Na dvere nám opäť klopal tretí diel Max Payne a my sme si už chystali stroje a čas na pecku tohto ročného jarného obdobia. Bohužiaľ v Marci sa ho nedočkáme a musíme sa zmieriť s tým, že nás poteší prešedivený hrdina až v Máji. Chlapíci v Rockstar Games sa aspoň vyhrajú s detailami a my ostatní si môžeme zahrať predchádzajúce už legendárne tituly. Prvé dva diely sa hodia do myšky a klávesnice dokonca i dnes a až na isté hranatejšie tvary si to rozmaznaný hráč bohate užije. Mňam!
Ako by sa asi cítil muž, ktorý mal šťastný život, manželku, malé dieťa a behom chvíle by mu to najmilšie vzali zločinci? Najskôr by sa psychicky zrútil a nebol by schopný jedinej myšlienky, nie však Max. Ten síce tiež nebol úplne najšťastnejší, ale túžba po pomste vzrástla rýchlejšie než atómový hríb nad krajinou a vydal sa na akciu proti vrahom. Neskôr zistil, že s tým ma dosť toho spoločné firma Valkýra. V prvom diely sa teda rozmohla cesta za pomstou a atmosféra menom "NOIR" sa zaryla do každého hráča v tej dobe. Treba pripomenúť, že v čase keď táto hra vyšla nič podobné tento svet nevidel. Max Payne zo štúdia Remedy bol prelomový hit, ktorý priniesol hneď niekoľko prvkov, ktorými sa inšpirovala konkurencia, ba dokonca aj filmový priemysel.
Matrix napríklad zobral Maxovi z náruče tzv. Bullet Time, čo znamená spomalenie času počas streľby. Narátať neskôr počet hier, ktoré ho obsahovali by bolo zložité, medzi najznámejšie sa však radí Stranglehold, všetky diely F.E.A.R.u, či dokonca slovenská hra Chaser. Max Payne bol v skutku hit, ako dôkaz môže slúžiť obrázok, či video z hry, ktoré aj dnes vyzerá relatívne prívetivo. Množstvo moderných prvkov síce v hre samozrejme nenájdete. Pre dnešného hráča môže byť rušivý najmä element menom cut-scéna, ktorá dnes už rozhodne nefunguje. Ale aj dnes je málo hier, ktoré to vedia zvládnuť na jedničku. Kráľom nerušivej cut-scény je predovšetkým tretí Uncharted a tak nejak dúfam, že dopadne aj tohto ročné pokračovanie Max Payne.
Max Payne inak exceloval po scenáristickej stránke rozprávania príbehu. Jednotlivé komiksy, ktoré rozprávali príbeh mohli dať inšpiráciu samostatným časopisom. Pre nás hráčov však minimálne prinášali doteraz neobvyklé rozprávanie príbehu, ktoré zaujme i dnes. Obrázky v jednotlivých obrázkoch komiksu sú nádherne nakreslené a dopĺňajú veselo spomínané videá v hre. Takisto si hráč iste spomenie na niektoré misie, medzi ktoré patrí napríklad stanica metra, či hneď prvý moment, keď ste sa vrátili domov a istí ľudia boli u vás na návšteve.
Druhý diel Max Payne s podtitulom Fall of Max Payne sa objavil o pár rokov neskôr počas roka 2003 a po nazretí na jeho obrázky si musíme povedať, že vyzerá náááádherne. Okrem pár hranatejších tvaroch sa fakt nemusí hanbiť ani dnes. Samozrejme to nie je špička, ale rozhodne je ešte stále radosť sa pozerať na chod hry. Dážď, atmosféra, výbuchy, či aj pohyby postáv. Mimika tváre samozrejme zaostáva konskými krokmi, takže predsa len musíme konštatovať, že sa hra narodila už dávnejšie.
Oproti prvému dielu trošku zaostáva príbeh a pridala sa nová hrateľná postava, ktorá v príbehu osvieži temnú atmosféru, hra je trošku menej vážna, ale stále je to starý dobrý Max. A taktiež ako aj v prvom diely potrebuje lieky proti bolesti nato aby sa vyliečil, čiže žiadne samo-uzdravovanie, ako je dnes v móde, ale pekné poctivé používanie "lekárničky", ktoré oproti mnohým starším hrám ste mohli mať až desať v zásobe.
V druhom diely Maxa čoraz častejšie trápia psychotické stavy, ktoré môžme zaradiť medzi prvky, ktoré poriadne spestria hru, tým neveselým spôsobom, atmosféra sa tak zarýva čoraz viac do hráčovho mozgu. Je to len a len dobré. Takisto nás tiež sprevádzajú komiksové vysvetlenie príbehu, či spomienok.
Čo nám ako hráčov dnešných moderných hier naopak chýbalo, je možnosť bližšieho mierenia, či skrývanie sa za objekty, na ktoré sme si tak veľmi zvykli. Inak by hra podľa nás fungovala dodnes. Z časti síce funguje vďaka neskutočnému množstvu herných módov, ktoré sa vždy viac lepili na prvý či druhý Half-Life, ale aj Maxovi dopriali poriadnu zaujímavú dávku. Odporúčam poniektoré vyskúšať.
Po dlhých dvoch hrách, ktoré nestrácali na zaujímavosti v takmer žiadnom kroku, si hru všimol Hollywood a tentokrát nielenže ukradlo nápad spomalením času, ale kompletne celú značku a pokúsilo sa spraviť film menom Max Payne. A ako to dopadlo si asi viete domyslieť. Ako herná adaptácia nehorázne zle. Na hru sa to podobalo iba názvom a zločineckou skupinou Valkýra, inak kompletne celý príbeh a film funguje skôr samostatne a pre tých čo sú fanúšikmi hry, je to veľké sklamanie. Naopak pre bežného diváka, ten film na jeden príjemný večer bohate stačí. Holt béčko.
