Neexistuje sofistikovanejšia továreň na párty videohry, než je spoločnosť Nintendo. Prakticky už v ranných deväťdesiatkach sa na ich prvé konzoly dali zaobstarať kooperáciou podkuté a spoločensky orientované videohry, na ktorých vyrastala dnes stále aktívna komunita ochotne platiacich zákazníkov. Japonské Nintendo nikdy nezaprelo svoju identitu, čoby firmy začínajúcej v hračkárskom biznise a dodnes sa jej cielene drží. Významným oporným bodom celého tohto receptu je dozaista séria Mario Party, ktorá začala svoju existenčnú púť v roku 1998, konkrétne na Nintendo 64 a dodnes sa stihla recyklovať takmer v dvoch desiatkach pokračovaní. To vôbec najnovšie nesie pomerne bizarný podtitul Jamboree, čo je fakticky pomenovanie pre celosvetovo populárny skautský event, ktorého prvý ročník sa udial ešte v roku 1920 na území Anglicka. Super Mario Party Jamboree je tak jednou z posledných veľkých exkluzivít, ktoré si dnes môžete zakúpiť na presluhujúci Switch a ja ako milovník celej série som si nemohol nechať ujsť príležitosť pozrieť sa na kvality hry samotnej.
Virtuálne Jamboree v podaní dcérskej vývojárskej firmy Big "N" je už treťou časťou série, ktorá stihla vydanie na Switch. Tentokrát sa však nejedná v žiadnom smere o remaster či remake a dokonca voči projektu Super Mario Party z roku 2018 je možné Jamboree vnímať ako oveľa komplexnejší a obsahom prelomový zásek do celej série (vysvetlím neskôr). Konceptuálne sa pochopiteľne nič nemení a opäť ide v prvom rade o kolekciu minihier, ktorých celkový počet tentokrát presiahol hranicu stovky. Všetky zásadné modusy z minula ostávajú zachované a najhranejším, respektíve najprepracovanejším režimom, pochopiteľne, ostáva ona idea o spoločenskej hre s kockou. Zjednodušene povedané; ide o také japonské človeče nehnevaj sa, kde vašou úlohou nie je dostať sa do domčeku, ale pozbierať čo najviac zlatých hviezd. Počas troch víkendov testovania v kruhu blízkej rodiny som si nemohol nevšimnúť ten pokrok aký vývojári za tých šesť rokov dokázali dosiahnuť a konečne minimalizovať často nespravodlivý efekt náhody. Hráči si logicky môžu opäť nastaviť konkrétne pravidlá danej partie, ale tentokrát je tých možností dvoj až trojnásobok - môžete doslova manipulovať so všetkým.
Čaká vás sedem úplne nových a ideou komplexne postavených hracích dosiek, ktoré odkazujú na bohaté univerzum maskota samotného Nintenda, čiže Super Maria. Jednotlivé dosky sú opäť odstupňované náročnosťou a nechýba im humor či výrazný efekt prekvapenia - za všetko by som vyzdvihol moment, kedy vás zmena dennej doby v čase kedy dorazíte pred zlatú hviezdu odsúdi na nákup jej dreveného falzifikátu. Autori zapracovali na komplexnosti postupu po mape a pridali umelej inteligencii na... no, inteligencii. Už sa nemôže stať, že pri strednom stupni náročnosti AI vykoná s vami hrajúci počítač absolútnu hlúposť, len aby ste vo finále vyhrali - s tým je koniec. Naopak, ak sa vám nepodarí do hry prizvať ďalšiu trojicu reálnych hráčov (na jednom Switch stroji môžete klasicky zapojiť štyroch účastníkov partie), poraziť automatizovaného súpera bude pre vás veľkou výzvou. Už len samotný fakt, že vopred viete za akých podmienok sa na konci budú rozdávať bonusové hviezdy vás núti počas hrania taktizovať úplne iným spôsobom než tomu doteraz v sérii bolo. A to je len štipka zábavy, akú v sebe Jamboree skrýva.
