recenze
Call of the Sea

Call of the Sea - recenze
Call of the Sea - recenze
12:00, 11.02.2021

Debutovať na scéne s videohrami v osemdesiatych rokoch a debutovať v súčasnosti, to sú dve natoľko odlišné situácie, že ona zdravá závisť z pomedzi začínajúcich indie firiem dneška nasmerovaná do táborov ich kolegov sa môže stať veľkým motivačným prvkom. Prvá hra, prvé uvedenie na trh a už taký úspech?! Túto vetu by si dnes s radosťou vypočuli mnohí autori s nulovými skúsenosťami, ale len zlomku z nich je to umožnené. Dnes sa spoločne porozprávame o zaujímavej logickej adventúre z dielne španielskej spoločnosti Out of the Blue, ktorá celý ten proces akejsi prekvapivo úspešnej premiéry zvládla na výbornú, avšak nutné podotknúť, že torzo tejto firmy tvoria v obore skúsení veteráni, a tak je v tomto prípade akákoľvek závisť nepodstatná. Skúsenosti sú dnes stále rovnako cenenou komoditou ako zabudnutá vyšívaná vreckovka v zadnej kapse nohavíc, zatiaľ čo vám z nosa tečie sopeľ stojac na vymrznutej autobusovej zastávke.

Je to Lovecraft a zároveň to nie je Lovecraft

Klik pro zvětšení (Call of the Sea - recenze)

Prenesme sa teraz do oblasti južnej časti Tichého oceánu a konkrétne do časov veľkých elegánov, kde kalendáre zdobili udalosti po roku 1930. Námorná plavba prináša k brehom tajomného ostrova okolo Haiti sympatickú pani menom Norah Eberhartová, ktorej motivácia nie je ani náhodou viazaná na dovolenkové vyžitie v exotickom prostredí. Ba naopak, Norah pátra po svojom nezvestnom manželovi a jej obavy sú právom pretkané strachom. Sama totižto trpí nevysvetliteľnou psychickou poruchou bez konkrétnej diagnózy a keďže jej milovaný Harry sa vybral do stredu oceánu skúmať možnosť ako ju samotnú vyliečiť, pocit viny tu strieda rovnako silná zvedavosť, či sa náhodou nepodarí jej záhadnú chorobu skutočne vyplieniť. Už prvé kroky hlavnej hrdinky však narážajú na hluché a prázdne stany expedície, po ktorej ostala len hromada dokumentov a pach smrti. Vašou úlohou je postupne vyriešiť sériu náročných hádaniek a prepracovať sa cez rad vizuálne zaujímavo poskladaných kapitol, ktorých zväzuje silná inšpirácia v diele majstra nevyslovenej temnoty H.P. Lovecrafta. Milovníkov tohto pána však vopred varujem, nečakajte tu žiadne vyvolávanie Cthulhu, ani opekanie chápadiel na kokosovom oleji.

Tam a zase naspäť

Klik pro zvětšení (Call of the Sea - recenze)

Viac než Lovecraft je z tohto projektu cítiť Jules Verne, a preto je drvivá väčšina zaujímavých momentov priamo nalepená na dobrodružné kráčanie naprieč záhadami, to všetko v tieni panenskej pláže niekde okolo Haiti. Prvé, čo musím autorom Call of the Sea priznať, je dobre odvedená práca v zmysle grafickej kulisy. Ich hru som recenzoval prostredníctvom Xbox Series X, kde všetko bežalo v plnom 4K pri 60 FPS a hra ako taká vyzerala skutočne nádherne a pôsobivo. Jemný animovaný art primiešaný do reálnych scenérií dodával dielu ten správny odkaz na počiatky histórie konceptu adventúr a rovnako kvalitne spracovaná hudobná kulisa, do ktorej neustále bubnoval sympatický hlas hlavnej hrdinky (dabovala Cissy Jones, ktorej talent sme mali možnosť overiť už v projektoch Firewatch a The Walking Dead: Season 1), sa postarala o moju chuť pokračovať v pátraní po Harrym. Príbehová linka, to už taká hitparáda však nebola a ak dám teraz bokom duálnu voľbu v samotnom finále, tak už od polovičky na vás bude dopadať istý pocit predvídateľnosti a pochopenia toho, čo sa to vlastne deje. Stále je ťažko prekvapovať hráčov tam, kde sa interakcia sústredí len na puzzle a všetko okolo hádaniek je viac či menej automatické.

Atmosféra

Klik pro zvětšení (Call of the Sea - recenze)

Za predpokladu, že by som mal vybrať tie dva najsilnejšie oporné body, ktoré debut spoločnosti Out of the Blue dostali do hľadáčiku všetkých populárnych médií na svete, tak by som rozhodne siahol po slovíčkach; atmosféra a náročnosť. Prvý bod sme si už v tomto texte jemne vyzdvihli a viaže sa rovnakou mierou aj na podarenú technickú stránku next-gen verzie, ale v druhom prípade som zámerne chodil okolo horúcej kaše. Puzzle prekážky sú v prípade adventúry Call of the Sea alfou a omegou celej zábavy a aj keď ja sám už spadám do kategórie v danom žánre skúsených veteránov, táto hra ma neraz donútila poškrabať sa na čele a obzerať sa okolo seba pátrajúc po ceruzke a čistom papieri. Nechcem vyložene tvrdiť, že Call of the Sea je extrémnou výzvou pre vašu logiku, to ani náhodou, ale celá tá zmes hádaniek je tak pekne poskladaná do akéhosi nepredvídateľného vzorca, že s každou novou kapitolou vo vás rastie akýsi zárodok strachu a nervozity. Strachu z toho, že sa môžete zaseknúť na mieste a nervozity prameniacej z vlastnej neschopnosti, čo ako dobre vieme, je vždy to vôbec najhoršie pri hraní ako takom. V tomto dielo Španielov priamo exceluje, a preto som sa aj rozhodol prihodiť v záverečnom hodnotení viac percent, než som pôvodne zamýšľal.

Láska

Pátranie po stratenom manželovi lemované čítaním papierových dokumentov a počúvaním audio záznamov vo vás vytvára istý pocit uveriteľnosti, že tam niekde by mohla existovať dvojica ako Norah a Harry. Tajomné pozadie dôvodov, prečo sa jeden z nich stratil a druhý naopak zomiera, to už je ošemetné hodnotiť, predovšetkým vo vzťahu voči vašim dojmom a chuti sa ponoriť do udalostí v tejto hre. Každopádne cez to všetko je Call of the Sea hodné pozornosti každého milovníka logických adventúr s vysokým stupňom náročnosti, kde ako bonus môže zavážiť jedinečná kulisa a pár funkčných odkazov na dielo Lovecrafta.



Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Raw Fury

Klik pro zvětšení (Call of the Sea - recenze)

Recenzovaná verze: Xbox Series X

SKVĚLÉ
81%
CZECHGAMER
Zámerne vyvolaný strach a nervozita, tak to si nechcete nechať ujsť

CGwillWin