Je to už dlhých päť rokov, čo sa musela zobudiť až nezávislá scéna, aby opäť niekto tam hore pochopil, ako dôležitý je pre nás horor v interaktívnej forme. Pomohol tomu jednoznačne nenápadný projekt Outlast od štúdia Red Barrels, ktorý dokázal z minima upliesť bič tak ostrý, že ešte dnes sa radšej pozriem dvakrát pod posteľ než do nej skočím. Aktuálne sa tu nebudeme spoločne rozprávať o kvalitách hry ako takej, ostatne toho času vám ich jasne deklarovala recenzia na našej stránke, ale hodíme krátke očko po nedávno vydanom porte na systém, ktorý možno pre neznalých nemá na to, aby reprezentoval koncept hororu, čo je však značne mylná predstava.
Každý, kto má všetkých päť pohromade, už jasne vydedukoval, že bude reč o konzole Nintendo Switch. Kanadská firma s červeným sudom v logu si nechcela nechať ujsť príležitosť vytvoriť priestor na užívanie si ich najslávnejšej produkcie kdekoľvek vás len napadne, a tak sa za zlomok ceny opäť vraciame do zdanlivo opusteného sanatória. Ako som spomínal už v úvode tejto stručnej recenzie, tak nepovažujem za nutné opakovať známe fakty a radšej sa s vami podelím o technický výsledok celého prenosu prvej časti série Outlast.
Začnem už tradične ovládaním, ktoré je u konzole Switch často špecifické a pri tom rapídnom množstve portov, aké sa na túto konzolu deň čo deň ohlasujú, je nutné mu venovať zvlášť pozornosť. Nech už som skúšal TV režim cez klasický gamepad, alebo zobral Switch pekne poctivo do ruky a ovládal ho pomocou dua Joy-Con zariadení, obe varianty vo mne nevyvolávali žiadne negatívne emócie. Je samozrejme logické, že v prípade klasicky sa všetko vracia do čias, kedy prvý Outlast skúšal svoje šťastie na konzolách všeobecne, ale ani prenosná varianta vám nebude robiť žiadne vrásky na čele, tých si predsa užijete dosť pri samotnom prehľadávaní temného sanatória a jeho podzemia.
Záverom som si odložil grafiku ako takú, ktorá s ohľadom na rok vzniku tejto hry nemôže nejako zásadne zaťažiť aj pre niekoho papierovo slabší hardware konzole Switch. Port beží tak hladko ako sa to len dá a aj keď by to možno chcelo menšiu úpravu veľkosti textu, ktorá je hlavne v handheld režime priam miniatúrna, nedá sa to brať ako nejakú zásadnú chybu. Osobne patrím medzi fanúšikov tejto IP, čo ste asi dokázali vyčítať z textu vyššie. Aj preto som nemohol skrývať nadšenie zo snahy autorov o prenos oboch dielov na populárny hybrid od Nintenda a našťastie to musím celé uzavrieť s úsmevom na perách.
Pokiaľ ste nikdy o tejto jedinečnej simulácii srdcových kolapsov nepočuli a vlastníte Switch, maximálne vám nákup hry Outlast: Bundle of Terror odporúčam. Pridaná hodnota produktu však v tejto forme pasuje aj do sŕdc skalných fanúšikov, ktorým musí v hlave šrotovať niekoľko scenárov na miesta, kam by mohli vziať vyvenčiť svoju konzolu proti temnej noci.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Red Barrels
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