Ak so mnou pristúpite na tú premisu, že kostra hrateľnosti série Mario Party je fakticky bežná dosková hra v ktorej sa hádže kockou, tak mäso a šľachy, ktoré túto kostru obaľujú reprezentujú práve už spomínané minihry. Z nich sa podarilo odfiltrovať historicky najviac často nespravodlivého efektu náhody a až na pár desiatok výnimiek, rozhoduje o úspechu vaša zručnosť a aj znalosti predchádzajúcich častí celej IP. Logicky si hráči v tej viac ako stovke krátkych úrovní rýchlo nájdu svojich favoritov a nie všetky minihry im budú po chuti, avšak, štatisticky tu prevláda kvalita a hlavne dostatočná porcia zdravej škodoradosti. Super Mario Party Jamboree rozdeľuje samotné minihry na pohybové a klasické s tým, že ak by ste sa chceli cielene vyvarovať motion schéme, v rámci už spomínaných nastavení ju môžete kompletne vypnúť. Zásadné zmeny nastali aj priamo na hracej doske. Po novom máme možnosť zvrátiť nepriaznivý vývoj partie rôznymi záškodníckymi činnosťami alebo siahnuť po nečakanom iteme - štvorica kociek, nášľapné pasce rôzneho druhu a je tu ešte jeden silný "Game Changer".
Už v predchádzajúcom regulárnom diely série bolo možné počas postupu mapou využívať služby automatizovaných kamarátov. Ich zisk bol nanešťastie povrchne spracovaný a v praxi preto neprinášali až tak dôležitú výhodu. Jamboree v tomto smere obracia ideu zapojenia priateľa úplne na hlavu a to z mnohých dôvodov. Predne je dané, že jeden z desiatich Nintendo charakterov, ktoré sa počas partie objaviac na hracej doske, môže skončiť u akéhokoľvek účastníka hry - ten čo bude pri ňom skôr ho totižto automaticky nezískava, ale naopak spúšťa minihru v ktorej sa o kamaráta bojuje. Tieto minihry majú tematické spodobnenie s hrdinom o ktorého súťažíte a ide často o dlhý sled rôznych úloh, ktoré musíte splniť. Prečo tak komplikovane? Akonáhle totižto tohto partnera získate, jeho prítomnosť vám automaticky dáva možnosť prijímať odmeny dvakrát (raz za váš a raz za partnera) a hlavne môžete nakupovať dve a viac hviezd súčasne. Jediné nevýhody sú, že takýto kamarát je s vami len tri kolá a následne zmizne ako para nad hrncom v jednej konkrétnej minihre a navyše, v prípade, ak sa vám deje nejaké nešťastie a kamaráta máte po boku, tak sa aj ono nešťastie rovnako zdvojuje.
To najhlavnejšie čo tento šialený skautský zraz od Nintenda servíruje som vám opísal vyššie. V ponuke modusov ale samozrejme nemôže chýbať ani online schéma a dokonca aj nejaká tá novinka. Predne môžete využiť akýsi ekvivalent Battle Royale schémy pri Koopathlon režime, kde sa dvadsiatka hráčov z celého sveta predháňa v zisku výhier z čo najväčšieho počtu minihier. Ide o vyložene instantnú zábavu u ktorej som dokázal presedieť desiatky hodín. Ďalšou novinkou je modus nazvaný Bowser Kaboom Squad, kde sa zase osmička vyvolených snaží zlikvidovať Impostora Bowsera pomocou dela, zatiaľ čo všetky dôležité item predmety na urýchlenie boja vedia získať len pri plnení minihier. V menu nechýba opäť ani sekcia rytmických pohybových arkád, ktoré roztancujú aj tie najlenivejšie zadnice. Vôbec najslabší článok v tej ponuke modusov je dozaista ten príbehový, určený len pre jedného hráča. V ňom sa musíte postarať o testovanie minihier na mapách a súčasne riešiť problémy tamojších NPC postavičiek - akokoľvek to možno znie zábavne, tak v praxi ide o nudu kde len nosíte veci z bodu A do bodu B a pritom hráte minihry, ktorých zábavná pointa tkvie v interakcii s reálnymi hráčmi. Ak by sa Nintendo na tento režim úplne vykašlalo, nikto by sa na nich podľa môjho názoru nemohol hnevať.
Super Mario Party Jamboree je suverénne najlepšou párty videohrou roku 2024 a jednou z audiovizuálne podarených bodiek za úspešnou existenciou konzole Nintendo Switch. Ak ste milovníci interaktívnych spoločenských hier, odporúčam vám okamžite tasiť peňaženku a pozvať rodinu lomeno kamarátov na víkend, nebudete ľutovať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
Recenzovaná verze: Nintendo Switch