V hlavnej úlohe luk, vedľajšie postavy sú meče a kulisami sa stáva stredoveké Anglicko. Vojna ruží sa nesie presne v tomto duchu, nešetrí sa krvou a hráčove schopnosti sú vítané. War of the Roses je čisto záležitosť pre viacerých hráčov, ktorý musia vlastniť Steam. Bez neho ani krok a keďže vieme, že sa stále nájdu jedinci, ktorí opovrhujú touto službou, tak im rýchlo radíme zmeniť prístup. Totiž aj keď nie je tento titul kráľovský, nie je bez chybný a už vôbec nemá príbeh, stále ide o hru, ktorú treba vyskúšať, hlavne pre jej unikátnosť.

Kľudne si spočítajte hry, kde si môžete čistiť zuby šípom od luku, no dobre je ich veľa. Ale stredovekých záležitostí, kde sa v multiplayerovom zhone mydlíte medzi sebou v štýle Counter-Strike je len pár. Môžete si vyskúšať čerstvý Chivalry: Medieval Warfare, alebo Dark Messiah of Might and Magic.... kľudne dajte tipy na ďalšie tituly. Tak či tak, štúdio Fatshark, ktoré nás zaujalo už svojou hrou Lead and Gold, pripravilo pre hráčov zábavnú stredovekú skoro-simuláciu. Aby ste tu niečo dosiahli a neboli na smiech, ako herný recenzenti, musíte dlhé hodiny trénovať, rozumej hrať, sústrediť sa a dávať pozor na všetky možné nástrahy súboju z minulosti.

Autor článku si obľúbil byť lukostrelcom, čo znamená najzábavnejšiu súčasť hry a konečne v skutočnosti zábavne strieľanie šípov do éteru (väčšinou), alebo do protivníkov (občas). Je to formou „micro-mini“ hry, kedy musíte čo najpresnejšie napriahnuť tetivu a v správnom momente, pre čo najlepší zásah vystreliť. Netreba zabúdať na fyziku šípu, takže ak chcete dať z diaľky headshot treba mieriť trošku vyššie než je mieridlo. Zabúdať netreba na obmedzený počet šípov, ktorý je obzvlášť v predvolenej postave lukostrelca naozaj nízky. Cca desať šípov znamená pre nováčika jedného, či dvoch mŕtvych a to je ozaj smutné číslo. Niekedy ste naozaj radi, že vôbec niekoho trafíte. Najskôr možno zo zúfalstva odstrelíte neosedlaného koňa. Ak si však neskôr vyrobíte vlastný charakter a vylepšíte si danú postavu za vami nazbierané herné peniaze, môžete sa pýšiť lepšími šípmi, lepším lukom, či perkami, ktoré zlepšia vlastnosti postavy. Ak nie ste škrob, ale blbec, môžete investovať aj reálne peniaze, sakra, ale kto by to robil? Zoberme si, že to je hra za plnohodnotné peniaze (30€) a oni si vypýtajú ešte ďalšie. Takýto prístup sa nám veľmi nepáči.

Ďalšou triedou môže byť tá, kde ovládate stredovekého bojovníka s kušou. Tu taktiež narazíte na mini-hru, možno zložitejšiu. Musíte v správny moment trafiť drážku a to niekedy aj tri krát, je to celkom zdĺhavé, takže predtým než vystrelíte na cieľ je dobré v dostatočnom predstihu nabíjať. Je to presnejšie než luk, ale pomalšie, takže sa to hodí na naozaj pomalý postup a dobrú rozvahu. Nezabúdajte, že keď nabíjate tak ste veľmi zraniteľný. Možno práve preto sme za túto triedu hrali príliš málo.

