Maskota spoločnosti Nintendo pozná celý svet a verím, že aj naši čitatelia preto už dávno vedia, že ten zavalitý inštalatér v červeno modrých montérkach už za tie dlhé roky svojho života stihol strčiť svoj baňatý nos do všetkých možných aj nemožných herných konceptov. Po boku svojho brata Luigiho začali spoločne od roku 2003 budovať napríklad aj plnohodnotnú ťahovú RPG sériu prosto nazvanú Mario & Luigi a práve s ňou aktuálne prišlo na Nintendo Switch už šieste radové pokračovanie. Mario & Luigi: Brothership preto nie je žiadnym portom či prípadne remasterom a mňa osobne nesmierne zaujímalo, ako sa vývojári na sklonku života prvej generácie uvedenej hybridnej platformy vlastne popasovali s jeho spracovaním. Uvedomujem si, že recenzia na predmetnú videohru prichádza s výrazným oneskorením od pôvodného dátumu vydania, avšak dôvod nie je ani tak moja pracovná vyťaženosť na iných frontoch, ako skôr nečakane obrovská dĺžka hry samotnej.
Netreba v tomto konkrétnom prípade chodiť okolo horúcej kaše, ako sa vraví a preto vám rovno prezradím už vyššie naznačenú časovú os, ktorú som počas testovania Mario & Luigi: Brothership prežil. Rozprávame sa tu o hlavnej dejovej linke natiahnutej na šialených štyridsať hodín, čo v kombinácii s postrannými misiami a pozbieraním všetkých bonusov dokáže urobiť ešte o desať hodín viac. Zo všetkých doteraz vydaných regulárnych dielov série mala len jedna časť hraciu dobu blížiacu sa uvedenej cifre a to konkrétne Mario & Luigi: Dream Team z roku 2013, ktorý vyšiel toho času na Nintendo 3DS. Zvyšná štvorica sa časovo pohybovala vyložene v polovičných porciách. V tomto smere sa teda vývojárom z Acquire rozhodne podarilo preskočiť očakávané časové proporcie, aj keď sa hodí jedným dychom dodať, že Brothership pôvodne začala vyvíjať japonská firma AlphaDream, ktorá fakticky stála za zrodom celej série a vyprodukovala všetkých päť dielov. Spoločnosť AlphaDream však v roku 2019 definitívne skrachovala a Nintendo preto vývoj presunulo práve na Acquire, btw autorov kultového Tenchu: Stealth Assassins.
Concordia, čoby krajina rozdelená na rôzne ostrovčeky, čelí doteraz vôbec najťažšej výzve zo všetkých. Krajom sa totižto nesie záhadná choroba spôsobujúca citové a duševné odpojenie od spoločenského života a ak rýchlo niekto nezasiahne, tak sa z kedysi plodnej krajiny plnej radosti a lásky môže lusknutím prsta stať vyprahnutá zem plná bezcieľne blúdiacich zombie. Ako už asi tušíte, záchrannou skupinou hrdinov je v tomto prípade už toľko proklamované duo bratov, ale tak ako tomu bývalo aj v minulých častiach série, počas ich dobrodružstva sa k nim postupne pridajú aj ďalšie známe osobnosti z Mushroom Kingdom. Z pohľadu atraktivity scenára sa nejedná o nič prelomové a ak ste za svoj život už hrali čo i len jednu Nintendo respektíve Super Mario produkciu, tak v zásade dobre viete čo vás v diele Brothership čaká. To čaro sa však skrýva predovšetkým v samotnej gameplay náplni a bojovom koncepte. Všetko zostáva v rovine ťahových súbojov, kde obrana strieda útok a čím presnejší ste v rámci interakčnej lomeno rytmickej minihry, o to rýchlejšie zvládnete poraziť akéhokoľvek protivníka. Ak ste toto na predmetnej sérii vždy považovali za zábavné, v prípade aktuálnej časti sa môžete pripraviť na dvojnásobnú porciu zábavnosti.
Kľúčovým slovom pri opise bojov zostáva rytmus ako taký. Vývojári sa nesnažili celú koncepčnú ideu stvorenú zaniknutou firmou AlphaDream nijako dehonestovať, ba naopak s ňou pracujú na báze evolúcie. Jednotlivé postavy majú opäť unikátnu sadu pohybov a akčných trikov, ktoré však tentokrát v praxi vedia využívať ešte o kus efektívnejšie, stačí len aby ste im v tom pomohli. Môžete, ale aj nemusíte, je to na vás. Každopádne, ak sa vám v priebehu bojov podarí maximalizovať rytmickú interakciu počas útoku a obrany, dokážete protivníka zlikvidovať oveľa rýchlejšie než pri bežnom výbere jednotlivých akčných alebo obranných ťahov. Výhodou je to, že vďaka geniálne zvolenému zvukovému sprievodu a rozumne nastavenom vývojovom strome jednotlivých hrdinov, vás bojovanie neomrzí ani po niekoľkých desiatkach hodín - špeciálnou kategóriou sú súboje s bossmi, kde je tá výzva a celkovo proces ich likvidácia ešte znásobený. Skutočne, autorom tejto novinky treba zatlieskať za ich snahu o vyšperkovanie pôvodného nápadu, keďže sa im podarilo mnohé nudné postupy z minulých dielov ozvláštniť a pridať im punc atraktívnosti. Za všetko treba spomenúť nový „Plug“ systém, ktorý umožňuje hráčom pridávať špeciálne schopnosti a oveľa výraznejšie tak vrstviť celkovú stratégiu.
Zábavnosť bojového konceptu respektíve možností gameplay schémy som už spomínal, ale rovnako tak mňa dokázala prekvapiť aj pestrosť terénu samotných ostrovov Concordie. V istej fáze hry sa vám totižto otvorí celá mapa a zrazu získate možnosť plaviť sa so svojou loďou do neprebádaných kútov a riešiť pomerne nenáročné, ale cez to všetko dostatočne atraktívne puzzle hádanky. Celé to funguje predovšetkým vďaka svojskému koloritu jednotlivých ostrovov a ostrovčekov. Ten fakt, že vás koncept nenúti plniť len hlavné misie a môžete si kedykoľvek odskočiť ku nemenej atraktívnym postranným úlohám a zrelaxovať sa pri ich realizácii, napomáha perfektnej atmosfére a chuti tráviť v tejto hre viac času. On sa nakoniec, minimálne v poslednej tretine dejovej linky, aj ten predvídateľný scenár pokúsi o pár zvratov a pritlačí na vlnu často až bizarnej komédie, čím si mňa osobne Mario & Luigi: Brothership vlastne získal. Za audiovizuálne spracovanie dávam palec hore a to špeciálne za krásne animácie. Avšak škoda len tej nedotiahnutej technickej stránky, kde počas prieskumu jednotlivých kútov mapy hra opakovane trpí na dropy v rámci snímkovania. Cez to všetko sa pre mňa toto nové bratské dobrodružstvo známej RPG série stalo príjemným prekvapením a ďalšou správne zvolenou labuťou piesňou platformy Switch. Pre znalcov série dozaista povinnosť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
