí HDR10+, Dolby Vision a špeciálne priam šialených 3 000 nitov v HDR. Svietivosť je tak vysoká, že sa s mobilom môžete postaviť pod nápor práve vybuchujúceho slnka a bez problémov napísať do práce, že už od zajtra s vami nemusia počítať. Apropo, len pre vašu informáciu, v automatickom moduse systém uškrtí maximálny jas tesne pod hranicou 1 200 nitov. Asi nemusím extra vypisovať, že na tento konkrétny panel je jednoducho radosť sa pozerať, a preto poďme rovno ďalej – oslím mostíkom od obnovovacej frekvencie i maximálneho jasu sa môžeme presunúť do sekcie batérie. Štrnástka je v tomto bode vybavená batériou s celkovou kapacitou 4 610 mAh, čo z nej pri bežnom užívaní robí mobil schopný vydržať v chode takmer dva dni. Počas náročných operácií zvláda Xiaomi 14 jeden celý deň s tým, že vďaka funkcii rýchleho nabíjania zvládnete telefón dobiť, s originálnym príslušenstvom (90 W), z nuly na sto už behom pol hodiny. Potešila aj podpora bezdrôtového nabíjania s rýchlosťou 50 W či spätného dobíjania iných zariadení pri výkone 10 W.
Málokedy pri recenzovaní mobilného telefónu nejako hlbšie riešim kvalitu zvuku, keďže dnes už to pre výrobcov zase nie je až taká veda. Každopádne Xiaomi 14 v tomto smere stojí za zmienku, keďže je v ňom použitý hybridný systém sterea, kde jeden reproduktor smeruje klasicky dole a druhý je súčasťou slúchadla. Takýto spôsob môže neraz produkovať nevyvážanú audio kulisu a utlmené alebo naopak predimenzované echo, čo však rozhodne nie je prípad tohto testovaného zariadenia. Zvuk je tak ďalšou z radu predností, ktorými sa predmetná vlajková loď môže pochváliť. Za rytmu epických bubnov sme sa spoločne pretancovali do podpalubia aktuálnej vlajkovej lode čínskeho giganta a po novom už aj výrobcu automobilov, čo znamená, že nastal čas hodiť očkom po softvérovej a hardvérovej výbave. Začnime operačným systémom Android 14, nad ktorým si spomínaný výrobca ušil nadstavbu HyperOS a potvrdil štyri roky hlavných update balíčkov i päť rokov bezpečnostných záplat. Ide o novú verziu 1.0, ktorá však nejako výrazne nenarúša dojem, aký navodilo pôvodné MIUI. Užívateľ má dostatok slobody pre vizualizáciu, tešiť sa môže z oveľa prirodzenejších animácií informačného charakteru a podobne. Oveľa zásadnejšie veci prináša HyperOS špeciálne v zmysle optimalizácie výkonu. Aby nedochádzalo ku znižovaniu zážitku z plynulosti interakcie, nech už s mobilom práve robíte akékoľvek náročné úlohy, vrátane komunikácie s AI, nová nadstavba od Xiaomi má cielene zasahovať do procesov a na pozadí všetko korigovať. Koriguje sa tu primárne výkon od už dostatočne prevereného čipsetu Snapdragon 8 (Gen 3), ktorý sa vďaka svojej 4 nm architektúre výrazne presadzuje logicky aj v iných vlajkových lodiach v rámci segmentu telefónov. Spomínaný procesor v kombinácii s grafikou Adreno 750 dokáže uspokojiť aj náročných hráčov, či prípadne ľudí vyznávajúcich postprodukciu mimo pohodlia svojho notebooku, avšak treba sa pripraviť na mierne prehrievanie a rovnako tak miernu stratu „otáčok“ pri dlhodobom výkone. Pre vyšší štandard v zmysle nárokov zákazníka ako takého ide však o viac než dostačujúco vybavenú strojovňu.
S vypätím posledných síl som sa vyškriabal na vyhliadkovú kupolu našej metaforickej vlajkovej lode, aby som zhodnotil kvalitu jej fotoaparátov. Moje mozoľovité končeky prstov vyžrané od morskej soli siahli po ďalekohľade s mosadzným lemom, keď sa za mnou znenazdajky ozval výstrel z dela. Prudkým pohybom som sa obrátil, bojujúc so silným vetrom, aby som si uvedomil, že nám je v pätách niečo monštruózne. Vystrašene som zamieril ďalekohľad na trepotajúcu sa vlajku cudzej lode a zmeravel. Bola to Xiaomi 14 Ultra.
Svojím kostrbatým poviedkovým úvodom do poslednej kapitoly recenzie na Xiaomi 14 sa snažím o dve veci. Jednak vás chcem pobaviť, to je prvoradé, ale hlavne vás chcem upozorniť na to, že akokoľvek má základná štrnástka v sebe viac ako schopnú štvoricu snímačov, nikdy nebude schopná prežiť priame porovnanie s drahšou kamarátkou z flotily, tou s prívlastkom Ultra. Prím tu hrá hlavný snímač OmniVision OVX9000 s 50 Mpx (f/1,6) nasledovaný teleobjektívom s 50 Mpx (f/2,0) a 3,2x optickým zoomom, ultraširokouhlým snímačom s 50 Mpx (f/2,2) a selfie kamerou s 32 Mpx (f/2,0). Je to práve hlavný snímač, o ktorý výrobca opiera jadro kvality výsledných fotiek a ja s ním v rámci svojho mesačného pozorovania musím súhlasiť. Fotografie majú v sebe dostatok detailov (či už za svetla alebo v noci), korešpondujú s reálnymi farbami a sú dostatočne ostré. O chlp lepšie na tom však je ešte uvádzaný teleobjektív, ktorý vďaka svojej ohniskovej vzdialenosti nenúti užívateľa zbytočne manévrovať pred snímaným objektom a okrem toho všetkého z neho vypadávajú konzistentné obrázky bez šumu a s dostatočnou úrovňou detailnosti. Nad oboma snímačmi, pochopiteľne, drží ochrannú ruku postprodukcia a umelá inteligencia, ktorá však výsledné obrázky nekazí, ba naopak im ešte pridáva na kvalite. Čerešničkou na torte je schopnosť mobilu zaostriť už od vzdialenosti desať centimetrov, čím je možné zaznamenať krásne makro snímky, a to aj za zhoršených svetelných podmienok. V rámci režimu portrétov a nakrúcaní videí (4K/60FPS) stojí určite za zmienku Leica licencia, ktorá aj z bežných záberov, zatiaľ čo vám v kuchyni opravár chladničiek predvádza svoje zarezané trenírky, dokáže vyčarovať intro vhodné do filmov od Davida Lyncha.
Xiaomi štrnástka si ma získala. Začalo to už tým minimalisticky umelecky pojatým dizajnom, pokračovalo to kvalitou spracovania a solídnym výkonom, avšak definitívne nadšenie prepuklo pri skúmaní HyperOS a kvality fotosnímačov. Uvidíme, ako na tom bude tá výkonnostne ešte lepšia lodička nesúca podobné insígnie.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Xiaomi