Kolega z redakcie Marek si zase obľúbil triedu ťažkoodenca, teda človeka človeka s halapartnou, kopijou, sekerou, mečom či podobných ťažkotonážnym nástrojom. Je to jeho slovami trieda zábavná, kde sa síce umiera častejšie akoby sa patrilo, ale zase si skôr udriete. Hlavne sa treba dlho učiť na svojich chybách dokým sa budete cítiť ako kráľ a z bitiek budete odchádzať ako víťaz. Markovi sa to neskôr darilo, autorovi recenzie nie, takže každí sme si našli svoje. Ak by ste si náhodou mysleli, že je boj nablízko spravený nudne, ste na omyle. Aj tu je kúsok originality. Pravým tlačidlom sa kryjete, druhým sekáte. Ale predtým než zaútočíte musíte ešte určiť kam udriete. Rovnakým spôsobom (teda s výberom strany) sa aj kryjete. A pritom sa ešte snažiť pobehovať s celou postavou. Nuž, pre začiatočníkov mišmaš, neskôr zábava a slová, prečo to takto niekto nevymyslel už skôr. Okrem tejto postavy si na blízko môžete zahrať aj za klasického bojovníka s mečom a štítom, ale to len tak mimochodom (pretože za neho musíte začať, inak je to úplný nezmar). A mimochodom! Aj „kušník“ (nám sa to slovo páči), aj lukostrelec môže bojovať na blízko, stačí si prepnúť zbraň na jednoruký meč, či dýku. Vo vlastných triedach máte ešte viac variability.

Grafické spracovanie je priam úžasné, nenarazili sme na nič čo by nám prekážalo. Možno fakt, že keď tu prší, tak aj v interiéry, alebo občasné komické grafické bugy. Napríklad keď mŕtvola lieta svetom sem a tam, či keď máte nad rukami celý čas vznášajúci sa šíp. Inak fakt nádhera, niekedy sme sa neprestávali čudovať ako môže byť takýto titul tak krásny. Hlavne keď to porovnáme s Chivalry: Medieval Warfare, ktorý beží na Unreal 3 engine, môžeme vidieť skutočný rozdiel. War of the Roses je krásnejší a reálnejší, keby ste náhodou nevedeli. To je fakt, dané kulisy sú postavené na reálnom základe. Takže tu nestretnete žiadne neskutočné mapy, len aby boli zábavné, ale mapy, ktoré stoja na reálnych základoch zo skutočného sveta. Žeby sa na tomto titule začala učiť história? Pochybujeme, ale aj tak...niečo by sa tu naučiť naozaj dalo. My sme si napríklad vďaka tejto hre zašli pár krát na Wikipédiu, matku všetkých vied, aby sme zistili čo za bojiská to vlastne obsadzujeme.

Vše podstatné již Kuba popsal, já bych dodal hlavně to, že War of the Roses se dá velice snadno začít hrát, ale je mnohem těžší se v ní stát mistrem. Na videích hra možná vypadá až nudně a postavy neohrabaně, ale soubojový systém je velice propracovaný, a přestože si lze postavu vylepšit i lehce "podvodně" za reálné peníze, velká část úspěchu stále závisí na vašich skutečných schopnostech. Tedy na tom, jak dobře toho druhého praštíte po palici. Anebo naopak po nohách. Nebo do něj píchnete tím špičatým koncem zepředu. Zkrátka podle toho, jak vyžaduje situace. Úspěch záleží na všem možné, od toho, jak útok vykryje, až po to, jestli má sklopené hledí.

Zatímco Kuba se tedy vyžíval v lukostřelectví, já se snažil ovládnout umění bojovat s mečem, protože střelnými zbraněmi jsem netrefil pomalu ani stodolu. S obouručním mečem už jsem ale byl schopný nějakou škodu napáchat. I přes svou snahu krýt se a odvážně v soubojích jeden na jednoho ustupovat ke skupince zpřátelených sil, jsem velice často končil pohozený v kaluži krve v nejbližší škarpě. Nezbývá tedy než trénovat, trénovat a trénovat. Ne nadarmo se rytíři v dávných časech učili bojovat už od dětství.